Do knihy návštev Oravskej knižnice Dolný Kubín pribudli v stredu 29. januára popoludní dva podpisy: Oga Feldeková a ubomír Feldek. Na stretnutí oravských priateov knihy a slovenských autorov, žijúcich od roku 1995 v Prahe, rezonovali ich spomienky na Oravu, básnická, dramatická a publicistická tvorba, život v Prahe a Bratislave, veselé životné situácie...
- Nie je dôležité, kde lovek býva, ale kde býva jeho dielo, - povedal ubomír Feldek, ktorý dej viacerých svojich hier zasadil aj do oravského prostredia.
Z mnohých spomienok Ogy Feldekovej, v poslednom období známej aj z televíznej obrazovky, na Oravu, ktoré odzneli na stretnutí, vyberáme as listu, písaného z Prahy do Tvrdošína svojmu bratovi.
„Každý de ukazujú v televízii hrozné veci. Niektoré sú hrozné naozaj, a niektoré aj prifarbia, aby vyzerali ešte hroznejšie ako sú, aby si udia dávali väší pozor. Aj vera ukazovali auto, ktoré viezlo trichlóretylén a havarovalo. Ukázali, aký poplach to narobilo. Môžem ti poveda, že veký. A nakoniec sa zistilo, že sa ni nevylialo. o povieš? A my, ke sme boli deti, sme ani nevedeli, že sa s trichlóretylénom nemá havarova. Ke ma mama poslala na bicykli po trichlóretylén do Trstenej, šliapala som z Tvrdošína pä kilometrov tam a pä nazad, na každej rúke bicykla taška a v každej taške tri faše od vína. Cestou tam prázdne a cestou nazad zas plné trichlóretylénu. Ke sa vyskytol krajší úsek cesty, šliapala som si s trichlóretylénom aj bez držania. Tak to bolo v ase, ke sa objavil na Orave trichlóretylén ako nový šláger. Dovtedy, kým nebolo trichlóretylénu, vyvárala naša mama bielize v benzíne. Nakládla drevo do sporáka, postavila na veký hrniec s bielizou, do hrnca naliala vody a do vody potom prilievala benzín, ktorý kúpila v lekárni. Nepamätám sa už, v akom pomere. Ty hej? Neskôr to isté robila pri otvorenom ohni aj s trichlóretylénom. No vidíš, a tu sme!“
Listy príbuzným a priateom, ktoré Oga Feldeková píše vo forme poviedok, vyšli aj knižne. (vš)
