Štvrtok, 20. september, 2018 | Meniny má Ľuboslav(a)

Z niekdajšej akcie „Pome dakde“

Upršané týždne a dnes – de ako vyšitý z uebnice. S

Jednou z hodnôt, ktoré vyznávajú je: Hrdos a úcta k rodnému kraju bez racionálneho, kritického a objektívneho poznania je falošná a neproduktívna. Každý rozhadený Európan má zapustené korene v rodnom kraji. Bez spoznávania pozitívnych hodnôt Slovenska, Európy a ostatného sveta nie je možné pochopi skutoné pozitívne hodnoty rodného kraja, a nie je ani možné ich zmysluplne rozvíja a reprezentatívne ponúknu svetu, ktorý má o nás záujem.

Po krátkej zastávke v Trstenej a obhliadke Základnej a materskej školy v imhovej prichádzame na colnicu. Vchádzame na územie Poskej republiky, aby sme o chvíu už opä boli na Orave. Avšak Orave poskej, tucet našich dediniek po II. svetovej vojne prifarili mocipáni k Posku. Téma a cie dnešnej exkurzie: príbeh rieky ierna Orava a Babiohorský národný park.

Priznám sa, mnohých uiteov som si nevedela predstavi, žeby zbehli strmým svahom, aby si vypouli výklad o rašeliniskách, aby preskakovali potôik, pretože pod predchádzajúcimi kolegami praskla lavika, aby prešli zablatenou cestou, mokrou trávou... Za katedrou vyzerajú prísnejšie, aj topánky majú isté. Tu sú uitelia partia a netreba ich ani organizova alším uiteom.

Prechádzame dedinkou Chocholov. Zaujímavá architektúra. Ale tie drevené domy vraj musia každý rok zvonku „rajba“ kefou. Neostalo pri slovách, o dvesto metrov alej sme to videli na vlastné oi.

Ozvali sa sloveninárky: - o im rajbe, ke rajbú..?

- Veru, do takej chalúpky by som sa nevydala, - zhrozila sa alšia.

A o pár stoviek metrov alej – v Konovke sa zastavujeme a schádzame na breh rieky arny Dunajec.

To, o sme sa tam z úst Jaroslava Kociana z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava dozvedeli, sme pouli prvýkrát. Zrejme i uitelia, pretože po nasadnutí do autobusu zaali okrem receptu na okrúhly kolá ako chlieb, ktorým nás ponúkli v imhovskej škole, kolova i mapky, ktorými vysvetoval pôsobenie pratoku ierneho Dunajca na vznik Oravskej kotliny. Jedna z nich znázorovala rienu sie pred jedenapolmiliónom rokov. Už existovala Biela i ierna Orava, Oravica, Studený potok... Pred 450 tisícami až 600 tisícami rokov sa pratok ierneho Dunajca vlieval do Oravsko-novotargskej kotliny, tiahol sa celou Oravou a vlieval do Váhu až pri Kraovanoch. Dôkaz? Aj pri Dlhej nad Oravou sa nanachádzajú žulové „okruhliaky“ s rovnakým zložením ako tie v povodí ierneho Dunajca. Kto by ich tam doniesol? V alšej fáze sa pratok vplyvom tektonických pohybov pôdy vrátil naspä na východ, vytvoril veký terasový valec a rozdvojil sa. Jedna vetva smeruje do Visly a teda Baltského mora, druhá do Dunaja a ierneho mora. Teraz sme teda v povodí Visly, onedlho sa dostaneme na miesto, odkia na jednu stranu teie voda do Baltského, na druhú do ierneho mora.

- Taký obyajný potok, o tam len tí udia chcú? – mysleli si isto-iste okoloidúci domáci.

Iste si nedomysleli, že sa tam vzdelávajú uitelia.

- No ale toto? Taká novinka! Ja ke chodím do Poska, myslím iba na trhy, - skonštatovala pani uiteka, sediaca obale.

