Štvrtok, 13. december, 2018 | Meniny má Lucia

S úsmevom úskaliami života

Také je životné krédo i pracovný názov pripravovan

Je radovým Oravcom, pritom ho poznajú nie iba Oravci. Najmä preto, že pole pôsobnosti v žovote Ignáca Kuchtiaka vždy bolo, a hoci je už dôchodcom, i dnes je širokospektrálne, pozitívne zasahujúce do každodenného života mnohých udí i skupín obanov. Prácu, i tú, za ktorú mu neplatili, robil vždy s cieom poslúži uom.

Dôkazom, že úskaliami života kráal ruka v ruke s humorom, sú vybrané ukážky z pripravovanej knihy, ktorá má by veselou románovou kronikou o fiktívnej rodine Greovcov.

„Chceli ma zaradi do zoznamu vybraných vojakov do školy pre dôstojníkov v zálohe. Ešte predtým ma zavolali na vojenskú kontrarozviedku a opýtali sa ma, o má moja mama spoloné s biskupom Vojtaššákom. Povedal som, že ni, iba to dvojité šš v rodnom priezvisku, a aj to, že je veriaca. Ešte som sa uškrnul, že tú už ažko niekto dostane na platformu vedeckého svetového názhoru. Rodinne zaažený - povedal jeden z vyšetrovateov. Ke som videl, kam to všetko speje, chcel som ich orientova do oblasti, ktorú aj komunisti uznávali. Sám som im položil otázku: Viete, kto to bol Koperník, Galileo Galilei a Gioradno Bruno? Tieto mená im zrejme ni nehovorili - nechápavo totiž krútili hlavami. Hovorím im: Jeden pohol zemeguou, druhý ju z prinútenia zastavil a tretí, ktorý ju odmietol zastavi, bol za to upálený. Myslel som si, že pochopia dejiny, ale tí tomu figu rozumeli. Tým sa moje vzdelávanie vo vojenskom umení skonilo. Zaradeniu do PTP, medzi tzv. iernych barónov ma zachránilo len to, že dobrotivý Pán Boh zavolal pred súdnu stolicu súdruhov Stalina a Gottwalda, aby sa išli zodpoveda za hromadné „premiestovanie“ národov do gulagov a koncentraných táborov„ - spomína si na obdobie vojeniny Ignác Kuchtiak.

A keže u mužov je vojenina jedno z najkrajších období života, i preto, že z tohto obdobia má Ignác Kuchtiak, ktorý vojeninu v rokoch 1952 - 1954 slúžil v Bratislave, množstvo vemi zaujímavých, humorných príhod, vyberáme ešte ukážku z príbehu Dežov list rodine:

„Na vojenine som uil skupinu negramotných vojakov v alfabetickom kurze... Ke som už úplne získal Dežovu dôveru, poprosil ma, aby som mu napísal list pre ženu a deti. Celý list mi diktoval a prial si, aby som mu ho doslovne pretlmoil do písomnej podoby: Moja milá Albínka! Pozdravujem a nastokrát a želám Ti všetko najlepšie. Osobitne pozdravujem našu malú Albínku, Dežka i Hypolita. alej pozdravujem aj babku Emerenciu, dedka Egida i Tvojho frajera za slobodna Donuta. Potom pozdravujem Prisku, Lojzku, Genovéfu i Jolanu. Z druhej strany potoka pozdravujem Jozefáta, Krišpína, Malvínku, Hortenziu a Arpáda... Chodíme aj striea a hádza granáty. To je ale vojenské tajomstvo. Ja som hodil jeden granát, ktorému hovorili delobuch, nášmu staršinovi rovno pod nohy. Ke to buchlo, tak podskoil a povedal, že som sprosté cigánske hovädo. Požaloval som to nášmu kapitánovi a ten povedal, že lovek, to znie hrdo a uráža že by sa nemalo, ale aj tak že som hovädo na entú, ke som ten granát i delobuch hodil staršinovi pod nohy. Povedal mi, že keby to bol ozajstný granát, tak staršina by už bol na druhom svete a ja v base na vené asy. Vraj mojím zatvorením do basy by sa aspo spomalila cigánska populácia. Ale ja tomu nerozumiem, asi to tiež bude vojenské tajomstvo. Tu je vlastne všetko vojenské tajomstvo... Moja najmilšia Albínka! Len mi zachovaj vernos a hlavne necho okolo Donáta a Ervína. Sú to besní psi, ktorých na najbližšom urlábe podrežem britvou.“

