Andrej Kavuljak sa narodil 5. decembra 1885 v Ústí nad Oravou. Základné vzdelanie získal v rodisku a neskôr na gymnáziách v Trstenej a v Banskej Bystrici. Vo vzdelávaní pokraoval štúdiom lesného inžinierstva na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, ktoré ukonil v roku 1908. Lesnícku službu nastúpil ihne v januári 1909 v Štátnom výskumnom ústave v Banskej Štiavnici, no už v septembri toho istého roku odišiel pôsobi do rodného kraja ako taxátor Oravského komposesorátu. Vo februári 1915 bol nútený narukova na front, padol do ruského zajatia a dva roky strávil v zajateckom tábore na rusko–ínskych hraniciach. Lesnícke otázky ho ani vtedy zaujíma neprestali. Jeho kvalifikácia a poznatky na poli lesníctva mu umožnili presadi sa i v cudzine – v roku 1919 sa stal inšpektorom všetkých lesov v zlatousteckej oblasti na Urale. Do vlasti sa vrátil 18. júna 1921 a hne nastúpil na riaditestvo komposesorátu v Oravskom Podzámku ako zástupca riaditea. Odtia postupom asu prešiel na Riaditestvo štátnych lesov v Liptovskom Hrádku (1938) a v roku 1943 na Riaditestvo štátnych lesov v Banskej Bystrici ako riadite. Medziasom pracoval tiež ako suplent zriaovania lesov a dendrometrie na lesníckom odbore Vysokej školy ponohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1949 žil ako penzista v Dolnom Kubíne, kde aj 30. 5. 1952 zomrel.
Význmané je Kavuljakovo pôsobenie v oblasti regionálnej histórie Oravy a lesníckej histórie – o dejiny sa zaujímal už v mladosti. Prvá možnos pracova s autentickým historickým materiálom sa mu naskytla po jeho nástupe na miesto taxátora Oravského komposesorátu. Tu, v rámci svojich bežných pracovných povinností, musel z historického hadiska rieši hraniné a majetkoprávne otázky, o si vyžadovalo rozsiahle štúdiá v oravskom archíve. Tieto štúdiá ho silne opantali, priom preukázal nemalý spisovateský talent. Prvýkrát sa tak stalo už v roku 1927, kedy po niekokoronej horúkovitej práci v archíve vydal 7 kníh zriaovacích operátov pre komposesorátne lesy a publikáciu Hrad Orava. Táto kniha, vydaná v Martine, mu získala meno vo vlastivedných kruhoch.
V nasledujúcich rokoch uverejnil množstvo alších vlastivedných prác, spomedzi ktorých možno spomenú: Orava v 13. storoí (Martin 1935 – knižne), Starobylé drevené kostoly na Orave (Martin 1935), Hrad Lietava (Martin 1937), Rajecký kraj (Martin 1940), Historický vývin ponohospodárstva v údolí Rajianky (Martin 1942), Staré pozemkové miery (Martin 1943), Lietava (Martin 1948 – knižne) a svoje najvýznamnejšie dielo Historický miestopis Oravy (Martin 1954 – knižne) vydané po jeho smrti. Publikoval tiež množstvo kratších prác a lánkoch, najmä v Orave, Krajane a v Krásach Slovenska. Množstvo Kavuljakových prác ostalo v rukopisoch a sú v opatere literárneho archívu Matice slovenskej v Martine (O archeologickej minulosti Oravy, praveku Oravy a prehistórii Oravy, Podnebie Oravy, Oravské pohraniie a pôvod udu oravského, Námestovo a okolie a mnohé alšie).
Z lesnícko-historického pohadu sú v Kavuljakovej tvorbe významné predovšetkým diela Oravský komposesorát (Praha 1930), Valasi na Slovensku (Martin 1933), Les a pasenie (Bratislava 1952, posmrtne, spoluautorom knihy bol Ing. Július Sulík) a Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. Toto dielo ítajúce 245 strán, vydané v roku 1942 nákladom Lesníckej a drevárskej ústredne v Bratislave, je najpozoruhodnejšou Kavuljakovou prácou z lesníckeho hadiska. Autor sa ou pokúsil položi základ pre vybudovanie dejín lesníctva a drevárstva na Slovensku, o sa mu jednoznane podarilo. Kniha bola dlhé roky jedinou publikáciou svojho druhu na Slovensku, a aj dnes jej konkurujú viac-menej iba vysokoškolské skriptá.
Za povšimnutie stojí i Kavuljakov pokus o beletristickú tvorbu. V roku 1937 dokonil historický román z obdobia Vekej Moravy s názvom Žiare. K jeho uverejneniu však nikdy nedošlo.
Okrem bádateskej a spisovateskej práce sa venoval i aktívnej organizanej práci na poli múzejníctva a histórie. Bol lenom Spolku Oravského múzea, lesníckeho oddelenia Roníckeho múzea v Bratislave, lesníckeho odboru Zemdlského muzea v Prahe a odboru pre národné a sedliacke dejiny Roníckej osvety v Bratislave. V roku 1935 sa stal štátnym konzervátorom pre ochranu umeleckých a prírodných pamiatok v oblasti Oravy a o dva roky nato sa aktivizoval v Múzejnej slovenskej spolonosti v Martine ako jej zakladajúci len. Dlhé roky bol predsedom Poradného zboru pri Historickom odbore SNM.
Andrej Kavuljak bol ojedinelým zjavom na poli lesníctva i regionálneho dejepisectva a vlastivedy Oravy. Aj napriek znanému pracovnému vyaženiu sa dokázal plnohodnotne venova celoživotnému záujmu – histórii a popritom vytvori rozsiahle literárne dielo, ktorého odkaz je živý ešte i dnes.
Ing. Marek Vanga
Lesnícke a drevárske
múzeum vo Zvolene
