Streda, 24. január, 2018 | Meniny má Timotej
Pridajte si svoje mesto

S úsmevom úskaliami života

Také je životné krédo i pracovný názov pripravovan

Je radovým Oravcom, pritom ho poznajú nie iba Oravci. Najmä preto, že pole pôsobnosti v žovote Ignáca Kuchtiaka vždy bolo, a hoci je už dôchodcom, i dnes je širokospektrálne, pozitívne zasahujúce do každodenného života mnohých udí i skupín obanov. Prácu, i tú, za ktorú mu neplatili, robil vždy s cieom poslúži uom.

Dôkazom, že úskaliami života kráal ruka v ruke s humorom, sú vybrané ukážky z pripravovanej knihy, ktorá má by veselou románovou kronikou o fiktívnej rodine Greovcov.

„Chceli ma zaradi do zoznamu vybraných vojakov do školy pre dôstojníkov v zálohe. Ešte predtým ma zavolali na vojenskú kontrarozviedku a opýtali sa ma, o má moja mama spoloné s biskupom Vojtaššákom. Povedal som, že ni, iba to dvojité šš v rodnom priezvisku, a aj to, že je veriaca. Ešte som sa uškrnul, že tú už ažko niekto dostane na platformu vedeckého svetového názhoru. Rodinne zaažený - povedal jeden z vyšetrovateov. Ke som videl, kam to všetko speje, chcel som ich orientova do oblasti, ktorú aj komunisti uznávali. Sám som im položil otázku: Viete, kto to bol Koperník, Galileo Galilei a Gioradno Bruno? Tieto mená im zrejme ni nehovorili - nechápavo totiž krútili hlavami. Hovorím im: Jeden pohol zemeguou, druhý ju z prinútenia zastavil a tretí, ktorý ju odmietol zastavi, bol za to upálený. Myslel som si, že pochopia dejiny, ale tí tomu figu rozumeli. Tým sa moje vzdelávanie vo vojenskom umení skonilo. Zaradeniu do PTP, medzi tzv. iernych barónov ma zachránilo len to, že dobrotivý Pán Boh zavolal pred súdnu stolicu súdruhov Stalina a Gottwalda, aby sa išli zodpoveda za hromadné „premiestovanie“ národov do gulagov a koncentraných táborov„ - spomína si na obdobie vojeniny Ignác Kuchtiak.

A keže u mužov je vojenina jedno z najkrajších období života, i preto, že z tohto obdobia má Ignác Kuchtiak, ktorý vojeninu v rokoch 1952 - 1954 slúžil v Bratislave, množstvo vemi zaujímavých, humorných príhod, vyberáme ešte ukážku z príbehu Dežov list rodine:

„Na vojenine som uil skupinu negramotných vojakov v alfabetickom kurze... Ke som už úplne získal Dežovu dôveru, poprosil ma, aby som mu napísal list pre ženu a deti. Celý list mi diktoval a prial si, aby som mu ho doslovne pretlmoil do písomnej podoby: Moja milá Albínka! Pozdravujem a nastokrát a želám Ti všetko najlepšie. Osobitne pozdravujem našu malú Albínku, Dežka i Hypolita. alej pozdravujem aj babku Emerenciu, dedka Egida i Tvojho frajera za slobodna Donuta. Potom pozdravujem Prisku, Lojzku, Genovéfu i Jolanu. Z druhej strany potoka pozdravujem Jozefáta, Krišpína, Malvínku, Hortenziu a Arpáda... Chodíme aj striea a hádza granáty. To je ale vojenské tajomstvo. Ja som hodil jeden granát, ktorému hovorili delobuch, nášmu staršinovi rovno pod nohy. Ke to buchlo, tak podskoil a povedal, že som sprosté cigánske hovädo. Požaloval som to nášmu kapitánovi a ten povedal, že lovek, to znie hrdo a uráža že by sa nemalo, ale aj tak že som hovädo na entú, ke som ten granát i delobuch hodil staršinovi pod nohy. Povedal mi, že keby to bol ozajstný granát, tak staršina by už bol na druhom svete a ja v base na vené asy. Vraj mojím zatvorením do basy by sa aspo spomalila cigánska populácia. Ale ja tomu nerozumiem, asi to tiež bude vojenské tajomstvo. Tu je vlastne všetko vojenské tajomstvo... Moja najmilšia Albínka! Len mi zachovaj vernos a hlavne necho okolo Donáta a Ervína. Sú to besní psi, ktorých na najbližšom urlábe podrežem britvou.“

