Spomínam si, ako som za ias hlbokého socializmu presviedala na skúške z marxizmu-leninizmu skúšajúcu profesorku o existencii duše. Na jej poudovanie, použijúc zákony uvádzané v uebnici! Zákon špirálovitého vývoja, i kolobehu života. Všetko sa vraj raz vráti, avšak na vyššej úrovni.
- o je teda potom smr? Ak platí váš zákon, nasleduje vyššia forma života.
- Hm.
- A vo fyzike nás uili zákon o zachovaní energie. Energia sa vraj nestráca, len sa mení na inú. Kde sa teda po smrti podeje životná energia? Na vychladenie tela, i vyteenie krvi? Ja tomu neverím! Ve tá energia predtým menila svet.
- Ten vyšší stupe života je v tom, - odpovedala, - že lovek smrou uvoní miesto tu na zemi alšiemu.
- Hm.
Po rokoch som sa raz na cintoríne zamyslela nad jej obhajobou vedeckého ateizmu. Zaala som poíta. Tu sú pochovaní moji starí rodiia, tam rodiia mojich starých rodiov. Každý má vlastne ôsmich prastarých rodiov. Keby sme išli do desiateho pokolenia, tak tisícdvadsaštyri, keby do dvadsiateho tak milión štyridsaosemtisíc pästosedemdesiatšes.
o na tom, že také íslo možno ani nepoznám, cez koko životov sa život dostal ku mne? A zemský povrch – na súši je len necelých 150 miliónov kilometrov štvorcových? Ve aj poda ateistov je vesmír nekonený, a to vieme iba o jeho troch rozmeroch. Staí prida as, prípadne alší rozmer a sme v... Tam nás akajú všetci tí, na ktorých si poas Sviatku všetkých svätých, i to boli udia, a pamiatky zosnulých, spomenieme. Ale aj na milióny alších našich praprapra... Cesta k nim však vedie cez taký fenomén, akým je smr. (vš)
