Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Ako by hospodárili kandidáti na horúce kreslo primátora?

istý štít, alebo úvery?

Dnes ponúkame priestor pri okrúhlom stole kandidátom na post primátora mesta Dolný Kubín. Nepoložili sme im otázky my, oslovili sme niekokých obyvateov dolnooravskej metropoly. Z ich odporuení vyberáme:

1. Dolný Kubín sa v minulosti budoval aj za cenu vysokého zadlženia, prostredníctvom úverov. Obania, žiadajúci rozvoj mesta však majú na využívanie úverov rôzne názory.

Niektorí tvrdia, že mesto by malo ma istý štít, alší, že sa má správa ako podnikateský subjekt. Teda využíva úvery. Aký je váš názor?

Skryť Vypnúť reklamu

2. Viazne komunikácia magistrát – podnikatelia, chýba i väšie nákupné centrum. o mienite urobi v tomto smere?

PaedDr. ubomír Bláha

1. Po nástupe do funkcie primátora som okrem kúov od kancelárie prevzal 47-miliónovú zadlženos, vytunelované tepelné hospodárstvo so stratou viac ako 18 mil. Sk a zadlžené technické služby. Nebolo možné sa oprie o žiadny rozvojový program, ktorý by bol pripravený. Ke spätne hodnotím situáciu, zdá sa mi to neuveritené. o však bolo podstatné, jestvovala chu tieto problémy rieši. Sám lovek nie je schopný takéto sústo unies a neby udí s chuou pracova - na mestskom úrade alebo v komisiách pri mestskom zastupitestve, i snahy poslancov osobne sa angažova, nedokázali by sme to, o sa podarilo.

Pri viac ako 8,5 mil. Sk nezaplatených faktúr, 10-miliónovom úvere, 20-miliónových obligáciách s 20 %-nými úrokovými sadzbami sme nemali na zaplatenie faktúr, ani na výplaty. Mesto sa muselo správa ako podnikateský subjekt. Áno, je bežné, že okolo 20 % rozpotu mesta môžu tvori úvery, ale nie 50 %, ako to bolo v našom prípade.

Skryť Vypnúť reklamu

Splatili sme spomínané dlžoby, pretože sa nedalo reštrukturalizova úvery za nižšie úrokové sadzby. Museli sme získa mimorozpotové zdroje z rôznych fondov, aby sme mohli pokraova v rozvoji mesta.

2. Na otázku, aká bola komunikácia a spolupráca s podnikatemi, by sa mali vyjadri všetci zainteresovaní, nielen úzka skupina. V tomto smere nepociujem vážnejšie nedostatky. Bolo to nároné ekonomické obdobie, preto museli plati aj nároné opatrenia a nemohli sme by vekorysí. Aj ke, zrejme v uritých situáciách, by si to podnikatelia priali. o sa týka obchodného centra, bola a je zo strany mesta snaha túto úlohu plni. Záujemcovia dostali v ponuke niekoko lokalít, žiadna však nevyhovovala podnikateským záujmom. Už rok sa osobne angažujem, aby as vojenského útvaru v Dolnom Kubíne, ktorý ide do likvidácie, bola využitá na vybudovanie nákupného centra - je to vhodná lokalita.

Skryť Vypnúť reklamu

RNDr. Ján Bencúr

1. Na budovanie mesta treba vytvori zdroje, nedá sa stále prejeda to, o vytvorili predchádzajúce generácie. Ve majetok mesta sa zadlžil – zaúveroval a potom sa rozpredal. Úvery prejedli firmy, ktoré neriešili nezamestnanos mesta, daami neprispievali k jeho rozvoju, mzdami nezvyšovali kúpnu silu obyvateov mesta. Jednoducho, peniaze odtiekli inde. Teraz treba hada zdroje v našich schopnostiach, v regionálnych danostiach a využití grantových a investiných programov. Ak úvery, tak na rozumné investiné akcie, u ktorých je záruka návratnosti, zvýšenia zamestnanosti a tým kúpnej sily obyvatestva, záruka rozvoja aktivít a posilnenie mesta.

