Pondelok, 25. jún, 2018 | Meniny má Tadeáš

Aj sadenice musia stráži, inak by „dostali nohy“

Jedenmilión devästodvadsasedemtisíc tristoosemdesi

o však svet svetom stojí, lovek odjakživa využíval všetko, o les ponúkal. Nutnos rozumne regulova využívanie lesa na našom území prvýkrát legislatívne upravil v r. 1426 Žigmund, rímsky cisár a krá Rakúska, Uhorska a iech v súvislosti s rýchlym rozvojom baníctva. Trvalos produktivity slovenských lesov zabezpeoval od roku 1770 Porádek hor, aneb lesm zachování, vydaný Máriou Teréziou. Trvalo udržatený rozvoj lesa v Európe má zabezpei princípy, prijaté na konferencii v Helsinkách v r. 1993. Na Slovensku však napriek desaroným lesným plánom neustále rastie tlak na sústavné zvyšovanie produkcie drevnej hmoty. To však môže vies jedine k drancovaniu lesných porastov vo vyššej miere, ako je únosné. Príina? Peniaze! Obchodníci s drevom argumentujú aj tým, že od roku 1970 stúpla zásoba dreva v slovenských lesoch o viac ako 100 miliónov kubíkov. Poda lesníkov je však táto hmota sústredená v nadnormálnom množstve mladých, predrubných porastov. K ich plnému priemyselnému využitiu môže dôjs až po dosiahnutí zrelosti, o je o 30 až 50 rokov. A práve v tejto oblasti sa dnes, po nástupe nového vedenia rezortu pôdohospodárstva, rozvíja najurputnejšia odborná diskusia medzi lesníkmi na jednej strane a spracovatemi, ale predovšetkým obchodníkmi s drevom na strane druhej. Ak sa zane drevná hmota aži vo väšej miere ako uruje lesný hospodársky plán, ani zalesovanie v akomkovek tempe nepostaí na obnovu lesných porastov. Kým totiž jeden strom nahradí vypílený kus, uplynie priemerne 80 rokov.

Aký je súasný stav zalesovania na Orave, kde rone lesy opúša približne 250 000 kubíkov drevnej hmoty? Z toho 120 000 vyažia štátne lesy spolu s TANAP-om a 130 000 neštátne subjekty. Túto otázku sme položili Ing. Ignácovi Mordelovi, vedúcemu odbornému referentovi pre pestovanie lesa a Ing. Jozefovi Herudovi, riaditeovi Lesov SR, š. p., Banská Bystrica, Odštepného závodu Námestovo, spravujúceho štátne lesy na celej Orave.

- Zákon nám ukladá povinnos najneskôr do dvoch rokov zalesni každú holinu. Po siedmich rokoch musí by už na holine zabezpeený mladý lesný porast. Na Orave s týmto nemáme žiadne problémy. Dodržiavame nielen obnovnú skladbu lesa, ale i asový sled. Dokonca sa dá poveda, že so zalesovaním sme aj v predstihu, - hovorí Ing. Mordel. - Celú dvojronú lehotu využívame len vo výnimoných prípadoch, ale obas sa stane, že musíme požiada štátnu správu aj o predženie tejto lehoty. Ibaže nie preto, žeby sme zalesnenie nezvládli. Naposledy sa tak stalo v prípade zosuvu pôdy v Zázrivej. Väšiu as sme síce už zalesnili, ale nie všetko. Terén je totiž stále živý a zalesovanie by bolo zatia márne. Ešte stále sa zosúvajúca pôda na niektorých miestach by sadenice pochovala.

Lesníci z Námestova si dokážu všetky sadenice na zalesnenie vypestova sami v lesných škôlkach. Naviac, z celej produkcie sadeníc minú pre vlastnú potrebu iba 15 % (priemerne 800 000 ks sadeníc rone). Zvyšok zhodnotia na trhu nielen na Orave, ale aj mimo regiónu. Preda celú produkciu lesných škôlok však už zaína by problém. Pri pestovnej innosti a zalesovaní nachádza každorone od apríla do októbra prácu 205 žien.

Sadenice sú relatívne drahý špás najmä pre súkromných vlastníkov lesa, ktorí ich musia nakupova. Pritom sa neraz nezaprie snaha ušetri každú korunu, aj za cenu krádeže.

