Pondelok, 24. september, 2018 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Aj sadenice musia stráži, inak by „dostali nohy“

Jedenmilión devästodvadsasedemtisíc tristoosemdesi

o však svet svetom stojí, lovek odjakživa využíval všetko, o les ponúkal. Nutnos rozumne regulova využívanie lesa na našom území prvýkrát legislatívne upravil v r. 1426 Žigmund, rímsky cisár a krá Rakúska, Uhorska a iech v súvislosti s rýchlym rozvojom baníctva. Trvalos produktivity slovenských lesov zabezpeoval od roku 1770 Porádek hor, aneb lesm zachování, vydaný Máriou Teréziou. Trvalo udržatený rozvoj lesa v Európe má zabezpei princípy, prijaté na konferencii v Helsinkách v r. 1993. Na Slovensku však napriek desaroným lesným plánom neustále rastie tlak na sústavné zvyšovanie produkcie drevnej hmoty. To však môže vies jedine k drancovaniu lesných porastov vo vyššej miere, ako je únosné. Príina? Peniaze! Obchodníci s drevom argumentujú aj tým, že od roku 1970 stúpla zásoba dreva v slovenských lesoch o viac ako 100 miliónov kubíkov. Poda lesníkov je však táto hmota sústredená v nadnormálnom množstve mladých, predrubných porastov. K ich plnému priemyselnému využitiu môže dôjs až po dosiahnutí zrelosti, o je o 30 až 50 rokov. A práve v tejto oblasti sa dnes, po nástupe nového vedenia rezortu pôdohospodárstva, rozvíja najurputnejšia odborná diskusia medzi lesníkmi na jednej strane a spracovatemi, ale predovšetkým obchodníkmi s drevom na strane druhej. Ak sa zane drevná hmota aži vo väšej miere ako uruje lesný hospodársky plán, ani zalesovanie v akomkovek tempe nepostaí na obnovu lesných porastov. Kým totiž jeden strom nahradí vypílený kus, uplynie priemerne 80 rokov.

Aký je súasný stav zalesovania na Orave, kde rone lesy opúša približne 250 000 kubíkov drevnej hmoty? Z toho 120 000 vyažia štátne lesy spolu s TANAP-om a 130 000 neštátne subjekty. Túto otázku sme položili Ing. Ignácovi Mordelovi, vedúcemu odbornému referentovi pre pestovanie lesa a Ing. Jozefovi Herudovi, riaditeovi Lesov SR, š. p., Banská Bystrica, Odštepného závodu Námestovo, spravujúceho štátne lesy na celej Orave.

- Zákon nám ukladá povinnos najneskôr do dvoch rokov zalesni každú holinu. Po siedmich rokoch musí by už na holine zabezpeený mladý lesný porast. Na Orave s týmto nemáme žiadne problémy. Dodržiavame nielen obnovnú skladbu lesa, ale i asový sled. Dokonca sa dá poveda, že so zalesovaním sme aj v predstihu, - hovorí Ing. Mordel. - Celú dvojronú lehotu využívame len vo výnimoných prípadoch, ale obas sa stane, že musíme požiada štátnu správu aj o predženie tejto lehoty. Ibaže nie preto, žeby sme zalesnenie nezvládli. Naposledy sa tak stalo v prípade zosuvu pôdy v Zázrivej. Väšiu as sme síce už zalesnili, ale nie všetko. Terén je totiž stále živý a zalesovanie by bolo zatia márne. Ešte stále sa zosúvajúca pôda na niektorých miestach by sadenice pochovala.

Lesníci z Námestova si dokážu všetky sadenice na zalesnenie vypestova sami v lesných škôlkach. Naviac, z celej produkcie sadeníc minú pre vlastnú potrebu iba 15 % (priemerne 800 000 ks sadeníc rone). Zvyšok zhodnotia na trhu nielen na Orave, ale aj mimo regiónu. Preda celú produkciu lesných škôlok však už zaína by problém. Pri pestovnej innosti a zalesovaní nachádza každorone od apríla do októbra prácu 205 žien.

Sadenice sú relatívne drahý špás najmä pre súkromných vlastníkov lesa, ktorí ich musia nakupova. Pritom sa neraz nezaprie snaha ušetri každú korunu, aj za cenu krádeže.

- Zatia sa nikto neodvažuje vyahova sadenice zo zeme. Ale v ase, ke vyzdvihujeme sadenice na výsadbu, je to iné. Pripravené sadenice musíme stráži, inak by „dostali nohy.“ Myslím si však, že naše ceny sú vemi prístupné pre každého. Musíme by schopní konkurova ostatným, i súkromným pestovateom sadeníc. Ako v cene, tak i v kvalite, - dodáva Ing. Mordel.

- Niekedy obnovujeme les aj tak, že príliš nezalesujeme, - podotýka Ing. Herud. - Postupne, už asi 12 až 13 rokov, prechádzame z holorubného hospodárskeho spôsobu využitia lesa na podrastný. To znamená, že plocha, odkrytá ažbou je 50 % zalesnená. Najlepšie je, ak ide o prirodzené zmladenie lesa, ale robíme aj podsadby, najmä jedou a bukom. Náš závod za posledné tri roky zvýšil prirodzené zmladenie lesa o 5 %. Plochy, ktoré dnes zalesujeme v plnej miere výsadbou, pochádzajú v prevažnej miere z kalamít.

Stále vypuklejším problémom krajiny, aj na Orave, je množstvo nevyužívaných plôch ponohospodárskej pôdy. Kedysi tam bol les, dnes rastie trend opä tieto plochy zalesova, aby aspo takýmto spôsobom pôda prinášala úžitok. A to nielen hospodársky, ale aj mimoprodukný.

Melánia PASTVOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  5. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  6. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 770
  2. Najužitočnejšia appka 17 701
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 11 893
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 828
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 627
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 387
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 4 587
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 993
  9. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 3 664
  10. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 3 157

Hlavné správy z MY Orava

Aké sú príbehy ľudí, ktorí stavali Oravskú priehradu

V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí.

NAPÍSALI NÁM

Spomínať budú pri šálke voňavej kávy. Nech sa im darí

Ľudia s hendikepom pomohli priateľom zažiť pekné chvíle v múzeu kávy.

Dobrú vodu z podzemia odčerpávajú akvaparky

Vody v najmenších prírodných prameňoch ubúda.

Martin Réway bude hrať za Dolný Kubín

Slovenský hokejista figuroval toto leto ešte v kádri Hradca Králové.

O primátorské kreslo zabojuje sedemnásť kandidátov

V Dolnom Kubíne dôjde k zmene primátora určite, Roman Matejov nekandiduje. Najviac súperov bude mať najdlhšie slúžiaci primátor v Tvrdošíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Aké sú príbehy ľudí, ktorí stavali Oravskú priehradu

V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí.

Žilinský Bulvár: Kedysi vychýrená štvrť mesta, teraz len upadá

Žilinský Bulvár je vo veľmi zlom stave. Problémom sú najmä bezdomovci.

Pezinské vinobranie poznačila víchrica, pomáhali aj hasiči

Popadané stromy, zdemolované stánky či prevrátené smetiaky.

V nitrianskej fakultnej nemocnici vymenili ďalšieho riaditeľa

Martin Neštický je zatiaľ funkciou len poverený.

Vybrali SME

Už ste čítali?