Pondelok, 22. január, 2018 | Meniny má Zora
Pridajte si svoje mesto

Ako by hospodárili kandidáti na horúce kreslo primátora?

istý štít, alebo úvery?

Dnes ponúkame priestor pri okrúhlom stole kandidátom na post primátora mesta Dolný Kubín. Nepoložili sme im otázky my, oslovili sme niekokých obyvateov dolnooravskej metropoly. Z ich odporuení vyberáme:

1. Dolný Kubín sa v minulosti budoval aj za cenu vysokého zadlženia, prostredníctvom úverov. Obania, žiadajúci rozvoj mesta však majú na využívanie úverov rôzne názory.

Niektorí tvrdia, že mesto by malo ma istý štít, alší, že sa má správa ako podnikateský subjekt. Teda využíva úvery. Aký je váš názor?

2. Viazne komunikácia magistrát – podnikatelia, chýba i väšie nákupné centrum. o mienite urobi v tomto smere?

PaedDr. ubomír Bláha

1. Po nástupe do funkcie primátora som okrem kúov od kancelárie prevzal 47-miliónovú zadlženos, vytunelované tepelné hospodárstvo so stratou viac ako 18 mil. Sk a zadlžené technické služby. Nebolo možné sa oprie o žiadny rozvojový program, ktorý by bol pripravený. Ke spätne hodnotím situáciu, zdá sa mi to neuveritené. o však bolo podstatné, jestvovala chu tieto problémy rieši. Sám lovek nie je schopný takéto sústo unies a neby udí s chuou pracova - na mestskom úrade alebo v komisiách pri mestskom zastupitestve, i snahy poslancov osobne sa angažova, nedokázali by sme to, o sa podarilo.

Pri viac ako 8,5 mil. Sk nezaplatených faktúr, 10-miliónovom úvere, 20-miliónových obligáciách s 20 %-nými úrokovými sadzbami sme nemali na zaplatenie faktúr, ani na výplaty. Mesto sa muselo správa ako podnikateský subjekt. Áno, je bežné, že okolo 20 % rozpotu mesta môžu tvori úvery, ale nie 50 %, ako to bolo v našom prípade.

Splatili sme spomínané dlžoby, pretože sa nedalo reštrukturalizova úvery za nižšie úrokové sadzby. Museli sme získa mimorozpotové zdroje z rôznych fondov, aby sme mohli pokraova v rozvoji mesta.

2. Na otázku, aká bola komunikácia a spolupráca s podnikatemi, by sa mali vyjadri všetci zainteresovaní, nielen úzka skupina. V tomto smere nepociujem vážnejšie nedostatky. Bolo to nároné ekonomické obdobie, preto museli plati aj nároné opatrenia a nemohli sme by vekorysí. Aj ke, zrejme v uritých situáciách, by si to podnikatelia priali. o sa týka obchodného centra, bola a je zo strany mesta snaha túto úlohu plni. Záujemcovia dostali v ponuke niekoko lokalít, žiadna však nevyhovovala podnikateským záujmom. Už rok sa osobne angažujem, aby as vojenského útvaru v Dolnom Kubíne, ktorý ide do likvidácie, bola využitá na vybudovanie nákupného centra - je to vhodná lokalita.

RNDr. Ján Bencúr

1. Na budovanie mesta treba vytvori zdroje, nedá sa stále prejeda to, o vytvorili predchádzajúce generácie. Ve majetok mesta sa zadlžil – zaúveroval a potom sa rozpredal. Úvery prejedli firmy, ktoré neriešili nezamestnanos mesta, daami neprispievali k jeho rozvoju, mzdami nezvyšovali kúpnu silu obyvateov mesta. Jednoducho, peniaze odtiekli inde. Teraz treba hada zdroje v našich schopnostiach, v regionálnych danostiach a využití grantových a investiných programov. Ak úvery, tak na rozumné investiné akcie, u ktorých je záruka návratnosti, zvýšenia zamestnanosti a tým kúpnej sily obyvatestva, záruka rozvoja aktivít a posilnenie mesta.