Keže Ignác Kuchtiak pochádzal z oravskej rodiny, ktorých bola na Orave v minulosti, ale aj súasnosti väšina, teda chudobnej, aj on kritizoval chudobu, v ktorej sa pohyboval „ako doma“. V roku 1967 reagoval na lánok v Pravde o jednotlivo hospodáriacich roníkoch okrem iného takto:

„Roníci agrumentujú, že pre spolonos vyrábajú a dodávajú produkty, organizácie im však nezabezpeujú ani najzákladnejšie výrobné prostriedky. Jednoduché stroje na konský záprah sa nevyrábajú, tie z poského dovozu sú neúnosne drahé. Niet ani ponohospodárskeho náradia alebo je zlej kvality. Hnojivá a osivá sú drahé, ponohohospodárska da vysoká, súkromný sektor nedostáva ani diferenné prípaltky a subvencie. Súkromný roník pracuje v porovaní s inými pracujúcimi ozaj vemi ažko. V lete narýchlo obrába polia a po najnaliehavejších prácach odchádza do lesov i na stavby, aby zarobil peniaze na chod gazdovstva a na rodinné výdavky. Zárobok vydá nie na zveaovanie, ale iba na jednoduchú reprodukciu gazdovstva. Paradoxom je, že za väšinu potrieb do gazdovstva musí plati viac ako socialistický sektor - ale k cenám dodaných produktov diferenný príplatok za extrémne výrobné podmienky nedostane! Dovolenka alebo aspo sezónny oddych je pojem neznámy. ... Už je skutone naase rieši sociálne neúnosné problémy extrémnych ponohospodárskych oblastí, kde žijú súkromne hospodáriaci roníci!“

A po zverejnení lánku v komunistickej Pravde už Ignác Kuchtiak nebol pedagógom, konkrétne riaditeom ZDŠ v Habovke. Zamestnal sa ako platený tajomník Telovýchovnej jednoty Roháe. Aj na toto obdobie spomína s humorom:

„Pracovníci nášho vedajšieho hospodárstva, ktorých som riadil, robili výkopové práce v priestoroch Múzea oravskej dediny. Tridsiateho augusta 1975 sa nám pokazil pásový traktor a o de neskôr sa mala otvára I. etapa výstavby skanzenu. Traktor pri takej slávnostnej príležitosti v skanzene zaosta nemohol. Dopravník sa nedal narýchlo objedna, ale ktorýsi zamestnanec prišiel na spásonosnú myšlienku. Navrhol na traktor postavi stoh slamy. Aj sme to urobili. Postavili sme na traktore krásny okrúhly stoh aj s bieukou žrkou v strede. Perfktne dotváral celkový kolorit skanzenu. Nikto zo slávnostných otváraov, ani z obecenstva nepostrehol, o sa pod stohom skrýva.“

Dvadsa osem roníkov Goralských klobúkov a viac ako tridsiatku Goralských klobúikov, medzinárodných lyžiarskych pretekov v Roháoch ich spoluorganizátor v pripravovanej knihe nemohol nespomenú.Vyberáme spomienku pod názvom Ako sa Tonko topil.

„Naši organizátori lyžiarskych pretekov išli na výmennú rekreáciu na Balaton. Medzi nimi bol aj vemi obetavý pracant Tonko. Nevedel pláva, o bolo vekým hendikepom jeho pobytu pri vode. Jedného krásneho da, prehriateho balatonským slnkom, sedel zamyslený na konci móla a pozoroval udí šantiacich vo vode. Zrazu si osi zmyslel, odrazil sa od móla a skoil do vody. Padol až na dno, ale sa ešte stail od neho odrazi. Potom sa nad ním voda zavrela. Bol by sa naisto utopil, neby ostatných kamarátov, ktorí ho z vody vytiahli. Po oživení mu spolupracovník Jožo dohovára. – Ty somár, nao skáeš do hlbokej vody, ke nevieš pláva?! Tonko, iná vždy veavravný a rozšafný, tíško a skromne odvetil: - Ja som si myslel, že tam nie je hlboina, ke všetkým trali hlavy von z vody. Tonko si neuvedomil, že všetci tí plávali, a nie chodili po dne Balatonu.“

Spomínali sme, že Ignác Kuchtiak detstvo prežil v susedstve Mila Urbana. Na toto obdobie si spomenul príhodou Kupenie Mila Urbana s Jožkom Kubíkom

