Pondelok, 17. december, 2018 | Meniny má Kornélia

Ke vymysleli nezvyajné kríženie, nikto im neveril

Na stretnutí Oravských ponohospodárov a výrobcov p

Pri príležitosti okrúhleho životného jubilea, rovnej 50-ky, prevzal Daniel Hajduík z rúk predsedu Ing. Jozefa Kondelu aj ocenenie Oravskej ponohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá si tohto roku pripomenie 10 rokov svojej innosti. Pri tej príležitosti sme Ing. Hajduíkovi položili niekoko otázok:

Vaše slovo má medzi oravskými ponohospodármi vekú váhu. V diskusii ste povedali: „Pred desiatimi rokmi by som neveril, že dakedy poviem, akí sme boli na zaiatku 90-tych rokov hlúpi!“ Preo si to myslíte? Dal sa dnešný stav ponohospodárstva predpoklada?

- Na zaiatku 90-tych rokov sa len vemi ažko dal predpoklada vývoj a stav ponohospodárstva. A vôbec každej formy hospodárenia. Dnes vidíme, že môžu veda seba existova vekovýroba i malovýroba. Ktorá z týchto foriem sa bude rozvíja viac, ukáže as, pretože obe to majú v súasnosti vemi ažké. Pred desiatimi rokmi, v rokoch 1991 až 1993, nikto nechcel našu produkciu. Nebolo kde preda mlieko ani ostatné ponohospodárske komodity a ke sa predali, tak len za vemi nízke ceny. Neby tohoto obdobia, dnes by sme boli minimálne o tri roky vpredu. Vpredu nielen v úžitkovosti zvierat, ale hlavne v produktivite práce, v myslení ponohospodárov, ale aj v myslení neponohospodárskej verejnosti, spotrebitea. V tých rokoch sa nedal predpoklada dnešný trend. Viac boli podporované výstavby malých mliekarni, malých bitúnkov, malých pekárni, malej mechanizácie a pod. Ibaže väšia as týchto podpôr vyšla nazmar. Dnes už fungujú len niektoré z týchto prevádzok, aj to len vaka mimoriadne dobrému manažovaniu a špeciálnemu výrobnému programu. Pokia by stagnácia bola pretrvávala alšie tri roky, dnes by už ponohospodárske podniky minimálne v polovici obcí nefungovali vôbec.

Manažéri, ktorí pochopili, že stagnácia, podpriemernos a extenzita je zaiatok úpadku každej firmy, dnes dosahujú dobré výsledky a patria k motorom napredovania. S odstupom asu môžem poveda, že pred 10 rokmi sme robili vea chýb hlavne vo výrobe krmív, výžive zvierat i plemenárskej práci. A ke sme prišli s myšlienkou kríženia pinzgauských dojníc s holšteinom, nenašli sme pochopenie ani u mnohých odborníkov. Tvrdili, že tieto zvieratá nebudeme vedie nakmi a uhynú. Našastie, ich predpovede sa nenaplnili a z vtedajšej 1 400-litrovej dojivosti nám dnes už iba málo chýba do 6 000 l na dojnicu.

Aj dnes robíme mnohé chyby o ktorých vieme, i také o ktorých nevieme. Možno o 10 rokov sa znovu nad nimi pousmejeme presne tak, ako sa teraz pousmievame nad chybami zo zaiatku rokov 90-tych. Bodaj by však už tých chýb bolo o najmenej!

Progres vo výrobe mlieka na Orave zaal v Trstenej a v súasnosti tamojší chovatelia dosahujú najlepšie výsledky. Nechali sme sa poui, mnohí z nás sa zaali ubera rovnakým smerom a výsledky sa postupne dostavili. Aj v Zubrohlave sme už dosiahli podobné výsledky ako v Trstenej. Niekomu sa to podarí za 2 až 3 roky, ale mnohým nikdy. Ke však vieme ako, tak už záleží len na uoch, aby dosiahli vytýený cie.

Patríte medzi odborníkov, ktorých nikdy neuspokojujú dosiahnuté výsledky, chcete vždy viac, experimentujete s alternatívnymi výrobnými programami, napríklad s pestovaním lieivých rastlín. Majú aj na Orave budúcnos podobné experimenty?

- Lieivky sme v posledných rokoch v Zubrohlave prestali pestova. Boli totiž vemi pracné. V budúcnosti sa však k ich výrobe urite vrátime, pretože ako doplnkový výrobný program majú v našich podmienkach urite budúcnos. Ale už nebudeme len v pozícii pestovatea. Chceme lieivé rastliny aj spracováva a predáva finálne výrobky. Len tak sa môže zaplati vemi nároná práca a pozornos, ktorú si tieto rastliny vyžadujú.

