Hoci oravskí ponohospodári nestihli na jese osia všetky naplánované plochy, aj z toho, o zasiali, im každodenne ukrajuje poasie. Ako nám povedal Ing. Vladimír Matula, samostatný radca Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Dolnom Kubíne, dnes sa dá zatia len vemi ažko predpoklada pôsobenie vrtkavého poasia na zasiate oziminy. Pri sústavnom striedaní sa zamzania a rozmzania pôdy je tu totiž vážne nebezpeenstvo - najmä pre plytko zasiate a pred zazimovaním slabo rozvinuté rastliny - že ahko vymrznú, vyzimujú. Striedanie mrazových a bezmrazových dní vytvára priestor najmä pre hubové choroby. Okrem toho jesenné intenzívne zrážky a asté topenie sa snehu poas zimných mesiacov odplavujú z pôdy potrebné živiny, ktoré musia družstevníci koncom zimy nahradi prihnojovaním. Dnes sa však na oravské polia nedá vyjs a presne zhodnoti, ako zatia väšina ozimín prezimuje.
Gazdovia na dedinách však ani v zime nezaháajú. o nestihli na jese, zaali doháa, len o zubaté a zriedkavé januárové slnko vyslalo k slabo zamrznutej zemi pár lúov. Hoci niektorí hovoria, že z nepremrznutého hnoja zemiaky na budúci rok pohnijú, iní tvrdia, že aj tak je vždy lepší istý maštaný hnoj, než „umeláky.“ Pravdou však je, že takúto zimu-nezimu udia z hornooravských dedín, zvyajne zavalených snehom dlho do jari, už dávno nezažili. (mp)