Štvrtok, 19. apríl, 2018 | Meniny má Jela
Pridajte si svoje mesto

Spomienka na Andreja Kavuljaka, oravského lesníka a dejepisca

V tomto roku si pripomíname už 50. výroie úmrtia A

Andrej Kavuljak sa narodil 5. decembra 1885 v Ústí nad Oravou. Základné vzdelanie získal v rodisku a neskôr na gymnáziách v Trstenej a v Banskej Bystrici. Vo vzdelávaní pokraoval štúdiom lesného inžinierstva na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, ktoré ukonil v roku 1908. Lesnícku službu nastúpil ihne v januári 1909 v Štátnom výskumnom ústave v Banskej Štiavnici, no už v septembri toho istého roku odišiel pôsobi do rodného kraja ako taxátor Oravského komposesorátu. Vo februári 1915 bol nútený narukova na front, padol do ruského zajatia a dva roky strávil v zajateckom tábore na rusko–ínskych hraniciach. Lesnícke otázky ho ani vtedy zaujíma neprestali. Jeho kvalifikácia a poznatky na poli lesníctva mu umožnili presadi sa i v cudzine – v roku 1919 sa stal inšpektorom všetkých lesov v zlatousteckej oblasti na Urale. Do vlasti sa vrátil 18. júna 1921 a hne nastúpil na riaditestvo komposesorátu v Oravskom Podzámku ako zástupca riaditea. Odtia postupom asu prešiel na Riaditestvo štátnych lesov v Liptovskom Hrádku (1938) a v roku 1943 na Riaditestvo štátnych lesov v Banskej Bystrici ako riadite. Medziasom pracoval tiež ako suplent zriaovania lesov a dendrometrie na lesníckom odbore Vysokej školy ponohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1949 žil ako penzista v Dolnom Kubíne, kde aj 30. 5. 1952 zomrel.

Význmané je Kavuljakovo pôsobenie v oblasti regionálnej histórie Oravy a lesníckej histórie – o dejiny sa zaujímal už v mladosti. Prvá možnos pracova s autentickým historickým materiálom sa mu naskytla po jeho nástupe na miesto taxátora Oravského komposesorátu. Tu, v rámci svojich bežných pracovných povinností, musel z historického hadiska rieši hraniné a majetkoprávne otázky, o si vyžadovalo rozsiahle štúdiá v oravskom archíve. Tieto štúdiá ho silne opantali, priom preukázal nemalý spisovateský talent. Prvýkrát sa tak stalo už v roku 1927, kedy po niekokoronej horúkovitej práci v archíve vydal 7 kníh zriaovacích operátov pre komposesorátne lesy a publikáciu Hrad Orava. Táto kniha, vydaná v Martine, mu získala meno vo vlastivedných kruhoch.

V nasledujúcich rokoch uverejnil množstvo alších vlastivedných prác, spomedzi ktorých možno spomenú: Orava v 13. storoí (Martin 1935 – knižne), Starobylé drevené kostoly na Orave (Martin 1935), Hrad Lietava (Martin 1937), Rajecký kraj (Martin 1940), Historický vývin ponohospodárstva v údolí Rajianky (Martin 1942), Staré pozemkové miery (Martin 1943), Lietava (Martin 1948 – knižne) a svoje najvýznamnejšie dielo Historický miestopis Oravy (Martin 1954 – knižne) vydané po jeho smrti. Publikoval tiež množstvo kratších prác a lánkoch, najmä v Orave, Krajane a v Krásach Slovenska. Množstvo Kavuljakových prác ostalo v rukopisoch a sú v opatere literárneho archívu Matice slovenskej v Martine (O archeologickej minulosti Oravy, praveku Oravy a prehistórii Oravy, Podnebie Oravy, Oravské pohraniie a pôvod udu oravského, Námestovo a okolie a mnohé alšie).

Z lesnícko-historického pohadu sú v Kavuljakovej tvorbe významné predovšetkým diela Oravský komposesorát (Praha 1930), Valasi na Slovensku (Martin 1933), Les a pasenie (Bratislava 1952, posmrtne, spoluautorom knihy bol Ing. Július Sulík) a Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. Toto dielo ítajúce 245 strán, vydané v roku 1942 nákladom Lesníckej a drevárskej ústredne v Bratislave, je najpozoruhodnejšou Kavuljakovou prácou z lesníckeho hadiska. Autor sa ou pokúsil položi základ pre vybudovanie dejín lesníctva a drevárstva na Slovensku, o sa mu jednoznane podarilo. Kniha bola dlhé roky jedinou publikáciou svojho druhu na Slovensku, a aj dnes jej konkurujú viac-menej iba vysokoškolské skriptá.

Za povšimnutie stojí i Kavuljakov pokus o beletristickú tvorbu. V roku 1937 dokonil historický román z obdobia Vekej Moravy s názvom Žiare. K jeho uverejneniu však nikdy nedošlo.

