Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Z niekdajšej akcie „Pome dakde“

Upršané týždne a dnes – de ako vyšitý z uebnice. S

Jednou z hodnôt, ktoré vyznávajú je: Hrdos a úcta k rodnému kraju bez racionálneho, kritického a objektívneho poznania je falošná a neproduktívna. Každý rozhadený Európan má zapustené korene v rodnom kraji. Bez spoznávania pozitívnych hodnôt Slovenska, Európy a ostatného sveta nie je možné pochopi skutoné pozitívne hodnoty rodného kraja, a nie je ani možné ich zmysluplne rozvíja a reprezentatívne ponúknu svetu, ktorý má o nás záujem.

Po krátkej zastávke v Trstenej a obhliadke Základnej a materskej školy v imhovej prichádzame na colnicu. Vchádzame na územie Poskej republiky, aby sme o chvíu už opä boli na Orave. Avšak Orave poskej, tucet našich dediniek po II. svetovej vojne prifarili mocipáni k Posku. Téma a cie dnešnej exkurzie: príbeh rieky ierna Orava a Babiohorský národný park.

Priznám sa, mnohých uiteov som si nevedela predstavi, žeby zbehli strmým svahom, aby si vypouli výklad o rašeliniskách, aby preskakovali potôik, pretože pod predchádzajúcimi kolegami praskla lavika, aby prešli zablatenou cestou, mokrou trávou... Za katedrou vyzerajú prísnejšie, aj topánky majú isté. Tu sú uitelia partia a netreba ich ani organizova alším uiteom.

Prechádzame dedinkou Chocholov. Zaujímavá architektúra. Ale tie drevené domy vraj musia každý rok zvonku „rajba“ kefou. Neostalo pri slovách, o dvesto metrov alej sme to videli na vlastné oi.

Ozvali sa sloveninárky: - o im rajbe, ke rajbú..?

- Veru, do takej chalúpky by som sa nevydala, - zhrozila sa alšia.

A o pár stoviek metrov alej – v Konovke sa zastavujeme a schádzame na breh rieky arny Dunajec.

To, o sme sa tam z úst Jaroslava Kociana z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava dozvedeli, sme pouli prvýkrát. Zrejme i uitelia, pretože po nasadnutí do autobusu zaali okrem receptu na okrúhly kolá ako chlieb, ktorým nás ponúkli v imhovskej škole, kolova i mapky, ktorými vysvetoval pôsobenie pratoku ierneho Dunajca na vznik Oravskej kotliny. Jedna z nich znázorovala rienu sie pred jedenapolmiliónom rokov. Už existovala Biela i ierna Orava, Oravica, Studený potok... Pred 450 tisícami až 600 tisícami rokov sa pratok ierneho Dunajca vlieval do Oravsko-novotargskej kotliny, tiahol sa celou Oravou a vlieval do Váhu až pri Kraovanoch. Dôkaz? Aj pri Dlhej nad Oravou sa nanachádzajú žulové „okruhliaky“ s rovnakým zložením ako tie v povodí ierneho Dunajca. Kto by ich tam doniesol? V alšej fáze sa pratok vplyvom tektonických pohybov pôdy vrátil naspä na východ, vytvoril veký terasový valec a rozdvojil sa. Jedna vetva smeruje do Visly a teda Baltského mora, druhá do Dunaja a ierneho mora. Teraz sme teda v povodí Visly, onedlho sa dostaneme na miesto, odkia na jednu stranu teie voda do Baltského, na druhú do ierneho mora.

- Taký obyajný potok, o tam len tí udia chcú? – mysleli si isto-iste okoloidúci domáci.

Iste si nedomysleli, že sa tam vzdelávajú uitelia.

- No ale toto? Taká novinka! Ja ke chodím do Poska, myslím iba na trhy, - skonštatovala pani uiteka, sediaca obale.

- Pokochajte sa posledným pohadom na ierny Dunajec, - pripomína Jindrich ajka do mikrofónu, pri prejazde autobusu cez most.

Onedlho nás vytiahol z autobusu krajinár Róbert Kopilec z CHKO Horná Orava. – Nachádzame sa na významnom území rašelinísk. Sú pre tento kraj typické. A stojíme na najjužnejšom mieste v Európe, kde sa tento druh rašelinísk nachádza. Svoj pôvod majú v štvrtohorách a vznikali hromadením organickej hmoty. Spojenie týchto druhovo bohatších rašelinísk s našimi oravskými, ktoré, žia, zasiahla aj kolektivizácia, vytvára územie, unikátne v Európe...

- Všimnite si aj potôik, vytekajúci z rašelinísk.

- Ako kofola.

Prechádzame Pekelnik, Podervione, ierny Dunajec, Jablonka.

Tí naši poskí Oravci to majú ažké. My ich vnímame ako Poliakov, Poliaci nie ako Poliakov. – Tu niekde má korene, avšak umelé, i piese Góralu czy cy nie žal. Je umelou piesou, vznikla len preto, aby citovo pôsobila na tu žijúcich goralov, že by sa v plebiscite pridali k Posku.?!