„Jožko Kubík na Bielu sobotu, po obrade Zmtvychvstania, vemi obratne využil svätenie jedál v kostole na obchodnú transakciu. Do košíka stril namiesto jedál urených na svätenie živého holuba a zakryl ho pekne obrúskom. Chcel ho vymeni s Milom Urbanom, horárskym synom, priamo v kostole za kapsle, alebo iné strelivo. Pri posviacke kaal skrúšene medzi ženikami a akal na svätenie. Ke prišiel pán farár s kropenáom pred Jožka, vyriekol osudné slová:“Odkry ten košík!“ Chcel, aby kvapka svätenej vody padla aj na Jožkov boží dar. Jožko v zmätku poodkryl obrúsk a vtedy holub fk. Priamo pred zrakom pána farára, miništrantov a kostolníka vyletel z košíka a robil letecké akrobácicie popod kostolnú klenbu. Celý kostol zhíkol a zaburácal ohromným smiechom. Nezdražal sa ani pán farár Marhevka a tiež sa pousmial. Dohra tohto trúfalého obchodu pred božím okom bola doma. Jožkove rozpomienky na trestajúcu ruku spravodlivosti, vedenú prozretenosou, boli dlho vemi živé a zhmotnené do klobás na zadnej asti tela.“

Na detstvo, urite najkrajšie obdobie života loveka, má Ignác Kuchtiak množstvo veselých spomienok. Vyberáme z nich jeho charakteristiku otca.

„Môj otec bol rozvážny lovek. Nás deti vychávával prísne a v úcte k Bohu, uom a k práci. Preto mu daj Pán Boh slávu venú a radostné zmtvychvstanie, ako sa u nás hovorilo.

Najväší výprask sme od otca dostali v jeden letný bezoblaný de, ke sme pri sušení sena zaali nôti známu nábožnú piese z prosebnej procesie za dáž: „... daj nám daža teplého a užitoného...“ Otec to považoval za bezbožné rúhanie, pretože potreboval ím skôr dosta pod strechu seno suché, a nie zaliate a vybielené. Táto naša prosebná piese za dáž bola našou reakciou na tvrdú drinu v poli.“

Na školské lavice si spomína aj príbehom Prijímacie skúšky:

„ ... Pán profesor Kocian ma po úspešnom zvládnutí prijímacich skúšok z národného hospodárstva zaradil medzi privilegovaných žiakov a stal som sa tzv. laborantom, iže pomocníkom v prírodopisnom kabinete na Gymnáziu v Trstenej. My, laboranti sme istievali od prachu prírodopisné preparáty a pomáhal i pánu profesorovi pri jeho odborných praktických innostiach. Moja laborantská sláva sa skonila príliš skoro. Niekedy okolo Vianoc, v piatej triede, sme listovali s pánom profesorom v Brehmovom Živote zvierat. Bola to ešte nemecká verzia. Pán profesor mi ukázal na krkavca ierneho a opýtal sa ma: - Videl si niekedy tohto vtáka? Pohotovo som odpovedal: - Pán profesor, u nás ich je habadej. Ke som chodil do udovej školy, vyberali sme im mladé z hniezda a predávali eským financom po korune. Je to vrana obyajná. K tejto nepremyslenej, unáhlenej a nerozvážnej odpovedi ma hádam sám ert posvietil. Bodaj ert zobral aj eských financov, ktorí vrany jedávali ako pochúku. Ja som to vtedy u pána profesora Kociana prehral na celej iare. Dopustil som sa dvoch závažných previnení proti prírode. Pomýlil som si krkavca s vranou, a o bolo ešte závažnejšie – stal som sa úastníkom vandalizmu na prírode... S pánom profesorom som sa potom opä zblížil na slávnosti odhalenia pamätnej tabule Jánovi atliakovi. Ako spoluorganizátor osláv som mu dal priestor na zhodnotenie života a diela tohto vekého priekopníka roháskej turistiky. Pán profesor vzletnými slovami a bez prípravy ocenil atliakovu obetavú prácu pri budovaní turistických zariadení v Roháoch. Odvtedy som v hbke duše cítil akési uspokojenie, že moje veké previnenie proti prírode pán profesor odložil ad acta medzi závitmi svojej pamäti.“

Roháe, Studená dolina... To je veká životná láska Ignáca Kuchtiaka. Tomuto krásnemu kúsku severného Slovenska sa venoval vo svojej publikanej innosti. Napísal knihu Zuberec s podtitulom Pod Roháom žijem, ktorá je rozprávaním o prírode a uoch zo Zuberca. Pre turistov zostavil brožúru Roháe Oravice – turistický informátor. Ide o informácie o turistike a lyžovaní v oblasti Roháov a Oravíc v koncentrovanej podobe. Pre internú potrebu TJ Roháe napísal knižôku Veselo na Goralskom klobúku. Na jar by mala uzrie svetlo sveta spomínaná kniha veselých príbehov, korením ktorej majú by i vtipné ilustrácie.