Okrem bádateskej a spisovateskej práce sa venoval i aktívnej organizanej práci na poli múzejníctva a histórie. Bol lenom Spolku Oravského múzea, lesníckeho oddelenia Roníckeho múzea v Bratislave, lesníckeho odboru Zemdlského muzea v Prahe a odboru pre národné a sedliacke dejiny Roníckej osvety v Bratislave. V roku 1935 sa stal štátnym konzervátorom pre ochranu umeleckých a prírodných pamiatok v oblasti Oravy a o dva roky nato sa aktivizoval v Múzejnej slovenskej spolonosti v Martine ako jej zakladajúci len. Dlhé roky bol predsedom Poradného zboru pri Historickom odbore SNM.

Andrej Kavuljak bol ojedinelým zjavom na poli lesníctva i regionálneho dejepisectva a vlastivedy Oravy. Aj napriek znanému pracovnému vyaženiu sa dokázal plnohodnotne venova celoživotnému záujmu – histórii a popritom vytvori rozsiahle literárne dielo, ktorého odkaz je živý ešte i dnes.

Ing. Marek Vanga

Lesnícke a drevárske

múzeum vo Zvolene


  1. Pod Babou horou by mohli dýchať morský vzduch 5 070
  2. Motorkár mával deťom, druhý do neho narazil 859
  3. Trápenie vodičov jazdiacich cez Oravskú Lesnú sa skončilo 753
  4. Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá Foto 456
  5. Hlasujte za športovca mesiaca marec Foto 329
  6. Pred rokom napadal sneh, teraz ľudia zbierajú prvosienky 295
  7. Smetiaky miznú, odpadky sú všade naokolo 285
  8. Vandali sa vlámali do domu smútku 260
  9. Strelci sa poriadne činili vo Vasiľove, Novoti a Pribiši Foto 243
  10. Oravský maratónec zabehol v Bratislave úžasný výsledok 226

Najčítanejšie správy

Orava

Pod Babou horou by mohli dýchať morský vzduch

V obnovu kedysi slávnych kúpeľov už Oravskopolhorčania neveria. Snažia sa však urobiť všetko pre to, aby ich pripomínali a napodobňovali, aj keď v zmenšenej podobe. Najnovšie vymysleli inhalatórium so slanou vodou.

Motorkár mával deťom, druhý do neho narazil

Pekné počasie vylákalo na cesty vodičov motocyklov aj cyklistov. Niektorí po dopravnej nehode skončili v nemocnici.

Trápenie vodičov jazdiacich cez Oravskú Lesnú sa skončilo

Cesta má konečne nový povrch. Úsek cez dedinu dlhý približne 4,5 kilometra je už vyasfaltovaný, pokračovať budú dokončovacie práce.

Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá

Prechádzky lesom už nie sú také, ako bývali. Vlani v decembri po silnej víchrici ostali na zemi tisícky stromov. Toto sme nafotili teraz, štyri mesiace po, na prechádzke z Oravíc po Borek smerom na Habovku.

Hlasujte za športovca mesiaca marec

Vážime si úspechy oravských športovcov a preto sme sa rozhodli v spolupráci s Keramikou Kubo odmeniť najlepšieho v každom mesiaci.

Blízke regióny

Turistov aj cyklistov vykázali z Jánskej doliny

Od minulého týždňa majú peší a cyklisti zakázaný vstup do jednej z najnavštevovanejších slovenských dolín. Dôvodom je ťažba kalamitného dreva.

Ľudia alebo mesto? Kto je zodpovedný za špinu v Žiline?

V meste preberajú iniciatívu dobrovoľníci. Počet aktivít narastá.

Žilinská županka ocenila aj pedagógov z Kysúc

V priestoroch Sobášneho paláca v Bytči odovzdala predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová slávnostné ocenenie 33 stredoškolským pedagógom pri príležitosti Dňa učiteľov. Boli medzi nimi aj Kysučania.

Odfotil aj Hamšíka či Plačkovú! Kuljovský mapuje dianie v regióne už desať rokov

So svojím koníčkom začal na diskotéke, fotiť chce minimálne ďalšie desaťročie.

Ako je to s výrubom v lesoparku? Dôvodom je ochrana trakčného vedenia, tvrdí mesto

Výrub v lesoparku mesto realizovalo najmä kvôli bezpečnosti na ceste. Stromy ale miznú aj v centrálnej časti obľúbenej zóny Žilinčanov.

Všetky správy

Keď treba mať obavu o Ficov mentálny stav

Pašku nikto „nezoštval“, odstavil ho Fico. Lebo chcel.

Kováčik: Toto nie sú moje posledné dni

Šéf špeciálnej prokuratúry cíti okrem kritiky aj podporu ľudí. Slová o predčasnom odchode vraj stále platia.

Vstupenky na Sagana neboli lacné. Už sa rozchytali

Majster sveta spolupracuje s fanklubom, za ktorým stojí jeho brat. Chce, aby sa jeho priaznivci spojili.

Gašpar premiérom

Nemusíte hľadať, máte ho tam, zachráňte nás pred prevratom a neistotou.

Prvý z nových spartanov už armáda dala na reklamáciu

Na dopravné lietadlá čakali vojaci deväť rokov. Nový stroj vydržal bez poruchy len pol roka.