Ak sme zdraví – to je ten najkrajší dar, ktorý máme, no nie vždy si to aj v plnej miere uvedomujeme. Ak sme chorí a chceme vyzdravie, hadáme pomoc u tých našich pozemských spolupútnikov, ktorí nám môžu pomôc. Sú to lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí mnohokrát vo vemi zložitých a nároných podmienkach, niekedy obetujúc i svoje vlastné zdravie, i dokonca i životy, pomáhajú a robia nás šastnými.
Takmer polstoroie vemi obetavo a svedomito vykonával toto humánne poslanie aj primár interného oddelenia trstenskej nemocnice, MUDr. Mikuláš Hliva, ktorý v týchto doch oslavuje svoje krásne životné jubileum.
Narodil sa 30. januára 1923 v Kriváni (okres Detva). Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave nastúpil 18. mája 1948, ako mladý lekár, do nemocnice v Trstenej. Trstenská nemocnica mala vtedy len dve oddelenia: infekné a chirurgicko-pôrodnícke. Na svoje zaiatky v trstenskej nemocnici MUDr. Hliva spomína takto:
“ V tom ase bývali celoústavné inšpekné služby. Mal ich vždy iba jeden lekár. Okrem základného ošetrenia musel robi aj drobné chirurgické zákroky. Nedostával za to osobitný honorár, no mal nárok na bezplatné ubytovanie a stravu a – iernu kávu”, dodáva s úsmevom.
Pod odborným dohadom vtedajšieho primára oddelenia MUDr. O. Nemca a od roku 1950 i MUDr. K. Procházku, rýchlo prekonal svoje prvé roky praxe a aj poda známeho výroku rímskeho dramatika Plautusa: “ Age si quid agis “ (Ak nieo robíš, rob to dôkladne) sa vyprofiloval na výborného odborníka - internistu. Zakrátko nato bol poverený vedením interného oddelenia, ktorého prednostom bol v rokoch 1956 – 1987, z toho tri roky (1956 – 1959) pracoval aj ako zástupca riaditea nemocnice pre terén. Do roku 1975 vykonával aj povolanie okresného internistu.
Medzi svojimi kolegami bol uznávanou osobnosou. Hadali u neho odborné konzultácie nielen mladí – zaínajúci lekári, ale aj starší, skúsenejší kolegovia. A MUDr. Hliva rád rozdával svoje bohaté vedomosti a dlhoroné skúsenosti z lekárskej praxe, rád ich poskytne ešte i dnes.
U pacientov bol vemi obúbený aj pre svoju vzácne chápavú a citlivú povahu a u mnohých - najmä u tých skôr narodených – dokázal tolerova aj ich návyky zo súkromného života, ktoré síce nie vždy v plnej miere korešpondovali s lieebným poriadkom na oddeleniach, no mali nesmierny psychologický lieebný úinok u pacienta. Bol výborným lekárom udského organizmu, ale zárove aj lekárom udskej duše.
A ke už lekárska veda musela ustúpi vyššej moci, dokázal – aj v ase zvýšeného ideologického útlaku – chápa prosbu rodinných príslušníkov, aby nemocní odchádzali do venosti so všetkými náležitosami.
Neustála snaha po úinnejšej pomoci chorým, ale i práca s najmodernejšími lekárskymi prístrojmi ho v roku 1976 viedla k myšlienke, že dlho zvažoval ponuku okresného internistu v novopostavenej nemocnici v Dolnom Kubíne, ktorú získal konkurzom. Ešte i po odchode do dôchodku absolvoval geriatrický kurz a pomáha liei ako odborník – geriater tých skôr narodených, ku ktorým prejavoval zvláštny cit a pochopenie.
Veké sú tiež zásluhy MUDr. Hlivu aj v osvetovej práci, kde prednáškami, konzultáciami, besedami i praktickými inštruktážami so zdravotníckou, preventívne-lieebnou tematikou aktívne spolupôsobil nielen na odborný rast zdravotníckych pracovníkov, ale aj na zdravie širokých vrstiev obyvatestva.
Lásku k najvyšším hodnotám života vštepoval spolu so svojou manželkou i svojím deom – dcéram, z ktorých dve sa vydali za ním na cestu tohoto humánneho povolania.
Vo svojej lekárskej praxi zdôrazoval známu skúsenos, že: “ Lepšie je by opatrným, ako liei, “ ktorú neustále svojím príkladným životom aj sám realizoval. Preto i svoje krásne životné jubileum oslavuje pri plnom zdraví a životnom optimizme.
A tak my všetci, ktorí sme mnohokrát netrpezlivo stláali rukou kuku jeho ordinácie, ale vždy s nádejou, že sa nám pomôže, prichádzame pozdravi nášho jubilanta.
Drahý pán primár, za nespoetný poet vašich pacientov, ale aj za tých, ktorí sa pre vašu skromnos – dnes tak vemi vzácnu udskú vlastnos – už nikdy nedozvedia, kto im pomohol, za vekú rodinu vašich priateov a známych, vám želám to, o ste nám aj vy neustále ponúkali i vracali, ten krásny dar – pevné zdravie a vea fyzických i psychických síl do vášho príkladného plnohodnotného života. Nech ešte dlho budeme u vás hada nielen cestu k zdraviu, ale predovšetkým i duševnú pohodu. Ad multos annos!
Jaroslav Kocian
