Viac ako štvrtinu objemu peaženiek vydávame na potraviny a nealkoholické nápoje. Druhým najvyšším výdavkom je bývanie, voda, elektrina, plyn a energie – 15,5 %. Naopak, najmenej nám ostáva na vzdelanie, iba 0,6 % a zdravie 1,4 %. Tieto ísla vychádzajú zo štatistiky istých priemerných mesaných výdavkov na jedného lena domácnosti v Žilinskom kraji, odhliadnuc od daní z príjmu i povinného osobného poistenia. Na alkohol a tabak dávame mesane približne 180 Sk (3 %), v hoteloch, kaviarach a reštauráciách nechávame alšie štyri stovky (6,6 %). Málo, vea? Ak si však predstavíme, že na Orave žije z celkového potu obyvateov 25,4 % detí do 15 rokov a do priemerných ísel sú zapoítaní aj ony, tak je to dos. Z alších údajov istých peažných výdavkov spomenieme dopravu 7,8 %, odievanie a obuv 7,3 %, bytové vybavenie a údržba bytu 5,8 %... Avizované alšie zdražovanie energií alebo služieb v oblasti dopravy, zdravotníctva a iba hmlistý obraz zvyšovania reálnych miezd opä zamotá nielen túto štatistiku, ale aj hlavy živiteov rodín. V ktorých výdavkových položkách kto a koko, a i vôbec, môžeme ešte priškrti? (vš)
