Utorok, 19. jún, 2018 | Meniny má Alfréd

Z niekdajšej akcie „Pome dakde“

Upršané týždne a dnes – de ako vyšitý z uebnice. S

Jednou z hodnôt, ktoré vyznávajú je: Hrdos a úcta k rodnému kraju bez racionálneho, kritického a objektívneho poznania je falošná a neproduktívna. Každý rozhadený Európan má zapustené korene v rodnom kraji. Bez spoznávania pozitívnych hodnôt Slovenska, Európy a ostatného sveta nie je možné pochopi skutoné pozitívne hodnoty rodného kraja, a nie je ani možné ich zmysluplne rozvíja a reprezentatívne ponúknu svetu, ktorý má o nás záujem.

Po krátkej zastávke v Trstenej a obhliadke Základnej a materskej školy v imhovej prichádzame na colnicu. Vchádzame na územie Poskej republiky, aby sme o chvíu už opä boli na Orave. Avšak Orave poskej, tucet našich dediniek po II. svetovej vojne prifarili mocipáni k Posku. Téma a cie dnešnej exkurzie: príbeh rieky ierna Orava a Babiohorský národný park.

Priznám sa, mnohých uiteov som si nevedela predstavi, žeby zbehli strmým svahom, aby si vypouli výklad o rašeliniskách, aby preskakovali potôik, pretože pod predchádzajúcimi kolegami praskla lavika, aby prešli zablatenou cestou, mokrou trávou... Za katedrou vyzerajú prísnejšie, aj topánky majú isté. Tu sú uitelia partia a netreba ich ani organizova alším uiteom.

Prechádzame dedinkou Chocholov. Zaujímavá architektúra. Ale tie drevené domy vraj musia každý rok zvonku „rajba“ kefou. Neostalo pri slovách, o dvesto metrov alej sme to videli na vlastné oi.

Ozvali sa sloveninárky: - o im rajbe, ke rajbú..?

- Veru, do takej chalúpky by som sa nevydala, - zhrozila sa alšia.

A o pár stoviek metrov alej – v Konovke sa zastavujeme a schádzame na breh rieky arny Dunajec.

To, o sme sa tam z úst Jaroslava Kociana z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava dozvedeli, sme pouli prvýkrát. Zrejme i uitelia, pretože po nasadnutí do autobusu zaali okrem receptu na okrúhly kolá ako chlieb, ktorým nás ponúkli v imhovskej škole, kolova i mapky, ktorými vysvetoval pôsobenie pratoku ierneho Dunajca na vznik Oravskej kotliny. Jedna z nich znázorovala rienu sie pred jedenapolmiliónom rokov. Už existovala Biela i ierna Orava, Oravica, Studený potok... Pred 450 tisícami až 600 tisícami rokov sa pratok ierneho Dunajca vlieval do Oravsko-novotargskej kotliny, tiahol sa celou Oravou a vlieval do Váhu až pri Kraovanoch. Dôkaz? Aj pri Dlhej nad Oravou sa nanachádzajú žulové „okruhliaky“ s rovnakým zložením ako tie v povodí ierneho Dunajca. Kto by ich tam doniesol? V alšej fáze sa pratok vplyvom tektonických pohybov pôdy vrátil naspä na východ, vytvoril veký terasový valec a rozdvojil sa. Jedna vetva smeruje do Visly a teda Baltského mora, druhá do Dunaja a ierneho mora. Teraz sme teda v povodí Visly, onedlho sa dostaneme na miesto, odkia na jednu stranu teie voda do Baltského, na druhú do ierneho mora.

- Taký obyajný potok, o tam len tí udia chcú? – mysleli si isto-iste okoloidúci domáci.

Iste si nedomysleli, že sa tam vzdelávajú uitelia.

- No ale toto? Taká novinka! Ja ke chodím do Poska, myslím iba na trhy, - skonštatovala pani uiteka, sediaca obale.

- Pokochajte sa posledným pohadom na ierny Dunajec, - pripomína Jindrich ajka do mikrofónu, pri prejazde autobusu cez most.

Onedlho nás vytiahol z autobusu krajinár Róbert Kopilec z CHKO Horná Orava. – Nachádzame sa na významnom území rašelinísk. Sú pre tento kraj typické. A stojíme na najjužnejšom mieste v Európe, kde sa tento druh rašelinísk nachádza. Svoj pôvod majú v štvrtohorách a vznikali hromadením organickej hmoty. Spojenie týchto druhovo bohatších rašelinísk s našimi oravskými, ktoré, žia, zasiahla aj kolektivizácia, vytvára územie, unikátne v Európe...

- Všimnite si aj potôik, vytekajúci z rašelinísk.

- Ako kofola.

Prechádzame Pekelnik, Podervione, ierny Dunajec, Jablonka.

Tí naši poskí Oravci to majú ažké. My ich vnímame ako Poliakov, Poliaci nie ako Poliakov. – Tu niekde má korene, avšak umelé, i piese Góralu czy cy nie žal. Je umelou piesou, vznikla len preto, aby citovo pôsobila na tu žijúcich goralov, že by sa v plebiscite pridali k Posku.?!

- Vavo! To je ierna Orava! Zatia pomerne veká, o pár minút sa vinie raz po jednej strane cesty, raz po druhej. Za roky si vytvárala pomalá rieka v mäkkom podloží meandre. Nekopírujeme ju, križujeme.

