Piatok, 19. január, 2018 | Meniny má Drahomíra, Mário
Pridajte si svoje mesto

Aj sadenice musia stráži, inak by „dostali nohy“

Jedenmilión devästodvadsasedemtisíc tristoosemdesi

o však svet svetom stojí, lovek odjakživa využíval všetko, o les ponúkal. Nutnos rozumne regulova využívanie lesa na našom území prvýkrát legislatívne upravil v r. 1426 Žigmund, rímsky cisár a krá Rakúska, Uhorska a iech v súvislosti s rýchlym rozvojom baníctva. Trvalos produktivity slovenských lesov zabezpeoval od roku 1770 Porádek hor, aneb lesm zachování, vydaný Máriou Teréziou. Trvalo udržatený rozvoj lesa v Európe má zabezpei princípy, prijaté na konferencii v Helsinkách v r. 1993. Na Slovensku však napriek desaroným lesným plánom neustále rastie tlak na sústavné zvyšovanie produkcie drevnej hmoty. To však môže vies jedine k drancovaniu lesných porastov vo vyššej miere, ako je únosné. Príina? Peniaze! Obchodníci s drevom argumentujú aj tým, že od roku 1970 stúpla zásoba dreva v slovenských lesoch o viac ako 100 miliónov kubíkov. Poda lesníkov je však táto hmota sústredená v nadnormálnom množstve mladých, predrubných porastov. K ich plnému priemyselnému využitiu môže dôjs až po dosiahnutí zrelosti, o je o 30 až 50 rokov. A práve v tejto oblasti sa dnes, po nástupe nového vedenia rezortu pôdohospodárstva, rozvíja najurputnejšia odborná diskusia medzi lesníkmi na jednej strane a spracovatemi, ale predovšetkým obchodníkmi s drevom na strane druhej. Ak sa zane drevná hmota aži vo väšej miere ako uruje lesný hospodársky plán, ani zalesovanie v akomkovek tempe nepostaí na obnovu lesných porastov. Kým totiž jeden strom nahradí vypílený kus, uplynie priemerne 80 rokov.

Aký je súasný stav zalesovania na Orave, kde rone lesy opúša približne 250 000 kubíkov drevnej hmoty? Z toho 120 000 vyažia štátne lesy spolu s TANAP-om a 130 000 neštátne subjekty. Túto otázku sme položili Ing. Ignácovi Mordelovi, vedúcemu odbornému referentovi pre pestovanie lesa a Ing. Jozefovi Herudovi, riaditeovi Lesov SR, š. p., Banská Bystrica, Odštepného závodu Námestovo, spravujúceho štátne lesy na celej Orave.

- Zákon nám ukladá povinnos najneskôr do dvoch rokov zalesni každú holinu. Po siedmich rokoch musí by už na holine zabezpeený mladý lesný porast. Na Orave s týmto nemáme žiadne problémy. Dodržiavame nielen obnovnú skladbu lesa, ale i asový sled. Dokonca sa dá poveda, že so zalesovaním sme aj v predstihu, - hovorí Ing. Mordel. - Celú dvojronú lehotu využívame len vo výnimoných prípadoch, ale obas sa stane, že musíme požiada štátnu správu aj o predženie tejto lehoty. Ibaže nie preto, žeby sme zalesnenie nezvládli. Naposledy sa tak stalo v prípade zosuvu pôdy v Zázrivej. Väšiu as sme síce už zalesnili, ale nie všetko. Terén je totiž stále živý a zalesovanie by bolo zatia márne. Ešte stále sa zosúvajúca pôda na niektorých miestach by sadenice pochovala.

Lesníci z Námestova si dokážu všetky sadenice na zalesnenie vypestova sami v lesných škôlkach. Naviac, z celej produkcie sadeníc minú pre vlastnú potrebu iba 15 % (priemerne 800 000 ks sadeníc rone). Zvyšok zhodnotia na trhu nielen na Orave, ale aj mimo regiónu. Preda celú produkciu lesných škôlok však už zaína by problém. Pri pestovnej innosti a zalesovaní nachádza každorone od apríla do októbra prácu 205 žien.

Sadenice sú relatívne drahý špás najmä pre súkromných vlastníkov lesa, ktorí ich musia nakupova. Pritom sa neraz nezaprie snaha ušetri každú korunu, aj za cenu krádeže.