2. Poviem to vzorcom: rozvoj podnikateského stavu = zvýšenie zamestnanosti = zvýšenie kúpnej sily obanov = rozvoj investícií = alší rozvoj podnikateského stavu. Všetko spolu = rozvoj mesta. Pre fungovanie tohto mechanizmu navrhujem z podnikateov vytvori poradný orgán - „kolégium primátora“. Pri mestskom úrade treba vytvori servisné pracovisko na získavanie grantov a investícií pre rozvoj podnikania. V neposlednom rade navrhujem vytvára nové pracovné miesta zakladaním spoloných firiem mesta a podnikateov. Po ich úspešnom rozbehnutí umožni obyvateom mesta odkúpenie mestských akcií a z akciových prostriedkov vytvára alšie spoloné firmy. Tento systém umožuje vytváranie i väších podnikateských a nákupných centier.

Ing. Ivan Budiak

1. Každý, kto robí v oblasti komunálnej politiky, si musí uvedomi, že jedným zo zdrojov financovania mesta je úver. Bez úverových prostriedkov mesto stagnuje, nie je možné realizova rozvojové programy. Áno, musí sa správa ako podnikateský subjekt, v opanom prípade sa stáva iba úradom. Financovanie prostredníctvom úverov umožuje realizova potreby obanov a mesta v reálnom ase. Výška úveru musí však rešpektova ekonomické princípy návratnosti v ase a objeme. Aj ekonomické teórie hovoria, že úvery do výšky 30 % roného rozpotu nie sú úvery zlé. Toto som v rokoch môjho pôsobenia rešpektoval. Každý ekonóm vie, ako sa dá s úvermi, hoci už aj dávnejšie prijatými, pracova tak, aby sa ich splatnos rozložila v prijatenom asovom horizonte. Dnes banky umožujú takzvané reúverovanie. Aj mesto by malo ma odborného finanného poradcu.

2. Spolupráca mesta a podnikateských subjektov je základom jeho rozvoja, ale aj rozvoja podnikateských subjektov. To si musia uvedomi všetci vo vedení mesta. Sú to vlastne spojené nádoby. Ve prosperujúce podniky riešia úlohy mesta v nadstavbe, ako je kultúra i šport. Preto mesto musí vytvára dobré podnikateské prostredie. Snažil som sa to robi aj v minulosti. Dnes, po štyroch rokoch môjho pôsobenia vo vysokej politike a astom pobyte v zahranií, prichádzam s novými, konkrétnymi krokmi na rozšírenie podpory podnikateských subjektov v meste. A zárove s novou motiváciou pre podnikateov, aby mali záujem podporova rozvoj Dolného Kubína. Súhlasím s názorom obanov, hypermarket je potrebný aj v Dolnom Kubíne i kvôli rozšíreniu konkurenného prostredia. Treba to však realizova tak, aby sme neobmedzovali možnosti existencie malých podnikateov. Využil som svoje postavenie v Bratislave a dokážem v priebehu roku 2003 umožni výstavbu supermarketu.

Ing. Peter Drozd

1. Úver je jedným z ekonomických nástrojov, ktorý, ke sa správne použije, môže by vekým prínosom pre obanov. Skôr sa prikláam k názoru, že mesto sa má správa ako dobrý podnikateský subjekt, ktorý nežije len z úverov, ale vie využi aj úvery, ktoré v konenom dôsledku musia prinies mestu ekonomický efekt a spokojnos obanov. Požiadavke úveru však musí predchádza vemi dôkladná ekonomická analýza so všetkými rizikami spojenými s vrátením istiny i úrokov. Mesto nemôže by vystavené riziku, aby dlh nemohlo vráti. O výške úveru na investície nemožno hovori paušálne. Záleží to od viacerých faktorov, ako sú úroková sadzba, doba návratnosti, možnosti krytia, zisk, možné riziká, vplyv inflácie... Ideálnym stavom je ži bez úverov, ekonomiky vyspelých štátov však hovoria nieo iné.

2. Vo vedomí mnohých obanov a, žia, aj vo vedomí niektorých poslancov je podnikate automaticky považovaný za zlodeja a loveka bez chrbtovej kosti. Ešte je málo udí, ktorí v podnikateovi vidia aj loveka, berúceho svoje podnikanie ako službu v prospech rodín, spolonosti, mesta a štátu, ktorému platí dane. Ve bez nich by nemohli ži ani úradníci. Táto skutonos sa prejavuje aj v podstatne vyšších poplatkoch za prenájom nehnuteností, kúpu pozemku, poplatkoch za odpady ako platí bežný oban. Chcem zmeni tento vzah, pretože osobne poznám peripetie podnikania. estných podnikateov chcem podporova v rozvoji. Toto moje stanovisko súvisí aj s nákupným centrom. Uvedomujem si však nebezpeie likvidácie množstva malých obchodných firiem, ktoré v súasnosti poskytujú kvalitný servis, ktorý žiadny supermarket nezabezpeí. Tieto obchodíky bez predaja aj bežných komodít preži nemôžu. Stratí sa tým však aj aro malých „rodinných predajniiek“, ktoré budú musie ustúpi neosobným a chladným nadnárodným supermarketom. Skôr sa prihováram za možnos združi prostriedky a vybudova nákupné centrum zložené z domácich oravských firiem, schopné konkurencie. Ak však vôa väšiny bude za supermarket i hypermarket, budem ju musie rešpektova. Zatia však tieto giganty o Oravu veký záujem nemajú.

