- A to si kde vzal? – pýta sa 74-roný dôchodca.
Z kariet v dedinke na úpätí Choa nikto nevykladá, nemajú tam žiadneho veštca, a predsa sa tak stalo.
Žiadna obec sa nepripravovala na komunálne voby tak dlho a precízne ako Osádka. V miestnom obchode už niekoko mesiacov pred vobami provokovala urna s nápisom: Voby. Tu mali obania dáva návrhy na starostu a poslancov. Z prieskumu vzišli traja, jeden sa vzdal hne, vtedajší starosta onedlho. A tak sa Juraj Murina stal najstarším kandidátom a po vobách najstarším starostom na Orave. Pribudla mu siedma funkcia. Svoju rodnú obec pozná, už niekoko rokov je totiž i kronikárom.
- Kedysi tu bolo pä kronikárov a nenapísali takmer ni. To uite Pajer, ktorý žil v susednom Vyšnom Kubíne, písal vtedy kroniky pre pä obcí a napísal viac.-
Listujúc dnešnú kroniku Osádky, ktorú sa podujal pred niekokými rokmi písa Juraj Murina, roky nového storoia už-už zapajú stránky tesne pred íslom 700.
Malebná dedinka v Malatinskej doline je so 147 obyvatemi, žijúcimi v 43 domoch najmenšou obcou na Orave. A hoci má najnižší podiel detí a druhý najvyšší podiel dôchodcov z celkového potu obyvateov, nedá sa poveda, žeby to bola dedinka na vymretie. Takou malou je už totiž dlho. V roku 1870 žilo v Osádke 212 udí v 33 domoch, o 60 rokov neskôr tu bolo 35 domov a 159 obanov, v roku 1940 38 domov, 160 obanov. Za ostatných 30 rokov klesol poet obyvateov iba o 20.
Dedina sa za polstoroie zmenila od základov. Kým v prvej polovici 20. storoia si udia postavili sná tri nové drevenice, v druhej takmer všetky prestavali na murované domy a obývané sú vari iba tri staré pôvodné drevenice. Idúc dnes hore dedinou, len ažko si predstavujeme minulú úzku cestiku, vlniacu sa pomedzi dreveniky a ploty. Starí udia spomínajú, že ke chlapi viezli na voze dlhšie drevo, v zákrutách museli „natáa“ zadné kolesá.
Obec Osádka je zapísaná aj v múzeách. V lokalite pasienku Jamky bol objavený väší poet bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej. O objav sa vraj postarala krava. Pasúc stádo na prtiach úboe, si zrazu pastier všimol nejaké špirálky na rohu jednej z kráv. Veda boli alšie šperky. Dohrabal sa až ku hlinenej nádobe s bronzovými predmetmi. udia mu, samozrejme, poklad závideli. Ke už pastiera omrzelo vené vyklopkávanie na okno a poúvanie, že mu poklad nepatrí, zašiel za uiteom a spojili sa z múzejníkmi. Niektorí archeológovia hovoria, že bronzové predmety pochádzajú z 11. až 7. storoia pred n. l.
Na minulos, tú, ktorú si ešte mnohí Osádania pamätajú, si Juraj Murina spomína aj takto: - Boli to ažké roky, ako v podstate všade inde na Orave. Až rozmach družstva priniesol uom aké-také peniaze. Neskôr z každej rodiny niekto robil v nealekých fabrikách v Dolnom Kubíne, Istebnom, Mokradi... Zarobené peniaze udia investovali do bývania, do iného života, ako mali ich rodiia, prarodiia. Mnohí ostávali v meste, mnohí odchádzali do sveta. Ke som mal dvadsa, privydali sa do dediny len dve nevesty. Všetci ostatní odchádzali býva inde. Dnes je nevesta takmer v každom druhom dome. A na ceste už hráva futbal oraz viac detí...
Na nedeu 2. februára zvolalo nové vedenie obce stretnutie obanov. Starosta a poslanci im predstavia svoje zámery. Chcú sa poradi so spoluobanmi. – Rozmýšam aj nad tým, ako udí podnieti k spolupráci, ako ich privies k tomu, aby nežili v dedine len tak nevšímavo a ahostajne. - Spolu s poslancami musíme ís príkladom, - dodáva starosta, otvárajúc blok s oznaením Evidencia aktivity poslancov.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