2. Poviem to vzorcom: rozvoj podnikateského stavu = zvýšenie zamestnanosti = zvýšenie kúpnej sily obanov = rozvoj investícií = alší rozvoj podnikateského stavu. Všetko spolu = rozvoj mesta. Pre fungovanie tohto mechanizmu navrhujem z podnikateov vytvori poradný orgán - „kolégium primátora“. Pri mestskom úrade treba vytvori servisné pracovisko na získavanie grantov a investícií pre rozvoj podnikania. V neposlednom rade navrhujem vytvára nové pracovné miesta zakladaním spoloných firiem mesta a podnikateov. Po ich úspešnom rozbehnutí umožni obyvateom mesta odkúpenie mestských akcií a z akciových prostriedkov vytvára alšie spoloné firmy. Tento systém umožuje vytváranie i väších podnikateských a nákupných centier.

Ing. Ivan Budiak

1. Každý, kto robí v oblasti komunálnej politiky, si musí uvedomi, že jedným zo zdrojov financovania mesta je úver. Bez úverových prostriedkov mesto stagnuje, nie je možné realizova rozvojové programy. Áno, musí sa správa ako podnikateský subjekt, v opanom prípade sa stáva iba úradom. Financovanie prostredníctvom úverov umožuje realizova potreby obanov a mesta v reálnom ase. Výška úveru musí však rešpektova ekonomické princípy návratnosti v ase a objeme. Aj ekonomické teórie hovoria, že úvery do výšky 30 % roného rozpotu nie sú úvery zlé. Toto som v rokoch môjho pôsobenia rešpektoval. Každý ekonóm vie, ako sa dá s úvermi, hoci už aj dávnejšie prijatými, pracova tak, aby sa ich splatnos rozložila v prijatenom asovom horizonte. Dnes banky umožujú takzvané reúverovanie. Aj mesto by malo ma odborného finanného poradcu.

2. Spolupráca mesta a podnikateských subjektov je základom jeho rozvoja, ale aj rozvoja podnikateských subjektov. To si musia uvedomi všetci vo vedení mesta. Sú to vlastne spojené nádoby. Ve prosperujúce podniky riešia úlohy mesta v nadstavbe, ako je kultúra i šport. Preto mesto musí vytvára dobré podnikateské prostredie. Snažil som sa to robi aj v minulosti. Dnes, po štyroch rokoch môjho pôsobenia vo vysokej politike a astom pobyte v zahranií, prichádzam s novými, konkrétnymi krokmi na rozšírenie podpory podnikateských subjektov v meste. A zárove s novou motiváciou pre podnikateov, aby mali záujem podporova rozvoj Dolného Kubína. Súhlasím s názorom obanov, hypermarket je potrebný aj v Dolnom Kubíne i kvôli rozšíreniu konkurenného prostredia. Treba to však realizova tak, aby sme neobmedzovali možnosti existencie malých podnikateov. Využil som svoje postavenie v Bratislave a dokážem v priebehu roku 2003 umožni výstavbu supermarketu.

Ing. Peter Drozd

1. Úver je jedným z ekonomických nástrojov, ktorý, ke sa správne použije, môže by vekým prínosom pre obanov. Skôr sa prikláam k názoru, že mesto sa má správa ako dobrý podnikateský subjekt, ktorý nežije len z úverov, ale vie využi aj úvery, ktoré v konenom dôsledku musia prinies mestu ekonomický efekt a spokojnos obanov. Požiadavke úveru však musí predchádza vemi dôkladná ekonomická analýza so všetkými rizikami spojenými s vrátením istiny i úrokov. Mesto nemôže by vystavené riziku, aby dlh nemohlo vráti. O výške úveru na investície nemožno hovori paušálne. Záleží to od viacerých faktorov, ako sú úroková sadzba, doba návratnosti, možnosti krytia, zisk, možné riziká, vplyv inflácie... Ideálnym stavom je ži bez úverov, ekonomiky vyspelých štátov však hovoria nieo iné.