PaedDr. Peter Hacaj

1. erpanie alebo neerpanie úverov samosprávou mesta urite vyvoláva medzi obanmi polemiku, pretože každý oban má na túto otázku svoj vlastný názor. Je to nieo podobné, ibaže v menšom meradle, ako ke sa rodina zamýša nad využitím pôžiky. Zvažuje výšku, podmienky, efektívnos, džku splácania a úroky. Je to o zodpovednosti a správnom rozhodnutí. Som však presvedený, že by bolo chybou úvery nevyužíva. Musia ale by stanovené jasné pravidlá. Hlavným a jediným hadiskom erpania úverov vo všeobecnosti je, že ich použitie musí by efektívne a návratné. Práve nerešpektovanie tohto hadiska priviedlo mnohé mestá na okraj finanného krachu. Každá samospráva musí preto dôkladne analyzova výšku tvorby štruktúry vlastných, aj výšku cudzích zdrojov. Inak povedané, peniaze musia mestu a jeho obyvateom prinies hmatatený výsledok v podobe životných podmienok.

2. Po roku 1989 sa konene objavil nový subjekt – podnikate, ktorý v transformujúcej sa ekonomike nášho štátu zohráva vemi dôležitú úlohu vo vývoji nielen mesta, ale i regiónu. Vo všeobecnosti platí, že tam, kde viazne komunikácia, viazne všetko. Vo volebnom programe strany ANO dávame podnikateom veký priestor na spolonú komunikáciu a realizáciu nových projektov, pretože podnikatelia vytvárajú pre mesto pracovné príležitosti, znižujú mieru nezamestnanosti v meste a okolí. A zárove, o nie je zanedbatené, tým že podnikajú v rámci mesta, odvádzajú mestu dane a tak napajú príjmovú as jeho rozpotu. Dôležité je však to, aby vzájomná spolupráca magistrát – podnikate bola jasná, itatená a na rovnocennej úrovni pre obidva subjekty. A hlavne, v prospech nás, obyvateov mesta a regiónu.

RSDr. Pavol Hajdúk

1. Obania majú rôzne názory, pretože sa im nehovorí celá pravda a sami nemajú šancu sa jej dopátra. Hlavne primátor by si mal da pred prijatím úveru otázku, za aký úrok, o sa za peniaze vybuduje a komu to prospeje. V tomto volebnom období som ako poslanec mestského zastupitestva súhlasil s prijatím úveru za úrok 4,4 % s dobou splatnosti 30 rokov. Peniaze mesto použilo na výstavbu bytov pre sociálne slabšie rodiny. Iná situácia bola v predchádzajúcom období. Napríklad v roku 1996 mesto vydalo komunálne obligácie. Zjednodušene povedané, požialo si na 5 rokov 20 miliónov, ale vrátilo 32 miliónov. A aby pohroma bola dokonaná, v roku 1999 sa našla v spodnom „šuflíku“ zatajená zmenka a mesto muselo na jej splatenie zobra alší 10-miliónový úver pri úrokovej sadzbe 20,95 %. Iste uznáte, že takto sa robi nedá. Alebo dá, ale potom to už nie je v prospech obanov, ale niekoho iného.

2. Rei o tom, že viazne komunikácia medzi magistrátom a podnikatemi šíria udia, ktorí sa v minulom volebnom období pochybným spôsobom priživovali na štátnych dotáciách. Neželaným dôsledkom je napríklad 54-bytový dom na Hattalovej ulici. Mesto si zmluvne nezabezpeilo (preo asi?) podiel, ktorý mu patril a ani obyvatelia, ktorí si zaplatili, nemajú dodnes istotu, že byty sú ich.

