Utorok, 25. september, 2018 | Meniny má Vladislav

Ke vymysleli nezvyajné kríženie, nikto im neveril

Na stretnutí Oravských ponohospodárov a výrobcov p

Pri príležitosti okrúhleho životného jubilea, rovnej 50-ky, prevzal Daniel Hajduík z rúk predsedu Ing. Jozefa Kondelu aj ocenenie Oravskej ponohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá si tohto roku pripomenie 10 rokov svojej innosti. Pri tej príležitosti sme Ing. Hajduíkovi položili niekoko otázok:

Vaše slovo má medzi oravskými ponohospodármi vekú váhu. V diskusii ste povedali: „Pred desiatimi rokmi by som neveril, že dakedy poviem, akí sme boli na zaiatku 90-tych rokov hlúpi!“ Preo si to myslíte? Dal sa dnešný stav ponohospodárstva predpoklada?

- Na zaiatku 90-tych rokov sa len vemi ažko dal predpoklada vývoj a stav ponohospodárstva. A vôbec každej formy hospodárenia. Dnes vidíme, že môžu veda seba existova vekovýroba i malovýroba. Ktorá z týchto foriem sa bude rozvíja viac, ukáže as, pretože obe to majú v súasnosti vemi ažké. Pred desiatimi rokmi, v rokoch 1991 až 1993, nikto nechcel našu produkciu. Nebolo kde preda mlieko ani ostatné ponohospodárske komodity a ke sa predali, tak len za vemi nízke ceny. Neby tohoto obdobia, dnes by sme boli minimálne o tri roky vpredu. Vpredu nielen v úžitkovosti zvierat, ale hlavne v produktivite práce, v myslení ponohospodárov, ale aj v myslení neponohospodárskej verejnosti, spotrebitea. V tých rokoch sa nedal predpoklada dnešný trend. Viac boli podporované výstavby malých mliekarni, malých bitúnkov, malých pekárni, malej mechanizácie a pod. Ibaže väšia as týchto podpôr vyšla nazmar. Dnes už fungujú len niektoré z týchto prevádzok, aj to len vaka mimoriadne dobrému manažovaniu a špeciálnemu výrobnému programu. Pokia by stagnácia bola pretrvávala alšie tri roky, dnes by už ponohospodárske podniky minimálne v polovici obcí nefungovali vôbec.

Manažéri, ktorí pochopili, že stagnácia, podpriemernos a extenzita je zaiatok úpadku každej firmy, dnes dosahujú dobré výsledky a patria k motorom napredovania. S odstupom asu môžem poveda, že pred 10 rokmi sme robili vea chýb hlavne vo výrobe krmív, výžive zvierat i plemenárskej práci. A ke sme prišli s myšlienkou kríženia pinzgauských dojníc s holšteinom, nenašli sme pochopenie ani u mnohých odborníkov. Tvrdili, že tieto zvieratá nebudeme vedie nakmi a uhynú. Našastie, ich predpovede sa nenaplnili a z vtedajšej 1 400-litrovej dojivosti nám dnes už iba málo chýba do 6 000 l na dojnicu.

Aj dnes robíme mnohé chyby o ktorých vieme, i také o ktorých nevieme. Možno o 10 rokov sa znovu nad nimi pousmejeme presne tak, ako sa teraz pousmievame nad chybami zo zaiatku rokov 90-tych. Bodaj by však už tých chýb bolo o najmenej!

Progres vo výrobe mlieka na Orave zaal v Trstenej a v súasnosti tamojší chovatelia dosahujú najlepšie výsledky. Nechali sme sa poui, mnohí z nás sa zaali ubera rovnakým smerom a výsledky sa postupne dostavili. Aj v Zubrohlave sme už dosiahli podobné výsledky ako v Trstenej. Niekomu sa to podarí za 2 až 3 roky, ale mnohým nikdy. Ke však vieme ako, tak už záleží len na uoch, aby dosiahli vytýený cie.