- Vavo! To je ierna Orava! Zatia pomerne veká, o pár minút sa vinie raz po jednej strane cesty, raz po druhej. Za roky si vytvárala pomalá rieka v mäkkom podloží meandre. Nekopírujeme ju, križujeme.

V Podvlku odboujeme na juh k prameu iernej Oravy.

Prechádzame Oravku, Harkabuz, Bukovinu, Podšklie, schádzame k meandrom nášho potôika, širokého sná meter. Vraj i sme nieo stratili, reaguje, sledujúc nás, jeden domorodec. uduje sa i krava.

A koní sa asfaltová cesta. Vychádzame z autobusu a pozorujeme alšie pomorie. Tu, pod vrchom Železnica, prameniaca ierna Orava už teie do Dunaja. Zvláštne, prešli sme plošinu dvoch pomorí.

Ešte krátke zastavenie v Oravke a nakuknutie do dreveného kostolíka z roku 1651, ktorý je navrhnutý na zápis do zoznamu UNESCO, a cez Dolnú a Hornú Zubricu smerujeme k Babej hore. Keby Poliaci nemali Tatry, tak Babia hora je pre nich najvyšší vrch v celej krajine.

Zavoja – východzie miesto na Babiu horu. Keby bolo na našej strane Babej hory to, o je tam, to by bolo! Vzdelávacie centrum Babiohorského národného parku uarovalo všetkým. Na predstavenie jeho fauny a flóry, života i dokonca poasia staili dve väšie a jedna menšia miestnos. Akoby priamo v lese sme pouli hlucháa, drozda, sýkorku, sojku... i medvea, ktorý vraj prišiel zo Slovenska a bez pasu. Ocitli sme sa tiež v takmer pravej búrke, v miestnosti sa efektne blýskalo a hrmelo.

Uitelia si už šepkali medzi sebou, že tu prídu aj so svojimi žiakmi, o správcovia parku uvítali a zauvažovali aj o možnej spolupráci medzi školami.

Vonku zaalo prša. Príliš vea pochvál ráno na adresu organizátorov zrejme uškodilo. Pod dáždnikmi ešte vstupujeme do nealekého skanzenu. Vždy sme mali inú predstavu o skanzene. Tri drevenice – v jednej história turistiky, v druhej, z roku 1840, vtedajší život, v tretej vraj ubytovávali – a to je všetko.

Babiohorský národný park bol vyhlásený v roku 1955, v roku 1977 aj ako biosférická rezervácia, kde už nejde iba o ochranu prírody, ale aj o spolužitie loveka a prírody. Na slovenskom území Babej hory sa ochrana prírody datuje od roku 1926, v súasnosti sa pripravuje návrh biosférickej rezervácie. Ochranárov k tomu dotlaili obce a ich Združenie Babia hora.

Spomienkami sa poas exkurzie uitelia ani nemajú kedy vraca k májovej exkurzii na južnom Slovensku. Jinich ajka, autor exkurzie a organizátor poznávania krás Slovenska, totiž zapa chvíle výkladom histórie, zemepisu, príin a následkov. Na spiatonej ceste predstavil aj námet na alšiu exkurziu. To, o plánuje predstavi, môže by celkom zaujímavé. Vlastne, ve aj objavenie podstaty toho, o máte na dosah ruky, lepšie povedané autobusu, je zaujímavejšie, krajšie a zmysluplnejšie, ako pochopenie podstaty raketového motora i riev poítaa.

Utorok 20. októbra stál za to! Prešli sme pár kilometrov a uitelia objavili toko námetov na doplnenie uiva. Príroda je predsa len dobrou uebnicou...

Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ


  1. Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec 2 691
  2. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 792
  3. Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne? 550
  4. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 423
  5. Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú 270
  6. Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko 170
  7. Do čoho kopli, to skončilo gólom Foto 163
  8. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 154
  9. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 118
  10. Služby na cintoríne bude zabezpečovať opäť mesto 114

Najčítanejšie správy

Orava

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne?

Dom smútku má novú strechu, čoskoro sa zmení aj jeho okolie, pribudne zeleň a zmizne oplotenie.

Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku

Oravský športovec súťaží už vyše 20 rokov. Počas nich sa stal dvakrát majstrom Európy a dve medaily získal aj na svetovom šampionáte.

Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú

Najväčšie mesto Bielej Oravy bude tento rok hospodáriť s rozpočtom viac ako 7,7 milióna eur. Výdavky by mali presiahnuť 7,4 milióna eur.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Väčšinu budov zastávok zatvorili, cestujúci mrznú vonku

Otvorených železničných zastávok je na Kysuciach ako šafranu. Ľudia sa nemajú kde skryť, na príchod vlaku musia čakať vonku.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?