Žiadalo by sa písa o pohade Ignáca Kuchtiaka na rozvoj agroturistiky a cestovného ruchu v regióne, v ktorých má tiež svoj nezmazatený vklad. O jeho životnej múdrosti, pomoci uom a snahe iniciatívne a nezištne dokumentane zaznamenáva pamiatku na život udí spod Roháov z doby, v ktorej žije. Žiadalo by sa napísa o alšom jeho kráaní – životom s humorom. Ale – nechajme ho písa...

Tak vea tvorivého elánu, zdravia a síl, oslávenec!

Anna LAJMONOVÁ


  1. Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec 2 069
  2. Rozdiel medzi januárom vlani a teraz je až 46 stupňov Celzia 604
  3. Martin Ťapák: Mne sa veľmi dobre žilo na tej dedine 435
  4. Do čoho kopli, to skončilo gólom Foto 247
  5. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 214
  6. Halové ligy v Rabči a Kňažej už poznajú víťazov 185
  7. Mlčiaca väčšina je horšia ako hlasná menšina 146
  8. Majster: Jano, ty ako keby si sa už s podkovou a kladivom narodil 136
  9. Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne? 113
  10. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 111

Najčítanejšie správy

Orava

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Rozdiel medzi januárom vlani a teraz je až 46 stupňov Celzia

Pre rokom prišla na Slovensko arktická zima, pričom v Oravskej Lesnej namerali 8. januára až 37-stupňový mráz. Tento rok teplomer ukázal na Troch kráľov plus deväť stupňov Celzia.

Martin Ťapák: Mne sa veľmi dobre žilo na tej dedine

Tu som priadol prvé sny. A tu sa vraciam ako lastovičky do svojho hviezda. A čím je človek starší, ďalej od mladosti, tým to puto je mocnejšie, strmšie. Tým sa častejšie a častejšie vraciam do svojho rodiska, ktoré milujem, vyznávam a ukrajujem si z neho ako z veľkého dobrotivého pecňa chleba.

Do čoho kopli, to skončilo gólom

Námestovskí futbalisti naskočili na kolotoč prípravných zápasov.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Blízke regióny

Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode!

Detstvo prežil na Kysuciach. Martin však svoje sny napĺňa až v ďalekom Los Angeles po boku hollywoodskych celebrít.

Varovanie SHMÚ: Pre emisie z vykurovania oddnes v Martine dýchame viac smogu

​​​​​​​Precitlivenosť na zhoršené ovzdušie sa od dnešného dňa môže v Marine a okolí prejaviť najmä u starých ľudí, alergikov, astmatikov či malých detí a tehotných žien. Varovanie na zvýšené množstvo smogu platí do odvolania. Dôvodom sú emisie z vykurovania.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Parkoval na cudzom mieste, pokutu však nedostal

Obyvateľ sídliska Kyčerka volal mestskú políciu, tá však vinníkovi pokutu nedala. Dôvodom bolo nesprávne označenie vyhradeného parkovacieho miesta.

Všetky správy

Urazili ste môjho priateľa, pán premiér

Viem, nemenovali ste ho. Ale označili ste ho jeho náboženským vyznaním. A to je nesmierne citlivá vec.

Trebišov, mesto syfilisu. Už osem rokov sa mu nedarí nad chorobou zvíťaziť

Syfilis šíria nezriedka detské prostitútky, ktoré majú len osem rokov. Za sexuálne služby si pýtajú iba päť eur.

Fico, Kaliňák či Danko to nie sú. Kto sú najmajetnejší politici na Slovensku

Aktivisti skontrolovali majetok verejných funkcionárov na základe verejných dát katastra nehnuteľností.

Vlhová spravila chybu, v obrovskom slalome o pódium nebojovala

Víťazkou obrovského slalomu sa stala Nemka Viktoria Rebensburgová.

Ďalší úder pre Rusov. Prišli takmer o všetky hviezdy a znovu hovoria o bojkote

Medzinárodný olympijský výbor vydal zoznam ruských športovcov, ktorí môžu štartovať v Pjongčangu. Chýbajú na ňom mnohé medailové nádeje.