Zrejme sa každý zaujíma o recept na dlhovekos.
- Jednoduchý. Životospráva. Nielen v jedle, ale aj v živote.
Každý de po sedemdesiatke je vraj darovaný Bohom. Ešte dnes storonú Máriu Svobodovú poslúcha jazyk, oi, uši. Len nohy trocha slabšie. Pred pár týždami však prekonala jednu chorobu, po ktorej slabšie pouje na pravé ucho. Ako dôkaz, že spomínaný recept zabral, môžeme uvies aj:
U lekára bola Mária Svobodová prvý raz, ke mala devädesiatpä. - Ke som prišla za mamou do nemocnice, - spomína dcéra Drahomíra, - sestrika mi povedala: – Dobre, že idete, vaša matka nevie, že treba prinies zdravotnú kartu.
- Ale ona žiadnu nemá. Ke mala menšie zdravotné problémy, zavolali sme známeho lekára.
Primár sa pri vizite, pozerajúc na škatuku, položenú na stolíku veda lôžka, opýtal: - Aký krém používate?
- Ja a krém? Tam je ruženec.
Na jeho odporúanie, žeby mohla dosta slúchadlá do uší, zasa reagovala: - Viete o, pán primár? Ja, o chcem, to poujem. A o nechcem, nepoujem.
Nemala sa v nemocnici zle. Bolo vraj veselo. A lekári si k tomu ešte precviili anglitinu.
Storoná starenka sa zúastnila aj minulomesaných volieb do Národnej rady SR. Komisia bola zo storonej voliky paf. Ke ju zbadali pozera televízor, opýtali sa: - Kde je tá storoná pani?
Neverili. Pýtala si pero.
- Vy idete aj krúžkova?
- Preo nie? Zakrúžkujem iba štyroch, nebojte sa, viem, že ak by som oznaila viac, je môj hlas neplatný.
V úžase ostali pred pár rokmi aj rybári. Vždy okrikovali lnkárov na jazere, že im plašia ryby. No ke videli 92-ronú starenku samu v lne, zabudli aj na ryby.
o poda vás aká udstvo o pár rokov?
- Za storoie sa toho naozaj vemi zmenilo.
Boli ste pri tom, ke sa na cestách objavilo auto, ke v miestnosti zaala rozpráva skrinka, ke sa v debni objavil obraz z iného kúta sveta, ke zaali udia lieta do vesmíru, ke lietadlá prekonali rýchlos zvuku, ke...
- Ak vývoj pôjde takto rýchlo, ako v minulom storoí, tak nás neaká ni dobré. Niekedy nás môže tento pokrok úplne znii. Kedysi bola najhoršia choroba tuberkulóza. Mali by sme sa vráti k prírode, ale to nebude také ahké, pretože sme už od nej vemi vzdialení a organizmus si zvykol privemi na chemické lieky, - zhodli sa storoná Mária a jej 77-roná dcéra Drahomíra. S pocitom smútku hovorili aj o dnešnej výchove a mládeži.
Musí to by pre vás únavné, toko návštev, a ešte aj novinári...
- Ve stovku mám len raz. Musím vydrža.
Minulý týžde dostala gratuláciu od prezidenta SR Rudolfa Schustera. – Vždy, ke dostanem taký list, pomyslím si: - Zasa treba nieo plati!
Aj minister práce, rodiny a sociálnych vecí písal. Od 3. októbra bude ma vyšší dôchodok – o 500 Sk.
Po slávnostnej svätej omši bola oslava v menšom hotelíku.
– Bola som nealeko, - spomína dcéra, - ke sa jeden z návštevníkov pýtal ašníky: o tu máte za akciu?.. Netáraj. Tá, o tak spieva? Tá že má sto rokov?
- Keby som však mala k nim prejs, verili by, - poznamenáva starenka.
Výber zo životopisu jubilantky
Rodiia Márie Svobodovej odišli z rodnej dediny Sobotište do Ameriky za zárobkom v roku 1900. Tam sa okrem najstaršej Márie narodili aj Edy a Emília. Rodina bývala v meste Guttenberg v štáte New Jersey. Mária navštevovala po základnej a strednej škole odbornú školu podobnú našej obchodnej akadémii. Poas štúdia sa pridala ku skautom, ktorí sa okrem iného angažovali aj v akciách na finannú pomoc vojakom vyberaním dobrovoných príspevkov. Za innos jej ministerstvo financií USA udelilo pamätnú medailu. V roku 1921 sa rodina vrátila do obce Sobotište, kde kúpila vekú usadlos – zemiansku kúriu so záhradou a lesným parkom. Mária si okrem vtedajšieho eskoslovenského obianstva ponechala i obianstvo americké a má ho dodnes. V roku 1924 sa vydala za Františka Svobodu, notára. Presahovali sa do dnešnej Vysokej na Morave. Mária sa angažovala v rôznych spoloenských organizáciách, predovšetkým v spolku M. R. Štefánika, ženskom spolku Živena. Manžel bol poas prvého Slovenského štátu preložený do Gajar, neskôr do Varína. Tu rodinu zastihol rok 1948. Notárske úrady štát zrušil. Vrátili sa do Sobotiša. Dnes je ich usadlos chránená Pamiatkovým ústavom. Chátra.
V Dolnom Kubíne žije Mária Svobodová dve desaroia. Zobrala si ju k sebe a s trpezlivosou sa o u stará jej dcéra.
– Pohádame sa iba kvôli jedlu, - utrúsila jubilantka popod nos.
– Áno, ke si nedá poveda, že vyprážané jedlá už nie sú pre jej žalúdok.
– Sto rokov vydržal...
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