Z optimistov sa stávajú skeptici a dúfajú prinajhoršom v iba doasnú stagnáciu rezortu, doterajší skeptici sa však menia na pesimistov a do budúcnosti hadia skôr s obavou. Ako vidí súasnú situáciu odborník z praxe a súasný riadite Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Dolnom Kubíne Ing. Anton Jani?
Situácia v slovenskom ponohospodárstve je v súasnosti mierne chaotická a budúcnos pre mnohých prvovýrobcov v rezorte nejasná. o patrí dnes k najakútnejším problémom oravských ponohospodárov?
„V období vegetaného kudu, a v tomto ase i priaznivej zimy, je ich hlavným problémom o najlepšie zabezpei chod živoíšnej výroby. Znamená to nielen prezimova dobytok a ovce, ale aj riadi a organizova výrobu tak, aby prinášala úžitok aj teraz a pripravi sa na letné obdobie. Súvisí to hlavne s chovom dojníc s trhovou produkciou mlieka, pretože predovšetkým mlieko v pravom slova zmysle živí ponohospodárske družstvá i súkromne hospodáriacich roníkov, zaoberajúcich sa chovom dojníc. Máme tu obdobie kotenia oviec - každý gazda musí venova vea asu ich ošetrovaniu, lebo lajdáctvo si vyžiada vekú da vo forme úhynov i nižšej produkcie mlieka.
Zima je i obdobím plánovania v rastlinnej i živoíšnej výrobe v náväznosti na platný výnos ministerstva, ktorý ustanovuje výšku podpory na obhospodarovanie ponohospodársky znevýhodnených oblastí a celkovú podporu podnikania v ponohospodárstve“.
Minulý rok sa niesol na Orave v znamení prudkého nárastu predaja kravského mlieka. Neprinesie tento trend chovateom v súvislosti s kvotáciou viac starostí ako radosti?
„Prevažná väšina družstiev, zaoberajúcich sa chovom dojníc, už viac rokov venuje vea síl hlavne tzv. mlienemu programu. Manažéri pochopili, že za mlieko majú najstálejšiu, najrýchlejšiu a najpravidelnejšiu platbu vrátane dotácií. Do mlieka sa investovalo na Orave v posledných rokoch veké množstvo finanných prostriedkov - na nákup nových technológií, do rekonštrukcií ustajovacích priestorov i na nákup plemenného materiálu. A tak aj výsledky vo výrobe a kvalite mlieka nepriniesli prudký nárast len v minulom roku, ale tento trend trvá viac rokov (vi tabuka).
Pravdou je však aj to, že predpokladaná výška kvotácií na mlieko nestúpa a nesleduje trend vývoja dojivosti na Orave, ale skôr stagnuje. Na dlhodobo realizované mliene rozvojové programy si asto družstvá i súkromní roníci brali úvery a iné pôžiky. Ale teraz môžu by výškou pridelenej kvóty na mlieko pre Oravu, a teda aj obmedzenou výškou dotácií, spomalené alebo aj ohrozené“.
V ažkej situácii sa ocitli výrobcovia bravového mäsa. „Vaka“ importu lacnej bravoviny zo zahraniia sú nútení predáva pod cenu. Bude tento stav pretrváva? Aké šance na prežitie majú v takom prípade oravskí producenti bravoviny? A preo vlastne nízke nákupné ceny spracovateov necítime my, spotrebitelia?
„ Nákupná cena jatoných ošípaných sa pohybovala poas roka na malých oravských bitúnkoch od 43 do 56 Sk. Je skutone neporovnatený rozdiel medzi tým, o za bravovinu dostanú chovatelia - prvovýroba, a o dostane obchodník od spotrebitea. Samozrejme, výšku nákupných cien ovplyvnil aj pretlak a dovoz lacného mäsa zo zahraniia, ale konkrétny spotrebite to na cene v obchodne nepocítil. Takáto situácia je „vaka“ súasnej obchodnej politike na Slovensku nielen v bravovom mäse, ale aj v iných druhoch mäsa a mäsových výrobkov.
Chovate sa, samozrejme, bude orientova na výrobu, ktorá bude pre neho najviac rentabilná. Je viac ako pravdepodobné, že pri súasnej obchodnej politike výroba bravového mäsa bude stagnova, ale ja verím v jej opätovné oživenie. Aj na Orave“.
Melánia PASTVOVÁ