- Pokochajte sa posledným pohadom na ierny Dunajec, - pripomína Jindrich ajka do mikrofónu, pri prejazde autobusu cez most.

Onedlho nás vytiahol z autobusu krajinár Róbert Kopilec z CHKO Horná Orava. – Nachádzame sa na významnom území rašelinísk. Sú pre tento kraj typické. A stojíme na najjužnejšom mieste v Európe, kde sa tento druh rašelinísk nachádza. Svoj pôvod majú v štvrtohorách a vznikali hromadením organickej hmoty. Spojenie týchto druhovo bohatších rašelinísk s našimi oravskými, ktoré, žia, zasiahla aj kolektivizácia, vytvára územie, unikátne v Európe...

- Všimnite si aj potôik, vytekajúci z rašelinísk.

- Ako kofola.

Prechádzame Pekelnik, Podervione, ierny Dunajec, Jablonka.

Tí naši poskí Oravci to majú ažké. My ich vnímame ako Poliakov, Poliaci nie ako Poliakov. – Tu niekde má korene, avšak umelé, i piese Góralu czy cy nie žal. Je umelou piesou, vznikla len preto, aby citovo pôsobila na tu žijúcich goralov, že by sa v plebiscite pridali k Posku.?!

- Vavo! To je ierna Orava! Zatia pomerne veká, o pár minút sa vinie raz po jednej strane cesty, raz po druhej. Za roky si vytvárala pomalá rieka v mäkkom podloží meandre. Nekopírujeme ju, križujeme.

V Podvlku odboujeme na juh k prameu iernej Oravy.

Prechádzame Oravku, Harkabuz, Bukovinu, Podšklie, schádzame k meandrom nášho potôika, širokého sná meter. Vraj i sme nieo stratili, reaguje, sledujúc nás, jeden domorodec. uduje sa i krava.

A koní sa asfaltová cesta. Vychádzame z autobusu a pozorujeme alšie pomorie. Tu, pod vrchom Železnica, prameniaca ierna Orava už teie do Dunaja. Zvláštne, prešli sme plošinu dvoch pomorí.

Ešte krátke zastavenie v Oravke a nakuknutie do dreveného kostolíka z roku 1651, ktorý je navrhnutý na zápis do zoznamu UNESCO, a cez Dolnú a Hornú Zubricu smerujeme k Babej hore. Keby Poliaci nemali Tatry, tak Babia hora je pre nich najvyšší vrch v celej krajine.

Zavoja – východzie miesto na Babiu horu. Keby bolo na našej strane Babej hory to, o je tam, to by bolo! Vzdelávacie centrum Babiohorského národného parku uarovalo všetkým. Na predstavenie jeho fauny a flóry, života i dokonca poasia staili dve väšie a jedna menšia miestnos. Akoby priamo v lese sme pouli hlucháa, drozda, sýkorku, sojku... i medvea, ktorý vraj prišiel zo Slovenska a bez pasu. Ocitli sme sa tiež v takmer pravej búrke, v miestnosti sa efektne blýskalo a hrmelo.

Uitelia si už šepkali medzi sebou, že tu prídu aj so svojimi žiakmi, o správcovia parku uvítali a zauvažovali aj o možnej spolupráci medzi školami.

Vonku zaalo prša. Príliš vea pochvál ráno na adresu organizátorov zrejme uškodilo. Pod dáždnikmi ešte vstupujeme do nealekého skanzenu. Vždy sme mali inú predstavu o skanzene. Tri drevenice – v jednej história turistiky, v druhej, z roku 1840, vtedajší život, v tretej vraj ubytovávali – a to je všetko.

Babiohorský národný park bol vyhlásený v roku 1955, v roku 1977 aj ako biosférická rezervácia, kde už nejde iba o ochranu prírody, ale aj o spolužitie loveka a prírody. Na slovenskom území Babej hory sa ochrana prírody datuje od roku 1926, v súasnosti sa pripravuje návrh biosférickej rezervácie. Ochranárov k tomu dotlaili obce a ich Združenie Babia hora.

