Hustá hmla totiž ešte poas niekokých dní po víchrici prikrývala spúš, ktorú vietor narobil v lesoch poblíž Kraovian, v asti Bystrika. Pracovníci Lesnej správy Párnica teda až s oneskorením zistili, že poasiu padlo za obe 10 hektárov lesa s približne 4 000 m3 kvalitného dreva - nielen ihlinatého, ale aj bukového, vrátane najkvalitnejšej hmoty, vhodnej na rezonanné prírezy pre výrobcov hudobných nástrojov. Ak ku tejto spúšti pripoítame bezprostredne po víchrici zistené hromadné zlomy a vývraty, na zemi leží celkovo iba v oravských štátnych lesoch zhruba 12 000 m3 dreva, ktoré by mali ažbári Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, odštepného závodu Námestovo o najskôr spracova.
Mali by. Otáznik totiž vznikol práve nad ažbou dreva v Bystrike, pretože kalamita sa nachádza na území prírodnej rezervácie Šramková, na ktorú sa vzahuje najvyšší stupe ochrany. Keže ide o vemi ažko prístupný terén, kde bežná technika nemá šancu, pre ažbu dreva by museli lesníci osadi lanovku alebo použi vrtuník. Skúsenosti z ažby za pomoci vrtuníka zo spracovávania zosuvovej kalamity v Zázrivej spred dvoch rokov hovoria, že takýto spôsob ažby cenu dreva niekokonásobne predraží. Ibaže škody, ktoré by vznikli s príchodom jari a leta nadmerným rozmnožením podkôrneho hmyzu, by mohli znamena pre chránené lesy ovea väšiu a ažšie odstránitenú kalamitu. Na ažbu v prírodnej rezervácii však musí vyda povolenie štátna správa, presnejšie odbor životného prostredia Okresného úradu v Dolnom Kubíne, ktorý pred asom nepovolil v rovnakej oblasti odstránenie kôrovcovej kalamity. Takže rozhodné slovo, i v Bystrike vystrieda svišanie vetra hukot motorových píl a kvalitná smreková i buková drevina nájde svoje využitie, vyrieknu až odborníci.
(mp)