- Zatia sa nikto neodvažuje vyahova sadenice zo zeme. Ale v ase, ke vyzdvihujeme sadenice na výsadbu, je to iné. Pripravené sadenice musíme stráži, inak by „dostali nohy.“ Myslím si však, že naše ceny sú vemi prístupné pre každého. Musíme by schopní konkurova ostatným, i súkromným pestovateom sadeníc. Ako v cene, tak i v kvalite, - dodáva Ing. Mordel.

- Niekedy obnovujeme les aj tak, že príliš nezalesujeme, - podotýka Ing. Herud. - Postupne, už asi 12 až 13 rokov, prechádzame z holorubného hospodárskeho spôsobu využitia lesa na podrastný. To znamená, že plocha, odkrytá ažbou je 50 % zalesnená. Najlepšie je, ak ide o prirodzené zmladenie lesa, ale robíme aj podsadby, najmä jedou a bukom. Náš závod za posledné tri roky zvýšil prirodzené zmladenie lesa o 5 %. Plochy, ktoré dnes zalesujeme v plnej miere výsadbou, pochádzajú v prevažnej miere z kalamít.

Stále vypuklejším problémom krajiny, aj na Orave, je množstvo nevyužívaných plôch ponohospodárskej pôdy. Kedysi tam bol les, dnes rastie trend opä tieto plochy zalesova, aby aspo takýmto spôsobom pôda prinášala úžitok. A to nielen hospodársky, ale aj mimoprodukný.

Melánia PASTVOVÁ


  1. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 1 038
  2. Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa 946
  3. České finále režírovala florbalistka z Tvrdošína 261
  4. Ľudia chceli na uliciach infotabule, dostali ich 257
  5. Krivskou dolinou prešla viac ako tisícka turistov Foto 249
  6. Tipnite si, koľko ľudí prišlo na verejný hovor v meste 229
  7. Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Foto 206
  8. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 195
  9. Ukradnutý lesný traktor konečne našli 155
  10. Nezvestného Antona z Mútneho našli v priehrade Foto 153

Najčítanejšie správy

Orava

Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič

Úrad pre verejné obstarávanie akceptoval pripomienky vylúčeného súťažiaceho. Zákazku na opravu mosta v Nižnej tak stále nikto nezískal.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

České finále režírovala florbalistka z Tvrdošína

Štyri góly v súboji o prvenstvo dala naposledy hráčka v roku 2009.

Ľudia chceli na uliciach infotabule, dostali ich

Nové informačné tabule žiadali domáci obyvatelia aj návštevníci pre lepšiu orientáciu.

Krivskou dolinou prešla viac ako tisícka turistov

Bežkárom počasie neprialo, no i napriek tomu skalní účastníci absolvovali dlhší 20-kilometrový okruh.

Blízke regióny

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Prvé skúsenosti: V martinskej nemocnici sa už parkuje zadarmo, parkoviská sú plné aj poobede

Na parkoviská sa vstupuje len cez rampy, rovnako tak aj do areálu nemocnice. Vytlačený lístok opatrujte, potrebujete ho aj pri výstupe.

Rošády pred play off sa postupne rozbiehajú

Na martinskú hokejovú súpisku pribudli nové mená. Všetci hráči, ktorí na Podháj prichádzajú, majú za sebou minimálne prvoligové skúsenosti.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 29.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Vrútocká ŽOS-ka sa spája s Budamar Logistics

Protimonopolný úrad schválil koncentráciu ŽOS Vrútky a spoločnosti Budmar Logistics.

Všetky správy

Sagan vyhral štvrtú etapu na Tour Down Under, prvýkrát v kariére

Cyklistom znepríjemňovalo život horúce počasie.

Šatan a ďalší majú najobjektívnejší subjektívny názor, tvrdí Valábik

Bývalý hokejista Boris Valábik hodnotí nomináciu hokejovej reprezentácie na olympiádu.

Je až na konci svetovej päťdesiatky. Prečo cena Ronalda rapídne klesla?

Je to ako s nehnuteľnosťami. Ceny najlepších futbalistov určujú trh a kvalita.

Rybáriková postúpila do osemfinále, ukázala skvelý obrat v prvom sete

Slovenka prehrávala v prvom sete už 2:5, dokázala vyhrať.

Ďalšia šanca na referendum o brexite? Podporil ho Blair aj Farage

Aj Briti si myslia, že ak by o brexite hlasovali druhýkrát, rozhodli by inak.