Rudo s Petrom nepatrili medzi najhlúpejších chalanov, ve napokon obaja študovali na „vychytených“ školách. Prvý zmaturoval na anglickom gymnáziu v Suanoch, druhý na drevárskom uilišti v Turanoch. Keže obaja dochádzali do škôl z Vavreky, skamarátili sa a sem-tam sa navštevovali aj na internátoch. Na tom by nebolo ni zvláštne neby jediného kritického da, kedy Rudo navštívil Petra v Turanoch. Aspo polícii to tak obaja vyložili. Ako si tak posedávali na lavike pri turanskom trhovisku poniže kostola, „hodili re“ s neznámym chlapom, nesúcim akési sadenice. Ke im povedal, že ide o konope siate, zbystrili sluch. Rudo si už ako 16-roný „marišku“ vyskúšal s kamarátmi v Martine, nuž slovo dalo slovo a obaja oravskí junáci boli bohatší o dvanás sadeníc konope. Vraj ich dostali od dotyného len tak, zadarmo. O krehké rastlinky v kelímkoch od kávy a jogurtov sa podelili, Rudo si ich zopár vzal na privát, Peter na internát. Vzorne sa o svoju „ružovú budúcnos“ starali a len o prišli na víkend na rodnú Oravu, po ho hada miesto, kde by mohli „hospodári.“
- Najfajnejšiu hlinu sme našli pri potoku, asi 500 m poniže Vavreky smerom na Oravskú priehradu, - vypovedal neskôr Peter. - Tam sme si teda založili políko a konope zasadili. Starali sme sa o, Poas víkendov sme chodili konope aj polieva. Za dva-tri mesiace malo by zrelé. Obidvaja sme vedeli, že je to trestné, preto sme ich aj zasadili na takom odahlom mieste. Po skonení školy som bol nezamestnaný, tak som sa chcel fajením konope zbavi depresií z nedostatku peazí. Doma som dostával len sociálku. Ale ke pre nás s Rudom prišli policajti, robil som aj v echách ako brigádnik.
- Jedno leto som bol ako turista v Amsterdame. Kúpil som si vrecko „marišky“ a fajil som ju vo fajke. Bolo mi parádne - od fajenia som sa netackal a nebolo mi zle, ak to mám porovna s opicou. Preítal som o konope množstvo literatúry a nadobudol podobný názor, ako panuje v Holandsku. Tam vôbec nie je fajenie spoloenský problém. Ve poda štatistík Holandského kráovstva na alkohol zomrie ovea viac udí, ako na fajenie marihuany, - snažil sa Rudo pouova aj senát Okresného súdu v Námestove.
Rudolf nevedel pochopi, preo mu policajti chcú priši nejakú výrobu i spracovanie drogy a obchodovanie s nimi.
- Ke som hovoril o spracovaní, mal som na mysli sušenie a varenie. ítal som knihu Vaíme z konope, boli tam perfektné recepty na nápoje aj hlavné jedlá, kde sa konope pridávalo ako korenina - napríklad konopné mlieko, alebo konopné pivo, vyrobené z chmeu, štepeného s konope. Inak, sledoval som hlavne medicínske využitie konope, aj o tom som vea ítal. Keby mi rastliny neboli zaistili policajti, vyskúšal by som ho na sebe ako liek pri zdravotných ažkostiach, - obhajoval Rudo svoje konanie pred súdom. Vtedy už zanechal vysokoškolské štúdium, ktoré ho nebavilo a zaoberal sa myšlienkou pusti sa do štúdia filozofie. Pokladajúc sa za prefíkaného bol veru prekvapený, ke ho jedného da navštívili námestovskí policajti a on im musel pomôc svoju „vypiplanú“ úrodu vlastnorune vytrháva zo zeme. Z Vavreky sa teda napokon mládencom nepodarilo urobi malú Kolumbiu, ani zo seba drogových bossov. Poda kriminalistických expertíz a po chemickom preskúmaní zrelosti rastlín usúdili, že na políku bolo materiálu dos na výrobu 120 - 240 marihuanových cigariet. Jedna cigareta obsahuje 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu a na ovplyvnenie psychiky staí dávka 5 mg.
Po pol roku vyšetrovania 20-roný Rudolf a 19-roný Peter stáli pred senátom Okresného súdu v Námestove, ktorý oboch slobodomysených mládencov uznal vinných z trestného inu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi v spolupáchatestve. Obaja „vyfasovali“ trest odatia slobody vo výmere dvanás mesiacov s podmieneným odkladom na dva roky. Súd prihliadol na konanie doteraz bezúhonných mladíkov ako na konanie z nerozvážnosti, pretože obaja súbili, že ni podobné že neurobia.
Melánia Pastvová