V Podvlku odboujeme na juh k prameu iernej Oravy.

Prechádzame Oravku, Harkabuz, Bukovinu, Podšklie, schádzame k meandrom nášho potôika, širokého sná meter. Vraj i sme nieo stratili, reaguje, sledujúc nás, jeden domorodec. uduje sa i krava.

A koní sa asfaltová cesta. Vychádzame z autobusu a pozorujeme alšie pomorie. Tu, pod vrchom Železnica, prameniaca ierna Orava už teie do Dunaja. Zvláštne, prešli sme plošinu dvoch pomorí.

Ešte krátke zastavenie v Oravke a nakuknutie do dreveného kostolíka z roku 1651, ktorý je navrhnutý na zápis do zoznamu UNESCO, a cez Dolnú a Hornú Zubricu smerujeme k Babej hore. Keby Poliaci nemali Tatry, tak Babia hora je pre nich najvyšší vrch v celej krajine.

Zavoja – východzie miesto na Babiu horu. Keby bolo na našej strane Babej hory to, o je tam, to by bolo! Vzdelávacie centrum Babiohorského národného parku uarovalo všetkým. Na predstavenie jeho fauny a flóry, života i dokonca poasia staili dve väšie a jedna menšia miestnos. Akoby priamo v lese sme pouli hlucháa, drozda, sýkorku, sojku... i medvea, ktorý vraj prišiel zo Slovenska a bez pasu. Ocitli sme sa tiež v takmer pravej búrke, v miestnosti sa efektne blýskalo a hrmelo.

Uitelia si už šepkali medzi sebou, že tu prídu aj so svojimi žiakmi, o správcovia parku uvítali a zauvažovali aj o možnej spolupráci medzi školami.

Vonku zaalo prša. Príliš vea pochvál ráno na adresu organizátorov zrejme uškodilo. Pod dáždnikmi ešte vstupujeme do nealekého skanzenu. Vždy sme mali inú predstavu o skanzene. Tri drevenice – v jednej história turistiky, v druhej, z roku 1840, vtedajší život, v tretej vraj ubytovávali – a to je všetko.

Babiohorský národný park bol vyhlásený v roku 1955, v roku 1977 aj ako biosférická rezervácia, kde už nejde iba o ochranu prírody, ale aj o spolužitie loveka a prírody. Na slovenskom území Babej hory sa ochrana prírody datuje od roku 1926, v súasnosti sa pripravuje návrh biosférickej rezervácie. Ochranárov k tomu dotlaili obce a ich Združenie Babia hora.

Spomienkami sa poas exkurzie uitelia ani nemajú kedy vraca k májovej exkurzii na južnom Slovensku. Jinich ajka, autor exkurzie a organizátor poznávania krás Slovenska, totiž zapa chvíle výkladom histórie, zemepisu, príin a následkov. Na spiatonej ceste predstavil aj námet na alšiu exkurziu. To, o plánuje predstavi, môže by celkom zaujímavé. Vlastne, ve aj objavenie podstaty toho, o máte na dosah ruky, lepšie povedané autobusu, je zaujímavejšie, krajšie a zmysluplnejšie, ako pochopenie podstaty raketového motora i riev poítaa.

Utorok 20. októbra stál za to! Prešli sme pár kilometrov a uitelia objavili toko námetov na doplnenie uiva. Príroda je predsa len dobrou uebnicou...

Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  2. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  3. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  4. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  5. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  6. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  7. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  8. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  9. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  10. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 692
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 22 552
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 16 959
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 631
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 264
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 7 429
  7. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 212
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 6 035
  9. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 5 806
  10. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 3 834

Hlavné správy z MY Orava

Oravci si v kúpeľoch liečili kĺby, ale sa aj bavili

Počas šiestich dní absolvovali nielen liečebné procedúry, ale aj prechádzky v lesoparku a výlety po okolí.

Sprejeri pomaľovali stenu, ale nie len tak

Mladí umelci z Liptova ukázali na Orave svoju šikovnosť. Na detskom ihrisku vďaka nim pribudli Mimoni, Zlatovláska aj Šmolkovia.

Pripravili rozprávku, aby deti zbierali plechovky

Deti kŕmia návštevníka z inej galaxie hliníkovými haluškami, guľkami a pagáčikmi. Najusilovnejšie sú z Kukučínky.

Červený kríž ocenil dobré skutky štyroch Oravcov

Slovenský Červený kríž opäť vyzdvihol prácu svojich dobrovoľníkov, pracovníkov a podporovateľov. Za pomoc iným si vzácne ocenenia prevzali aj ľudia z Oravy.

Mestská knižnica chystá pre čitateľov novinky

Do trstenskej mestskej knižnice pôjde viac ako 35-tisíc eur na modernejšie priestory a rozšírenie knižného fondu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Doprava na Kysuciach kolabuje, železničnú zastávku však nepostavia

Presun cestujúcich do vlakov by mohol odľahčiť dopravu na frekventovanej ceste I/11.

Polícia pátra po nezvestnom Andrejovi Lahkom

Polícia žiada občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnom 25-ročnom Andrejovi Lahkom z Bánoviec nad Bebravou.

Vybrali SME



Už ste čítali?