Keže Ignác Kuchtiak pochádzal z oravskej rodiny, ktorých bola na Orave v minulosti, ale aj súasnosti väšina, teda chudobnej, aj on kritizoval chudobu, v ktorej sa pohyboval „ako doma“. V roku 1967 reagoval na lánok v Pravde o jednotlivo hospodáriacich roníkoch okrem iného takto:

„Roníci agrumentujú, že pre spolonos vyrábajú a dodávajú produkty, organizácie im však nezabezpeujú ani najzákladnejšie výrobné prostriedky. Jednoduché stroje na konský záprah sa nevyrábajú, tie z poského dovozu sú neúnosne drahé. Niet ani ponohospodárskeho náradia alebo je zlej kvality. Hnojivá a osivá sú drahé, ponohohospodárska da vysoká, súkromný sektor nedostáva ani diferenné prípaltky a subvencie. Súkromný roník pracuje v porovaní s inými pracujúcimi ozaj vemi ažko. V lete narýchlo obrába polia a po najnaliehavejších prácach odchádza do lesov i na stavby, aby zarobil peniaze na chod gazdovstva a na rodinné výdavky. Zárobok vydá nie na zveaovanie, ale iba na jednoduchú reprodukciu gazdovstva. Paradoxom je, že za väšinu potrieb do gazdovstva musí plati viac ako socialistický sektor - ale k cenám dodaných produktov diferenný príplatok za extrémne výrobné podmienky nedostane! Dovolenka alebo aspo sezónny oddych je pojem neznámy. ... Už je skutone naase rieši sociálne neúnosné problémy extrémnych ponohospodárskych oblastí, kde žijú súkromne hospodáriaci roníci!“

A po zverejnení lánku v komunistickej Pravde už Ignác Kuchtiak nebol pedagógom, konkrétne riaditeom ZDŠ v Habovke. Zamestnal sa ako platený tajomník Telovýchovnej jednoty Roháe. Aj na toto obdobie spomína s humorom:

„Pracovníci nášho vedajšieho hospodárstva, ktorých som riadil, robili výkopové práce v priestoroch Múzea oravskej dediny. Tridsiateho augusta 1975 sa nám pokazil pásový traktor a o de neskôr sa mala otvára I. etapa výstavby skanzenu. Traktor pri takej slávnostnej príležitosti v skanzene zaosta nemohol. Dopravník sa nedal narýchlo objedna, ale ktorýsi zamestnanec prišiel na spásonosnú myšlienku. Navrhol na traktor postavi stoh slamy. Aj sme to urobili. Postavili sme na traktore krásny okrúhly stoh aj s bieukou žrkou v strede. Perfktne dotváral celkový kolorit skanzenu. Nikto zo slávnostných otváraov, ani z obecenstva nepostrehol, o sa pod stohom skrýva.“

Dvadsa osem roníkov Goralských klobúkov a viac ako tridsiatku Goralských klobúikov, medzinárodných lyžiarskych pretekov v Roháoch ich spoluorganizátor v pripravovanej knihe nemohol nespomenú.Vyberáme spomienku pod názvom Ako sa Tonko topil.

„Naši organizátori lyžiarskych pretekov išli na výmennú rekreáciu na Balaton. Medzi nimi bol aj vemi obetavý pracant Tonko. Nevedel pláva, o bolo vekým hendikepom jeho pobytu pri vode. Jedného krásneho da, prehriateho balatonským slnkom, sedel zamyslený na konci móla a pozoroval udí šantiacich vo vode. Zrazu si osi zmyslel, odrazil sa od móla a skoil do vody. Padol až na dno, ale sa ešte stail od neho odrazi. Potom sa nad ním voda zavrela. Bol by sa naisto utopil, neby ostatných kamarátov, ktorí ho z vody vytiahli. Po oživení mu spolupracovník Jožo dohovára. – Ty somár, nao skáeš do hlbokej vody, ke nevieš pláva?! Tonko, iná vždy veavravný a rozšafný, tíško a skromne odvetil: - Ja som si myslel, že tam nie je hlboina, ke všetkým trali hlavy von z vody. Tonko si neuvedomil, že všetci tí plávali, a nie chodili po dne Balatonu.“