Má poda vás oravské ponohospodárstvo, žijúce prevažne zo živoíšnej výroby, šancu na prežitie v podmienkach EÚ, môže patri dokonca medzi špiku?

- Môže. Najmä v chove hovädzieho dobytka a oviec. Na to máme vhodné prírodné podmienky. Pri rozumnej podpore zo strany vlády - nie ako v súasnosti - a po vstupe do EÚ aj za podpory EÚ môžeme by v týchto dvoch komoditách konkurenne vemi schopní. V ostatných komoditách pravdepodobne neuspejeme.

V porovnaní so svetom sa ešte musíme v mnohom zlepši. V prvom rade v produktivite práce, technickom a technologickom vybavení strojového parku - ktorý je katastrofálne zaostalý - ale aj v myslení udí a vo vzahu k pôde a práci. Vemi dôležitá je pre nás ponohospodárov mienka neponohospodárskej verejnosti. Neznalí problematiky tvrdia, že vyrábame draho. Nie je to pravda. Ponohospodári sa podieajú na cene tovaru v obchode len približne 8 %. Zvyšných 92 % ceny tovaru ovplyvujú dodávatelia, ale predovšetkým spracovatelia a obchodníci. V mnohých prípadoch ide o zahraniné tovary, ktoré sú silne dotované. Preto sú na našich trhoch lacnejšie, ale nie kvalitnejšie. Myslím si, že už skonili nepravdy, ktoré sa šírili o nízkej kvalite našich výrobkov. Produkujeme kvalitu vyrobenú z prvotriednych surovín a hlavne: výrobky sú naše, slovenské. To by si mali spotrebitelia uvedomi. Výrazne tým domácemu ponohospodárstvu pomôžu.

Melánia Pastvová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  3. Nestíhate nakupovať darčeky?
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  6. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  7. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  8. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  9. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  10. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Nestíhate nakupovať darčeky?
  3. Riešenie kolízií áut - exkluzivní autokamera MiVue 766 WiFi
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Problém s darčekom? 10 perfektných tipov na Vianočné darčeky!
  6. Slovensko bude vo svete reprezentovať projekt Zachráň včely
  7. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  8. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  9. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  10. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 69 096
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 17 734
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 10 804
  4. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 10 299
  5. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 690
  6. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 820
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 4 048
  8. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 919
  9. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 3 640
  10. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti 2 616

Hlavné správy z MY Orava

Utrpenie aj smrť sa niesli Oravou po skončení prvej svetovej vojny

Vlečie sa tento deň, ten strašný nepokoj v tých horných dedinách Oravskej stolice. Nevieme, kde sa máme obrátiť, čo máme robiť. Všetko sa búri, jedno proti druhému a hrozí životom. Čo sme mali, všetko nám zobrali a vrátiť nechcú. Celkom sme zničení. (Úryvok z listu, 1918)

Dedinské vianočné trhy dopadli opäť výborne

Pred piatimi rokmi sa stretli prvý raz. Odvtedy šikovných a zručných žien z obce poriadne pribudlo.

Hornooravskí seniori sa stretli na kávičke

Na námestovskom Okresnom úrade sa stretla skupinka hornooravských aktívnych dôchodcov. Vedenie im pred adventom ďakovalo za to, čo robia pre ostatných.

Mladíci zbili taxikára, ukradli a zapálili mu auto

Dlhoročné tresty väzenia hrozia 19-ročnému Marošovi z Mútneho a 16-ročnému mladistvému z Brezy, obvinení sú zo zločinu lúpeže.

Cesta na Havaj viedla cez Malajziu

Dolnokubínčan sa musel na trati vysporiadať s opicami i medúzami.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

O stromčeky z Kysúc nie je záujem, nechcú ich ani domáci

Kedysi vyexpedovali Lesy SR z Kysúc vyše 20-tisíc stromčekov.

Počet obyvateľov klesá. V Trnave ich žije toľko, čo v osemdesiatych rokoch

Pred štvrťstoročím mala Trnava viac ako 72-tisíc obyvateľov, dnes ich má o osemtisíc menej.

Muža, ktorého včera prepadli vo Zvolene, zomrel

Podozriví sú už v rukách polície.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Vybrali SME

Už ste čítali?