Spomienkami sa poas exkurzie uitelia ani nemajú kedy vraca k májovej exkurzii na južnom Slovensku. Jinich ajka, autor exkurzie a organizátor poznávania krás Slovenska, totiž zapa chvíle výkladom histórie, zemepisu, príin a následkov. Na spiatonej ceste predstavil aj námet na alšiu exkurziu. To, o plánuje predstavi, môže by celkom zaujímavé. Vlastne, ve aj objavenie podstaty toho, o máte na dosah ruky, lepšie povedané autobusu, je zaujímavejšie, krajšie a zmysluplnejšie, ako pochopenie podstaty raketového motora i riev poítaa.

Utorok 20. októbra stál za to! Prešli sme pár kilometrov a uitelia objavili toko námetov na doplnenie uiva. Príroda je predsa len dobrou uebnicou...

Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  2. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  3. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  4. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  5. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  6. Najužitočnejšia appka
  7. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  8. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  9. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  10. Zužitkovaním biologického odpadu šetríme prírodu aj náklady
  1. Polus Market – trh v srdci nákupného centra
  2. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  3. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  4. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  5. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  6. Bratislava dostane o rok nový mestský bulvár
  7. Dexis Slovakia má nového generálneho riaditeľa
  8. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  9. Stavebná fakulta hostila medzinárodnú konferenciu CSASC
  10. Cestárske kariérne dni 2018 na SvF
  1. Najužitočnejšia appka 16 271
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 14 073
  3. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 13 711
  4. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 13 568
  5. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 810
  6. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 415
  7. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 7 185
  8. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 127
  9. Čerstvosť je o správnom skladovaní. Reportáž zo skladu Kauflandu 4 118
  10. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu 2 403

Hlavné správy z MY Orava

Kluby vojenskej histórie nám pripomenuli udalosti z vojny

Boje z druhej svetovej vojny, pri ktorých zahynulo až 20 ľudí, pripomenuli s historickou technikou a v dobových odevoch nadšenci vojenskej histórie.

Výkon Chlebníc si pýtal aspoň jeden gólik (+ohlasy po zápase)

V rámci Slovenského pohára pricestoval na Oravu účastník druhej najvyššej súťaže.

Modrá dobrota z Božej lekárne sa hodí aj do chleba

Slinky sa zbiehali tým, ktorý sa prišli pozrieť na jedinečný festival. Takmer štyridsiatka súťažiacich pripravila perfektne vyzerajúce a úžasne chutiace dobroty od výmyslu sveta. Každá obsahovala hlavnú ingredienciu – čučoriedky.

Kedy ste boli naposledy u zubára?

Veľa odpovedí má často rovnaký obsah. Aspoň desať rokov, po maturite alebo ako dieťa na základnej škole ešte v časoch pred osemdesiatym deviatym...

Rabču nezastavila v spanilej jazde ani Brezovica

Na šiesty pokus to Habovke predsa len vyšlo. Získala prvé tri body.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V nemocnici zomrela od smädu. Nemala ani sedem rokov

Prípad Niny Chuchelovej rieši už aj Generálna prokuratúra.

Video ukazuje, ako robotníci plašili a trápili zvieratá v bojnickej ZOO

Kompetentní zo vzniknutej situácie vyvodia dôsledky.

Ľudí znepokojujú nočné prelety vrtuľníkov

Obyvatelia zaregistrovali nočné prelety vrtuľníkov. Nevedia o čo ide. Vrtuľníky lietajú z neďalekého letiska pri Žiline.

V okolí prievidzského lesoparku sa pohybuje medvedica s mladými

Na medvedicu upozornili mestských policajtov dnes dopoludnia.

Vybrali SME

Už ste čítali?