Dnešnou dobou sme všetci poznaení tak, že každý hadá len svoje dobro, staviame si o najvyššie ploty, aby nám nevideli do dvora, ale aj do duše. Otvorenos, priatestvo, dobré susedské vzahy sú len výnimkou. Tie nás v dnešnej dobe len zaažujú, ak nemáme z nich „vôbec ni“. Ale je to naozaj tak? Nie je priate niekedy lepší ako všetko, ím sme okolo seba obklopení? i nás, napríklad, také nové auto vypouje a poradí nám, ke máme problém? Možno, že ma odvezie od problémov alej, ale nepomôže nám tým vyrieši problém. V Biblii sa píše: Priate miluje v každý as. Príslovia 17,17.
Drahí bratia a sestry evanjelici, ale aj ostatní. Párnica ostáva v mojom srdci ako jeden priate. Párnica nie je pokroková, ale v prvom rade požehnaná. Až potom môže by pokroková. Pokroková v tom, že udia sa tam medzi sebou znášajú, dokážu si pomôc a aj odpusti a naozaj túžia po duchovnej obnove svojho života. V Párnici som prežil jednu krásnu etapu svojho života. V tom ase, ke tam pôsobila moja manželka ako kaplánka, som s ou uzavrel manželstvo. Potom sa nám tam narodil prvý syn, tu som ukonil vysokú školu a mohol som by Pánom Bohom a našou Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku vyslaný do služby kaza. Ale tu som si našiel aj priateov, hlavne blížnych v Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorým som nielen dával, ale som od nich aj prijímal. Všetkým vám za to vaka a nech vás Pán Boh za to požehná. Verím, že takúto starostlivos a skúsenos bude ma aj váš nový kaplán s manželkou, zhodou okolností jeden z mojich najlepších spolužiakov.
Tento lánok píšem úprimne ako moju reakciu na lánok, ktorý bol uverejnený v Našej Orave 1. októbra a tiež aj na reakciu niektorých z vás. Je mi úto, že redaktorka Lýdia Vojtaššáková v om napísala niektoré veci, ktoré nie sú pravdivé. Nie som zástancom všeobecného náboženstva, ako bolo uvedené v lánku, ale všeobecného kazstva, alej v obci sme zriadili nie dom smútku, ale miestnos na spievanie. A nikoho z vás som nenazval alkoholikom. Tento problém vidím ako celospoloenský v celej našej republike. A samozrejme ako kaza ma mrzí, ke sa musím pozera alebo si vypou svedectvá udí, ktorí majú partnerov alkoholikov a trpí na to celá rodina. Tento rok je v našej evanjelickej cirkvi aj rokom duchovnej obnovy. To, že alkohol – diabol neobnovuje, ale nií rodiny, sme mohli vidie aj na dištriktuálnom dni žien východného dištriktu v Kežmarku, kde sa ho zúastnili aj niektoré sestry od vás. iže je to problém, ktorým sa zaoberá v súasnosti aj cirkev, pretože rodina je v prvom rade vemi dôležitá pre zdravý duchovný vývin a vývoj detí. Rodina plní ochrannú funkciu. A preto sa majú rodiia snaži deti ochráni aj pred alkoholom, drogami, sektami a alšími negatívnymi vplyvmi. Snaži sa tiež plni sub, ktorý dali Pánu Bohu pri Krste Svätom, spolu s krstnými rodimi, o ne sa stara a vies ich vo viere v Pána Ježiša Krista k duchovnému rastu, aby boli z nich úprimne veriaci kresania.
Bratia a sestry v Párnici, slovami apoštola Pavla „Neprestajne akujem Bohu za vás, za Božiu milos, ktorej sa vám dostalo v Kristovi Ježišovi„ 1. K 1,4, uzatváram tieto moje myšlienky, adresované prostredníctvom novín, vám. Bohu za všetko akujte a všetko si v dobrom vysvetujte.
Viktor Sabo ev. a. v. kaplán
vo Východnej