2. Vo vedomí mnohých obanov a, žia, aj vo vedomí niektorých poslancov je podnikate automaticky považovaný za zlodeja a loveka bez chrbtovej kosti. Ešte je málo udí, ktorí v podnikateovi vidia aj loveka, berúceho svoje podnikanie ako službu v prospech rodín, spolonosti, mesta a štátu, ktorému platí dane. Ve bez nich by nemohli ži ani úradníci. Táto skutonos sa prejavuje aj v podstatne vyšších poplatkoch za prenájom nehnuteností, kúpu pozemku, poplatkoch za odpady ako platí bežný oban. Chcem zmeni tento vzah, pretože osobne poznám peripetie podnikania. estných podnikateov chcem podporova v rozvoji. Toto moje stanovisko súvisí aj s nákupným centrom. Uvedomujem si však nebezpeie likvidácie množstva malých obchodných firiem, ktoré v súasnosti poskytujú kvalitný servis, ktorý žiadny supermarket nezabezpeí. Tieto obchodíky bez predaja aj bežných komodít preži nemôžu. Stratí sa tým však aj aro malých „rodinných predajniiek“, ktoré budú musie ustúpi neosobným a chladným nadnárodným supermarketom. Skôr sa prihováram za možnos združi prostriedky a vybudova nákupné centrum zložené z domácich oravských firiem, schopné konkurencie. Ak však vôa väšiny bude za supermarket i hypermarket, budem ju musie rešpektova. Zatia však tieto giganty o Oravu veký záujem nemajú.

PaedDr. Peter Hacaj

1. erpanie alebo neerpanie úverov samosprávou mesta urite vyvoláva medzi obanmi polemiku, pretože každý oban má na túto otázku svoj vlastný názor. Je to nieo podobné, ibaže v menšom meradle, ako ke sa rodina zamýša nad využitím pôžiky. Zvažuje výšku, podmienky, efektívnos, džku splácania a úroky. Je to o zodpovednosti a správnom rozhodnutí. Som však presvedený, že by bolo chybou úvery nevyužíva. Musia ale by stanovené jasné pravidlá. Hlavným a jediným hadiskom erpania úverov vo všeobecnosti je, že ich použitie musí by efektívne a návratné. Práve nerešpektovanie tohto hadiska priviedlo mnohé mestá na okraj finanného krachu. Každá samospráva musí preto dôkladne analyzova výšku tvorby štruktúry vlastných, aj výšku cudzích zdrojov. Inak povedané, peniaze musia mestu a jeho obyvateom prinies hmatatený výsledok v podobe životných podmienok.

2. Po roku 1989 sa konene objavil nový subjekt – podnikate, ktorý v transformujúcej sa ekonomike nášho štátu zohráva vemi dôležitú úlohu vo vývoji nielen mesta, ale i regiónu. Vo všeobecnosti platí, že tam, kde viazne komunikácia, viazne všetko. Vo volebnom programe strany ANO dávame podnikateom veký priestor na spolonú komunikáciu a realizáciu nových projektov, pretože podnikatelia vytvárajú pre mesto pracovné príležitosti, znižujú mieru nezamestnanosti v meste a okolí. A zárove, o nie je zanedbatené, tým že podnikajú v rámci mesta, odvádzajú mestu dane a tak napajú príjmovú as jeho rozpotu. Dôležité je však to, aby vzájomná spolupráca magistrát – podnikate bola jasná, itatená a na rovnocennej úrovni pre obidva subjekty. A hlavne, v prospech nás, obyvateov mesta a regiónu.

RSDr. Pavol Hajdúk

1. Obania majú rôzne názory, pretože sa im nehovorí celá pravda a sami nemajú šancu sa jej dopátra. Hlavne primátor by si mal da pred prijatím úveru otázku, za aký úrok, o sa za peniaze vybuduje a komu to prospeje. V tomto volebnom období som ako poslanec mestského zastupitestva súhlasil s prijatím úveru za úrok 4,4 % s dobou splatnosti 30 rokov. Peniaze mesto použilo na výstavbu bytov pre sociálne slabšie rodiny. Iná situácia bola v predchádzajúcom období. Napríklad v roku 1996 mesto vydalo komunálne obligácie. Zjednodušene povedané, požialo si na 5 rokov 20 miliónov, ale vrátilo 32 miliónov. A aby pohroma bola dokonaná, v roku 1999 sa našla v spodnom „šuflíku“ zatajená zmenka a mesto muselo na jej splatenie zobra alší 10-miliónový úver pri úrokovej sadzbe 20,95 %. Iste uznáte, že takto sa robi nedá. Alebo dá, ale potom to už nie je v prospech obanov, ale niekoho iného.