- Zatia sa nikto neodvažuje vyahova sadenice zo zeme. Ale v ase, ke vyzdvihujeme sadenice na výsadbu, je to iné. Pripravené sadenice musíme stráži, inak by „dostali nohy.“ Myslím si však, že naše ceny sú vemi prístupné pre každého. Musíme by schopní konkurova ostatným, i súkromným pestovateom sadeníc. Ako v cene, tak i v kvalite, - dodáva Ing. Mordel.

- Niekedy obnovujeme les aj tak, že príliš nezalesujeme, - podotýka Ing. Herud. - Postupne, už asi 12 až 13 rokov, prechádzame z holorubného hospodárskeho spôsobu využitia lesa na podrastný. To znamená, že plocha, odkrytá ažbou je 50 % zalesnená. Najlepšie je, ak ide o prirodzené zmladenie lesa, ale robíme aj podsadby, najmä jedou a bukom. Náš závod za posledné tri roky zvýšil prirodzené zmladenie lesa o 5 %. Plochy, ktoré dnes zalesujeme v plnej miere výsadbou, pochádzajú v prevažnej miere z kalamít.

Stále vypuklejším problémom krajiny, aj na Orave, je množstvo nevyužívaných plôch ponohospodárskej pôdy. Kedysi tam bol les, dnes rastie trend opä tieto plochy zalesova, aby aspo takýmto spôsobom pôda prinášala úžitok. A to nielen hospodársky, ale aj mimoprodukný.

Melánia PASTVOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Jadrové vŕtanie je zárukou rýchlosti, presnosti a bezprašnosti
  2. Tepelné hospodárstvo Moldava plánuje preinvestovať 600 tisíc eur
  3. Do you need to unwind after a stressful week at work?
  4. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  5. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  6. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  7. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  8. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  9. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  10. Kreditná karta – áno alebo nie
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 18 383
  2. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 051
  3. Kreditná karta – áno alebo nie 8 040
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 7 246
  5. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 723
  6. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 539
  7. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 243
  8. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 142
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 470
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 879

Hlavné správy z MY Orava

Aha, čo pripravujú pre krajšiu dedinu v Bobrove

Zberný dvor má skrášliť dedinu a primäť ľudí ešte viac separovať. Ľudia majú kde vyhadzovať aj oleje a lepenky

Do Klina prišli boxeri z celého sveta

V hale vládla vždy výborná atmosféra, pri každom ringu skandovali jednotlivé tímy a podporovali svojich športovcov.

Z malého Maroša Baňasa sa stáva veľký herec

Osemročný Dolnokubínčan je jednou z postáv populárneho televízneho seriálu, no zahral si aj malého Fantomasa. Minulý týždeň skončila prvá séria Oteckov a Maroš už natáča diely druhej. Na televíznych obrazovkách ju uvidíme po letnej prestávke.

Dolnokubínčania sa bavili na korčuliach

Za posledných šesť ročníkov sa podaril najlepší výsledok.

Hôr sa netreba báť, no vyžadujú úctu a pokoru (rozhovor)

Horskí záchranári zazimovali lyže a skútre, vytiahli nosidlá, laná a trekové topánky. Náročná zimná sezóna skončila, začína letná. A s ňou celkom iné, nemenej náročné výjazdy na pomoc zblúdilým či raneným turistom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Cez obec Strečno presmerujú dopravu z hlavného ťahu

Samospráva obce žiada, aby investor stavby zabezpečil pre obyvateľov bezpečnosť.

FOTO: Ako sme sa v martinskom amfiku bavili na koncerte IMT Smile

Zaplnený amfiteárer tancoval, spieval, jednoducho, skvele sa bavil. Ivan Tásler to so svojou kapelou riadne rozbalil, ľudia sa rýchlo dostali do varu. Koncert bol veľým zážitkom.

Pozrite si, ako pálili jánske ohne v Pezinku

Aj tento rok sa v Pezinku pálili jánske ohne. Pozrite si našu fotogalériu.

Zachránila topiace sa dievča, no ona šťastie nemala

Saška Nociarová, nositeľka zlatého záchranárskeho kríža, je už päť rokov v bdelej kóme.

Vybrali SME



Už ste čítali?