Spomínali sme, že Ignác Kuchtiak detstvo prežil v susedstve Mila Urbana. Na toto obdobie si spomenul príhodou Kupenie Mila Urbana s Jožkom Kubíkom

„Jožko Kubík na Bielu sobotu, po obrade Zmtvychvstania, vemi obratne využil svätenie jedál v kostole na obchodnú transakciu. Do košíka stril namiesto jedál urených na svätenie živého holuba a zakryl ho pekne obrúskom. Chcel ho vymeni s Milom Urbanom, horárskym synom, priamo v kostole za kapsle, alebo iné strelivo. Pri posviacke kaal skrúšene medzi ženikami a akal na svätenie. Ke prišiel pán farár s kropenáom pred Jožka, vyriekol osudné slová:“Odkry ten košík!“ Chcel, aby kvapka svätenej vody padla aj na Jožkov boží dar. Jožko v zmätku poodkryl obrúsk a vtedy holub fk. Priamo pred zrakom pána farára, miništrantov a kostolníka vyletel z košíka a robil letecké akrobácicie popod kostolnú klenbu. Celý kostol zhíkol a zaburácal ohromným smiechom. Nezdražal sa ani pán farár Marhevka a tiež sa pousmial. Dohra tohto trúfalého obchodu pred božím okom bola doma. Jožkove rozpomienky na trestajúcu ruku spravodlivosti, vedenú prozretenosou, boli dlho vemi živé a zhmotnené do klobás na zadnej asti tela.“

Na detstvo, urite najkrajšie obdobie života loveka, má Ignác Kuchtiak množstvo veselých spomienok. Vyberáme z nich jeho charakteristiku otca.

„Môj otec bol rozvážny lovek. Nás deti vychávával prísne a v úcte k Bohu, uom a k práci. Preto mu daj Pán Boh slávu venú a radostné zmtvychvstanie, ako sa u nás hovorilo.

Najväší výprask sme od otca dostali v jeden letný bezoblaný de, ke sme pri sušení sena zaali nôti známu nábožnú piese z prosebnej procesie za dáž: „... daj nám daža teplého a užitoného...“ Otec to považoval za bezbožné rúhanie, pretože potreboval ím skôr dosta pod strechu seno suché, a nie zaliate a vybielené. Táto naša prosebná piese za dáž bola našou reakciou na tvrdú drinu v poli.“

Na školské lavice si spomína aj príbehom Prijímacie skúšky:

„ ... Pán profesor Kocian ma po úspešnom zvládnutí prijímacich skúšok z národného hospodárstva zaradil medzi privilegovaných žiakov a stal som sa tzv. laborantom, iže pomocníkom v prírodopisnom kabinete na Gymnáziu v Trstenej. My, laboranti sme istievali od prachu prírodopisné preparáty a pomáhal i pánu profesorovi pri jeho odborných praktických innostiach. Moja laborantská sláva sa skonila príliš skoro. Niekedy okolo Vianoc, v piatej triede, sme listovali s pánom profesorom v Brehmovom Živote zvierat. Bola to ešte nemecká verzia. Pán profesor mi ukázal na krkavca ierneho a opýtal sa ma: - Videl si niekedy tohto vtáka? Pohotovo som odpovedal: - Pán profesor, u nás ich je habadej. Ke som chodil do udovej školy, vyberali sme im mladé z hniezda a predávali eským financom po korune. Je to vrana obyajná. K tejto nepremyslenej, unáhlenej a nerozvážnej odpovedi ma hádam sám ert posvietil. Bodaj ert zobral aj eských financov, ktorí vrany jedávali ako pochúku. Ja som to vtedy u pána profesora Kociana prehral na celej iare. Dopustil som sa dvoch závažných previnení proti prírode. Pomýlil som si krkavca s vranou, a o bolo ešte závažnejšie – stal som sa úastníkom vandalizmu na prírode... S pánom profesorom som sa potom opä zblížil na slávnosti odhalenia pamätnej tabule Jánovi atliakovi. Ako spoluorganizátor osláv som mu dal priestor na zhodnotenie života a diela tohto vekého priekopníka roháskej turistiky. Pán profesor vzletnými slovami a bez prípravy ocenil atliakovu obetavú prácu pri budovaní turistických zariadení v Roháoch. Odvtedy som v hbke duše cítil akési uspokojenie, že moje veké previnenie proti prírode pán profesor odložil ad acta medzi závitmi svojej pamäti.“