Patríte medzi odborníkov, ktorých nikdy neuspokojujú dosiahnuté výsledky, chcete vždy viac, experimentujete s alternatívnymi výrobnými programami, napríklad s pestovaním lieivých rastlín. Majú aj na Orave budúcnos podobné experimenty?

- Lieivky sme v posledných rokoch v Zubrohlave prestali pestova. Boli totiž vemi pracné. V budúcnosti sa však k ich výrobe urite vrátime, pretože ako doplnkový výrobný program majú v našich podmienkach urite budúcnos. Ale už nebudeme len v pozícii pestovatea. Chceme lieivé rastliny aj spracováva a predáva finálne výrobky. Len tak sa môže zaplati vemi nároná práca a pozornos, ktorú si tieto rastliny vyžadujú.

Má poda vás oravské ponohospodárstvo, žijúce prevažne zo živoíšnej výroby, šancu na prežitie v podmienkach EÚ, môže patri dokonca medzi špiku?

- Môže. Najmä v chove hovädzieho dobytka a oviec. Na to máme vhodné prírodné podmienky. Pri rozumnej podpore zo strany vlády - nie ako v súasnosti - a po vstupe do EÚ aj za podpory EÚ môžeme by v týchto dvoch komoditách konkurenne vemi schopní. V ostatných komoditách pravdepodobne neuspejeme.

V porovnaní so svetom sa ešte musíme v mnohom zlepši. V prvom rade v produktivite práce, technickom a technologickom vybavení strojového parku - ktorý je katastrofálne zaostalý - ale aj v myslení udí a vo vzahu k pôde a práci. Vemi dôležitá je pre nás ponohospodárov mienka neponohospodárskej verejnosti. Neznalí problematiky tvrdia, že vyrábame draho. Nie je to pravda. Ponohospodári sa podieajú na cene tovaru v obchode len približne 8 %. Zvyšných 92 % ceny tovaru ovplyvujú dodávatelia, ale predovšetkým spracovatelia a obchodníci. V mnohých prípadoch ide o zahraniné tovary, ktoré sú silne dotované. Preto sú na našich trhoch lacnejšie, ale nie kvalitnejšie. Myslím si, že už skonili nepravdy, ktoré sa šírili o nízkej kvalite našich výrobkov. Produkujeme kvalitu vyrobenú z prvotriednych surovín a hlavne: výrobky sú naše, slovenské. To by si mali spotrebitelia uvedomi. Výrazne tým domácemu ponohospodárstvu pomôžu.

Melánia Pastvová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 889
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 220
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 245
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 726
  5. Najužitočnejšia appka 5 724
  6. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 523
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 909
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 323
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 887
  10. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 3 231

Hlavné správy z MY Orava

Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť

Jeden z importovaných sviatkov som si s mojimi vnúčatami natoľko obľúbil, že za ním už po tretí raz budeme musieť vycestovať. Opäť do Tatralandie.

Dovtedy posledný tím súťaže nečakane vyhral v Námestove

Oravské Veselé predviedlo s Lučencom výborný futbal.

Obedy zadarmo? Ako to vidia Oravci (+ anketa)

Starostom, riaditeľom škôl aj vedúcim jedální sa nepáči, že vláda chce zaplatiť len potraviny, ostatné náklady má znášať samospráva. Navyše, kde uch uvaria a vydajú?

Bobrovu sa oplatilo bojovať do posledných sekúnd

Dolný Kubín odohral v priebehu uplynulého týždňa dva duely. Z gólu sa však netešil.

Dlhé ulice, málo domov. Niekde sa asfaltovať oplatí, niekde nie

Päť miestnych komunikácií dostane nový asfaltový povrch, cesta k cintorínu bude celkom nová.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Začala sa dražba pozemkov pre výstavbu rodinných domov

Prvý majiteľ sa teší zo svojho nového pozemku, stačilo mu prihodiť dvetisíc eur.

Pozrite si, čo vzniklo v železničnom podchode v Čadci

Graffity jam v Čadci. V sobotu 22. septembra sa do železničného podchodu "nasťahovali" umelci, aby skrášlili steny.

Vybrali SME

Už ste čítali?