V súasnosti mesto slušným podnikateom vychádza v ústrety. Napríklad, netrváme na desiatich percentách, inkasujeme len 7-percentnú da z predaja alkoholu a tabakových výrobkov. Podnikateom tak ostávajú znané prostriedky, ktoré môžu investova do rozvoja.

Túžba obanov po supermarkete je známa. Máme pripravené pozemky, avšak vážnejší záujem obchodných reazcov vstúpi do Dolného Kubína sa zatia neprejavil. Predpokladám, že sa tak stane, až ke sa rozhodne, kadia pôjde privádza cesty z Oravy na dianicu.

Ing. Anton Krákorník

1. Rozvoj miest a obcí bol, je, a aj bude nevyhnutný i za cenu zadlžovania prostredníctvom úverov. Som presvedený, že tak je to všade vo vyspelom svete. Každý úver treba raz splati, samozrejme s úrokom, oho dôkazom je práve sa koniace volebné obdobie, kedy sa splatili dlhy, ktoré mesto Dolný Kubín malo. To však neznamená, že jeho rozvoj má stagnova. Dolný Kubín, aj ke si to niekto nepripúša, sa v budúcnosti bude musie správa ako podnikateský subjekt a tomu prispôsobova aj úverovú politiku.

2. Na tento problém sa treba pozera z obidvoch strán. Magistrát musí od podnikatea žiada plnenie si zákonom daných povinností. Všetko ostatné nad rámec zákona by malo by na dobrovonosti, to znamená na dobrom vzahu medzi mestom a podnikateským subjektom. Ale platí to aj opane vo vzahu podnikate – mesto. Aj tu sa teda mesto bude musie správa ako podnikate, v tom dobrom slova zmysle, a to v otázkach komunikácie a spolupráce. Trápi ma však aj iná skutonos - viaznuca komunikácia medzi magistrátom a obanom, na o ma ako poslanca upozornili viacerí. Ale dajme si ruku na srdce, nie je to niekedy zapríinené aj nami – obanmi, podnikatemi? Na otázku, o mienim urobi v tomto smere, odpoviem krátko. Obnovi dôveru obana a podnikatea k mestu a jeho pracovníkom, aby nebola spochybnená, i narušená dôvera obana v ich odbornos a nestrannos. o sa týka nákupného centra – jeden návrh sme už dostali. Ale povedzme si úprimne, vemi šastný nebol (pod ulicou . Štúra na Brezovci). Dúfam, že otázku obchodného centra bude rieši v súasnosti spracovávaný územný plán Dolného Kubína. (vš)


  1. Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú 528
  2. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 411
  3. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 404
  4. Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko 258
  5. Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa 164
  6. Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne? 163
  7. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 159
  8. Služby na cintoríne bude zabezpečovať opäť mesto 143
  9. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 132
  10. Vieme, kto a koľko nových kamier nainštaluje v regióne 109

Najčítanejšie správy

Orava

Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú

Najväčšie mesto Bielej Oravy bude tento rok hospodáriť s rozpočtom viac ako 7,7 milióna eur. Výdavky by mali presiahnuť 7,4 milióna eur.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku

Oravský športovec súťaží už vyše 20 rokov. Počas nich sa stal dvakrát majstrom Európy a dve medaily získal aj na svetovom šampionáte.

Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko

Najznámejší tréner na Orave priznáva, že najťažšie je zvládanie tlaku.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Blízke regióny

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Len v zlých časoch sa naozaj ukáže, kto za čo stojí

Sedem dní pred štartom druhej hokejovej ligy mal Martin na súpiske dvoch hráčov. Klub sa poďakoval hráčom, ktorí ho v ťažkých časoch nenechali v štichu.

V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach

V obchodnom dome v Liptovskom Mikuláši nahlásili bombu. Ľudí evakuovali a pyrotechnici to preverili. Bombu nenašli.

Prezident Andrej Kiska navštívi Turčianske Teplice

Návšteva kúpeľného mesta sa uskutoční v pondelok doobeda.

K derivačnému kanálu sa ľudia chodili fotiť

Zmizli náboje v muničnom sklade v Sklenom, vypustili derivačný kanál pri Sučanoch, na Národnom cintorín sú nové infotabule a cestu pod Strečnom zarúbali pre padajúce skaly z hradného brala. A Detský divadelný súbor Kamarát oslávil polstoročie.

Všetky správy

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Ivan Štefunko, predseda novej strany Progresívne Slovensko, si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.