akali sme predvolebný boj, ktorý bude ostrým, ozajstným bojom. Zatia to vyzerá tak, že Slovensko je dokonalou krajinou mieru. Za televíznymi predvolebnými stolmi sú zástupcovia jednotlivých politických strán umiernení, slušní, ich argumenty sú známe, nezaujímavé, skoro všetky také isté. lovek nevie, KOHO by som mal voli, povedal muž z ulice. Všetci sa na seba podobajú. Všetko, o hovoria, sme už pouli.... Mnohí lídri svoje programy ítajú, alebo sa tvária, že neítajú z listu, iže - ítajú. Mimika je nevýrazná, oi bojazlivé, re skoro nezrozumitená. Málokedy zaznie osobnostný, vlastný štýl, málokedy poujete rozhorenie, hnev, cit, túžbu po náprave...
akali sme, že poda vzoru našich praotcov sa dožijeme vo volebných kortešakách takých pohostení, aké Slovensko nezažilo od ias zemianskych volieb vicišpána. Autor tohoto fejtónu taký slabší odvar pohostenia predsa len zažil: pred ôsmimi rokmi v kúpeoch Dudince, na futbalovom ihrisku malo míting HZDS. Kým sme na míting došli, gulášik rozdelili tým, ktorí prišli skôr. Zato pivo bolo, borovika tiež. Pivo s borovikou vyvoláva také eufórie, že aj nepriate zane myslie INAK a nakoniec dá svoj hlas tomu, kto ho zadarmo tak štedro pohostil.
Pokrok predsa len vidno: pred štyrmi rokmi bol predvolebný míting v Turianskych Tepliciach. Vo vekej sále kultúrneho domu stál na javisku výkvet novozaloženej strany - SOP. Lídri, vrátane budúceho prezidenta. Ochranka strážila východy. Klaun (i šašo?), ktorý sa doteraz výrazne prezentuje v Markíze, strážil dobrú náladu v sále: pobiehal, prihováral sa, sypal tristo slov za minútu, mal tri ruky na jeden prenosný mikrofón, rozprával vtipy, kurizoval dámam, uahoval si z tamtých, na javisku, a lídri sa skromne usmievali. Povedali potom osi, každý inak, ale všetci jednotne v mene sopky, ktorá neskôr vybuchla...
Dnes sa na predvolebných mítingoch vea nehovorí. Vystúpi populárna skupina so senzaným programom, zaspieva sprostonárodné pesniky, vystúpi dobre platený zlý imitátor, líder sa usmieva, povie tri-štyri heslá, a - ide sa do alšieho mesta. Ha, tamto prechádza predvolebný, krásne vyfarbený, popreliepaný autobus. Všetci subujú LEPŠIU BUDÚCNOS.
Chcelo by to trošku viac, aby náš voli bol ohlupovaný všetkými dovolenými spôsobmi. Napríklad lietadlom, ktoré bude kresli nemiznúcim farebným dymom mená lídrov na nebeskú klenbu. Meiar, Fico, Weiss majú krátke mená. Gašparovi, i Malíková spotrebujú viac paliva, aj farby. Chcelo by to športové lietadlá, ktoré by lietali poda harmonogramu ponad VÚC s obrovskými predvolebnými heslami napísanými dvadsametrovými písmenami na farebných chvostoch vo vleku... Chcelo by to organizátorov miestnej, okresnej, i vyššej úrovne, ktorí by najprv zvolali zvedavcov, vyhnali z námestí autá, z udských tiel vytvorili veké kruhy. Priletí helikoptéra, z nej nebojácne vystúpi po visutom rebríku budúci poslanec, na klope má pripnutý mikrofón, zosilovacia technika je už dolu pripravená. Reník zane hovori už na visutom rebríku. Tisícnásobná ozvena jeho hlasu znie ponad mesto, ponad kraj. To je iná káva, bratia! Hlasy sa budú sypa! Kam sa hrabú takí líderkovia, o stoja na námestí s mikrofónom sami a udia chodia nevšímavo opodia, akoby ten osamelý politik ímsi smrdel.
Ján ŠTEPITA
