Zaujímalo nás i skutone boli peniaze z vtedy jediného okresného úradu presúvané najmä na výstavbu Dolného Kubína a okolia. Poda súasného prednostu OÚ v Dolnom Kubíne Ing. ubomíra Ondirka to nie je pravda a možno to aj ekonomicky dokáza. Regionálny rozvoj profesionálne sleduje, ako naturalizovaný Oravan, viac ako 20 rokov. – Je mi nepríjemné poúva, ke Hornooravania používajú pre Dolný Kubín výraz „Pažravá pod Choom“.
Prevažná as investícií za socializmu, i už z fondu rozvoja vtedajšieho OÚ, alebo urená na akcie „Z,“ bola prestavaná v okrese Námestovo. Na Bielej Orave sa realizovali najväšie akcie. Spomeme len infraštruktúru v Oravskej Lesnej, Novoti, Zákamennom, ale i v Rabi, Oravskom Veselom a mnohých alších. Milióny boli preinvestované na vodovodoch, kultúrnych domoch... Áno, budoval sa i oravský skupinový vodovod, bol však financovaný zo štátnych prostriedkov, nie pridelených okresu. A zásoboval vodou hornooravské aj dolnooravské obce a mestá. Do oí sná najviac bije bytová výstavba. Preo sa v Dolnom Kubíne postavilo toko bytov? Uvedomme si, že ich nestaval štát ani okres, ale podniky. Ich výstavba nemá ni spoloné s prerozdeovaním finanných prostriedkov v regióne. Množstvo bytov postavili závody ZVL, OFZ. Najväší rozsah však mala vtedy družstevná bytová výstavba. Ale o tú bol záujem iba v Dolnom Kubíne. Námestovo nepožiadalo o výstavbu ani jediného družstevného bloku. Neskôr dostali mestá kvótu na štátne byty, to však bolo vemi nízke percento v porovnaní s podnikovou a družstevnou výstavbou. A poda potu bytov sa zo štátom rozdeovaných finanných prostriedkov budovala následne obianska vybavenos. Mnohí si spomínajú, že aj Jednota stavala svoj takmer posledný obchodný dom v Dolnom Kubíne. Všetky mestá, dokonca i mnohé obce ho mali skôr. Podobne to bolo s výstavbou dolnokubínskeho kultúrneho strediska. Rei o „Pažravej pod Choom“ nemajú opodstatnenie. Porovnajte si obce v okresoch Námestovo a Tvrdošín s dolnooravskými. V mnohých na dolnej Orave sa za dve až tri desiatky rokov nepostavilo absolútne ni.
- Hornooravania boli vždy tými, ktorí si vedeli vea vecí vybojova, - konštatoval ubomír Ondirko. - Zrejme si aj prírodné podmienky vynucovali od obyvatestva schopnos sa prispôsobi, rieši problémy vlastnými silami. Boli dravejší, snaživejší, životaschopnejší. Preto sa v tom období viac budovali hornooravské obce, udia chceli ma vodovody, kultúrne domy, domy smútku a - aj to dokázali. Dolná Orava bola vždy pohodlnejšia. Dôkazom toho sú aj dnešné ísla o nezamestnanosti v jednotlivých okresoch. (vš)
