udia, ktorí sa zaoberajú ochranou prírody a vzahom udí k nej, si myslia, že u nás sa environmentálna výchova chápe vemi jednoducho: „Zasate stromeky a vyistite potok.“
Environmentálna výchova nemá vyzera tak, že deti na školskom dvore vyzbierajú odpadky. Ani že zasadia pár stromekov a pritom si nevšimnú, že o kus alej niekto vyrúbal alších štyridsa kvôli stavbe hypermarketu. „Treba ju chápa širšie. Je o obianskej angažovanosti, o hadaní zmyslu života, o radostnom a zárove skromnom živote v súlade s prírodou,“ hovorí jeden z ekologických aktivistov Juraj Hipš.
U nás sa však takýmto otázkam vemi nevenujeme. Poda výsledkov medzinárodného výskumu sa naši žiaci zapájajú do innosti environmentálnych organizácií najslabšie z 28 sledovaných krajín.
„Úrove environmentálneho vedomia udí je u nás vemi nízka,“ súhlasí Soa Vincíková z Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poda nej udí môže najviac ovplyvni osobná skúsenos: „Kým sa ma nedotkne zneistené životné prostredie v podobe choroby z vody zneistenej iernou skládkou, zdá sa, že ten problém nie je môj, a preto ho nepotrebujem rieši. Meníme len veci, ktoré nás ohrozujú.“
Zástupcovia environmentálnych organizácií na Slovensku sa snažia ovplyvni názory udí (najmä mladých) a zvýši ich angažovanos. Tvrdia však, že im chýba väšia podpora ministerstva školstva. Ján Hudec zo sekcie základných a stredných škôl, ktorý má túto oblas na starosti, im totiž už na prvom zasadnutí Ústrednej rady pre environmentálnu výchovu povedal: „Na rovinu vám môžem poveda, že environmentálna výchova na školách je tak na 129. mieste.“
Viac sa dozviete v utorok v prílohe Škola a rodina denníka SME.