Roháe, Studená dolina... To je veká životná láska Ignáca Kuchtiaka. Tomuto krásnemu kúsku severného Slovenska sa venoval vo svojej publikanej innosti. Napísal knihu Zuberec s podtitulom Pod Roháom žijem, ktorá je rozprávaním o prírode a uoch zo Zuberca. Pre turistov zostavil brožúru Roháe Oravice – turistický informátor. Ide o informácie o turistike a lyžovaní v oblasti Roháov a Oravíc v koncentrovanej podobe. Pre internú potrebu TJ Roháe napísal knižôku Veselo na Goralskom klobúku. Na jar by mala uzrie svetlo sveta spomínaná kniha veselých príbehov, korením ktorej majú by i vtipné ilustrácie.

Žiadalo by sa písa o pohade Ignáca Kuchtiaka na rozvoj agroturistiky a cestovného ruchu v regióne, v ktorých má tiež svoj nezmazatený vklad. O jeho životnej múdrosti, pomoci uom a snahe iniciatívne a nezištne dokumentane zaznamenáva pamiatku na život udí spod Roháov z doby, v ktorej žije. Žiadalo by sa napísa o alšom jeho kráaní – životom s humorom. Ale – nechajme ho písa...

Tak vea tvorivého elánu, zdravia a síl, oslávenec!

Anna LAJMONOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  3. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  4. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  5. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  6. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  8. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  1. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  2. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  3. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  4. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  5. Hovoriaci systém priblíži zrakovo znevýhodneným expozíciu múzea
  6. Slovensko spieva koledy
  7. Workshop Inštitútu Ronalda Coasa na EU v Bratislave
  8. Stavbárska olympiáda 2018/19 vás očakáva
  9. Diplomacia v praxi – unikát, ktorý funguje dodnes
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 53 278
  2. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 15 738
  3. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 10 638
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 10 005
  5. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 8 332
  6. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 6 946
  7. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 763
  8. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 5 425
  9. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 4 922
  10. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 4 212

Hlavné správy z MY Orava

Mladíci zbili taxikára, ukradli a zapálili mu auto

Dlhoročné tresty väzenia hrozia 19-ročnému Marošovi z Mútneho a 16-ročnému mladistvému z Brezy, obvinení sú zo zločinu lúpeže.

Cesta na Havaj viedla cez Malajziu

Dolnokubínčan sa musel na trati vysporiadať s opicami i medúzami.

Jaroslav Lupák: Je ťažké trénovať mládež bez základných potrieb

Dolnokubínsky klub je s rokom 2018 spokojný. Žiaril na najvyššej slovenskej scéne a pribudli aj mladí členovia.

Ženy brali iba výhry

Florbalisti mali uplynulý víkend voľno.

Slovensko spievalo koledy. Oravci sa pridali

Slovensko spieva koledy je príležitosť stretnúť sa nie v supermarketoch, nie v práci, nie v strese ani v zhone. Na Orave tak urobili v Dolnom Kubíne, Sihelnom, Istebnom a Krušetnici.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Štvorročná Martinka podpálila dom, oheň pohltil aj výbavu pre ďalší prírastok

Sedemčlenná rodina sa tiesni v jednej izbe. Čakajú ju biedne sviatky.

Kuriózna nehoda pri Prievidzi. Cyklista zrazil chodca a z miesta nehody ušiel (+FOTO)

Policajti žiadajú verejnosť o pomoc pri pátraní po cyklistovi, ktorý zrazil 82-ročného chodca.

Najskôr žobrú po Martine, no domov odchádzajú na audine

​​​​​​​Zaujímavý záznam sa podarilo zachytiť mestským kamerám po tom, ako ľudia policajtom nahlásili podozrivých žobrákov v centre Martina.

Na internete predáva traktor aj iné veci podvodník

Muž na internete predáva traktor aj materiál na stavbu. Po zaplatení však od neho nič neuvidíte. Je to podvodník. Polícia žiada o spoluprácu.

Vybrali SME

Už ste čítali?