Po neúspešných rokovaniach odborov a zamestnávateov rozhodla Vláda SR. Na ostatnom zasadnutí schválila výšku minimálnej mzdy na 5 570 Sk. Kým v súasnosti je rozdiel medzi životným minimom a istou mzdou 373 Sk od 1. októbra to bude 757 Sk. Aj to je motivaným prvkom na odstránenie v mnohých prípadoch i nezáujmu o zamestnanie. Odbory v rámci tripartity navrhovali zvýšenie minimálnej mzdy na úrove 50 % priemernej mzdy, zamestnávatelia žiadne, vláda na úrove 45 %. Odporúanie EÚ je, že minimálna mzda by mala tvori 70 % priemernej mzdy, o u nás predstavuje okolo 7 000 Sk. V súasnosti je minimálna mzda 4 920 Sk.
Zamestnávatelia sú, samozrejme, proti akémukovek zvyšovaniu mzdy. Ak však chcú by konkurencieschopní, musia tiež nieo urobi. Na druhej strane, ak sú zamestnávatelia nútení zvyšova mzdu, môže dôjs ku kumulácii práce, prepúšaniu a tým k ešte väšiemu nárastu nezamestnanosti? - opýtali sme sa Emila Machynu, predsedu Odborového zväzu KOVO, združujúceho odborové organizácie elektrotechnického a strojárskeho priemyslu na Slovensku.
- Nemyslím si. Je to otázka produktivity práce a ceny práce. Dokonca v niektorých prípadoch súhlasíme s prepúšaním, ak je dôsledkom zvyšovania produktivity práce. U nás však udia strácajú zamestnanie preto, že práce niet. To je veký rozdiel. Ak bude objem výroby klesa, stále bude nezamestnanos. Zvýšením produktivity práce je však možné vytvára miesta v sfére služieb. Preto cena práce musí by vyššia v primárnej a sekundárnej sfére. Ke v nich budú vyššie platy, udia sa uplatnia v oblasti služieb. Nie je šanca, aby sa správny pomer medzi výrobnou sférou a službami dosiahol pri súasnej cene práce. Terciálna sféra musí by dominantnou. Vo vyspelých štátoch je pomer medzi pracovnými miestami v službách a miestami vo výrobe 60:40. U nás naopak. (vš)