2. Rei o tom, že viazne komunikácia medzi magistrátom a podnikatemi šíria udia, ktorí sa v minulom volebnom období pochybným spôsobom priživovali na štátnych dotáciách. Neželaným dôsledkom je napríklad 54-bytový dom na Hattalovej ulici. Mesto si zmluvne nezabezpeilo (preo asi?) podiel, ktorý mu patril a ani obyvatelia, ktorí si zaplatili, nemajú dodnes istotu, že byty sú ich.

V súasnosti mesto slušným podnikateom vychádza v ústrety. Napríklad, netrváme na desiatich percentách, inkasujeme len 7-percentnú da z predaja alkoholu a tabakových výrobkov. Podnikateom tak ostávajú znané prostriedky, ktoré môžu investova do rozvoja.

Túžba obanov po supermarkete je známa. Máme pripravené pozemky, avšak vážnejší záujem obchodných reazcov vstúpi do Dolného Kubína sa zatia neprejavil. Predpokladám, že sa tak stane, až ke sa rozhodne, kadia pôjde privádza cesty z Oravy na dianicu.

Ing. Anton Krákorník

1. Rozvoj miest a obcí bol, je, a aj bude nevyhnutný i za cenu zadlžovania prostredníctvom úverov. Som presvedený, že tak je to všade vo vyspelom svete. Každý úver treba raz splati, samozrejme s úrokom, oho dôkazom je práve sa koniace volebné obdobie, kedy sa splatili dlhy, ktoré mesto Dolný Kubín malo. To však neznamená, že jeho rozvoj má stagnova. Dolný Kubín, aj ke si to niekto nepripúša, sa v budúcnosti bude musie správa ako podnikateský subjekt a tomu prispôsobova aj úverovú politiku.

2. Na tento problém sa treba pozera z obidvoch strán. Magistrát musí od podnikatea žiada plnenie si zákonom daných povinností. Všetko ostatné nad rámec zákona by malo by na dobrovonosti, to znamená na dobrom vzahu medzi mestom a podnikateským subjektom. Ale platí to aj opane vo vzahu podnikate – mesto. Aj tu sa teda mesto bude musie správa ako podnikate, v tom dobrom slova zmysle, a to v otázkach komunikácie a spolupráce. Trápi ma však aj iná skutonos - viaznuca komunikácia medzi magistrátom a obanom, na o ma ako poslanca upozornili viacerí. Ale dajme si ruku na srdce, nie je to niekedy zapríinené aj nami – obanmi, podnikatemi? Na otázku, o mienim urobi v tomto smere, odpoviem krátko. Obnovi dôveru obana a podnikatea k mestu a jeho pracovníkom, aby nebola spochybnená, i narušená dôvera obana v ich odbornos a nestrannos. o sa týka nákupného centra – jeden návrh sme už dostali. Ale povedzme si úprimne, vemi šastný nebol (pod ulicou . Štúra na Brezovci). Dúfam, že otázku obchodného centra bude rieši v súasnosti spracovávaný územný plán Dolného Kubína. (vš)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Hygge ako životný štýl
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 468
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 154
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 314
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 10 413
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 271
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 937
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 572
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 360
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 201
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 065
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kompletné výsledky skríningového testovania stále nie sú k dispozícii.

Čísla prezentované samosprávami, ministerstvom aj premiérom Matovičom sú odlišné.

2 h
Na parkovisku pred železničným priecestím je skládka stavebného materiálu.

Sanácia brala si vyžaduje uzatvorenie cesty, dopravu riadi polícia, vozidlá púšťa v polhodinových intervaloch.

6 h
Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

26. jan
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

22 h

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?