- A zrazu sa dozviem, že spolu robia nejakú vekú zákazku, samozrejme, doma a naierno. Zdanený príjem ich nezaujíma, takto zarobili za tri týždne po 30 000, jasné že je to pre nich finanne zaujímavejšie. A že firma sa dostane do problémov? Preo by ich to malo zaujíma? Aká tam morálka, hlavné sú peniaze.
Peniaze, peniaze a ešte raz peniaze... Práve ony sú najastejším dôvodom, preo asto i zdraví udia kalkulujú a špekulujú s chorobou. A na Orave sa zrejme špekuluje dos, najmä v Námestovskom okrese, pretože v celoslovenskom zhodnotení práceneschopnosti obyvatestva za mesiac september, podobne ako v auguste, bolo na Slovensku iba 11 okresov s vyšším percentuálnym zastúpením chorých, priom v týchto okresoch zohráva úlohu vysoký podiel rómskeho obyvatestva. Hodnoti však možno aj z iného uhla pohadu: tam, kde má veká as zamestnaných slušné príjmy (v hrubom cca nad 12 000 Sk) a zamestnanos je pomerne stabilná, je aj ovea menej chorých. Dôkaz: okres Žilina, priemyselné a obchodné centrum kraja, zaregistroval v septembri iba 3, 585 % chorých. Oproti tomu okres Námestovo viac ako dvojnásobok – 7,328 %, Tvrdošín 6, 096 % a Dolný Kubín 4,525 %.
Ako nám povedala Katarína Marcová z krajského riaditestva Sociálnej poisovne v Žiline, na vysokú chorobnos vplýva množstvo faktorov. S PN-kou kalkulujú erství nezamestnaní, pretože „maródku“ v ochrannej dobe majú zaplatenú ovea lepšie, než podporu v nezamestnanosti. alšiu skupinu špekulantov tvoria zamestnanci podnikov, ktorí si zvykli prijíma zamestnancov na dobu uritú. A ke sa blíži koniec pracovného pomeru, v domnení, že ich to zachráni pred nezamestnanosou, pracovníci radšej zájdu za lekárom a nechajú sa vypísa. Osobitnou kapitolou sú obdobia sezónnych prác, v septembri to bolo napríklad kopanie zemiakov. Vysoké percento chorobnosti je zväša charakteristické pre okresy s najvyššou nezamestnanosou – Kysucké Nové Mesto, adca – Námestovo je však v tomto smere výnimkou.
Hoci je v kraji hne po Žiline okresom s najvyššou zamestnanosou, platy bežných zamestnancov patria zrejme do tej najnižšej kategórie. Bohužia, práve tu je štandardnou situáciou rodiny zamestnanos manželov s príjmom, popri ktorom sú ešte odkázaní na sociálnu podporu, pretože pri viac ako 4 deoch nezarobia ani na životné minimum rodiny. V takom prípade sa maródka každému z nich vyplatí, pretože to málo, o ubudne z príjmu, doplatí im štát na sociálnej dávke. Ide o nekonený zaarovaný kruh. Lekár, jediný, kto môže zodpovedne poveda, i je kandidát na maródku naozaj chorý, cíti s lovekom a zárove si stráži vlastný príjem. Ak by totiž pacientovi nevypísal PN-ku, hrozí, že pacient mu odíde k „ústretovejšiemu“ kolegovi. A preo by sa mal lekár sám pripravi o pacienta, ve to nikoho nebolí, zaplatí „len“ poisova. Lekári však môžu dlho rozpráva aj o pacientoch, ktorých márne presviedajú, že musia zosta na PN. Ak ozaj už musia zosta s vysokými teplotami i bolesami nejaký ten de doma, radšej si zoberú v práci dovolenku. Maródi sa im neoplatí, prídu o peniaze. - Je nieo choré v štáte Dánskom, - povedal pred stároiami Shakespearov Hamlet. Táto veta by sa dala použi aj na Slovensko posledného desaroia. Okrem iného je choré aj naše zdravotníctvo a systém zdravotného poistenia. Platíme zdravým, chorí si musia dopláca sami. Ale táto diagnóza nemá v lekárskom slovníku pomenovanie. Medzi nami - je to absencia morálky. Od politikov cez lekárov až po „tiežpacientov“.
Melánia PASTVOVÁ
