Pondelok, 22. január, 2018 | Meniny má Zora
Pridajte si svoje mesto

Pár kamienkov z mozaiky detstva, prežitého v horách

O pušnom prachu v peci, besnej líške, ale i milých

S odstupom asu sa na všetko lovek pozerá inak. Boli asy, ke sme ako deti súažili, kto sa vyššie vyšplhá na strom, dnes by som sa nemohla pozera na diea, sediace na najspodnejšom konári. Vyrastala som v hore. Môj otec bol horár a tak sme celé detstvo putovali z horárne do horárne. Bolo to zaujímavé, pekné, rodiia sa ani dnes nesažujú, že s tromi demi žili sami v horách Iba mamka obas prehodí, že to nebolo múdre rozhodnutie. To vždy vtedy, ke spomína na Blatnú bez elektriny a vody a predovšetkým na v zime neprístupnú cestu do dediny. Otca ale bavilo stava vodné elektrárne, agregáty na benzín a tak sme vlastne svietili vždy.

Narodila som sa na Zverovke, no ke som mala rok, sahovali sme sa do Blatnej. Vždy, ke sa snažím nieo si v pamäti odtia vybavi, napadne mi, ako sme sa spolu so staršou sestrou vybrali do Poska. Kradnúc zo špajze, sme o tom aspo presviedali najmladšiu sestru. Neviem, preo sme ju nechceli zobra so sebou, myslím však, že ešte nevedela celkom spoahlivo chodi. Nebol to zlý výlet, ibaže sme stále pouli jej pla. To Posko sme si urobili totiž iba za humnom. Druhá spomienka sa mi vybavuje, ako kráame z hory, držiac sa za ruky v prehroznej búrke, nahlas „kriiac“ všetky známe modlitby. Rozpráva by však viac mohla moja mamka, ako žena hájnika. Vedela sa vždy vynájs, kedysi dokonca strieala z okna guovnicou na líšku, o sa líškala nášmu psovi. Netrafila a tak vybehla von a nabila opä. Líška nakoniec padla. Naložila ju doštikami do vreca, tušiac, že je besná. Otec, vrátiac sa z lesa, však netušil. Obzeral si manželkin úlovok, držiac ho za zadné nohy. Výrok veterinárov? Besná. Ešte šastie, že otec z toho „nezbesnel“. Raz ale skoro „zdivela“ celá rodina. V peci ako papier na podpalku sa ocitli noviny, v ktorých bol zabalený pušný prach. To bola rana!

Letá striedali zimy, odreniny chu lesných plodov, domáce zvieratá sa nám motali s tými, ktoré vone pobehovali okolo...

Rada spomínam na Pejka, naši však tvrdia, že sa volal Blesk. Bol to koník, ktorý rád vozil lesných robotníkov do dediny, vždy sa vedel sám vráti do maštale. Robotníci nám nakladali na voz naspä o-to z obchodu. Bleskový Pejko ale obuboval zákruty a do tej poslednej – najostrejšej, na odboke k horárni sa vždy priam vrútil. Nákup sme asto zbierali takmer v potoku. A nerada spomínam na roj viel, ktorý uletel otcovi z velína, prefral mi ponad hlavu. Takmer dvadsiatka medonosiek totiž zaparkovala v mojich hustých dlhých vlasoch. Och...

Ako sa dni krátili, pribúdali obavy. O kúrenie, zásobovanie, mrznúcu vodu... - Raz v zime, vracajúc sa z dediny, zastavili sme sa u horára bývajúceho na hornom konci, i poštárka nieo nenechala. – Cez záveje neprejdete, - povedal. Pred chvíou sa odtia vrátila V3S-ka, dám ti aspo lopatu. - Mám, - odvetil otec a autíko Spartak s troma malými demi, jedno z nich vo fusaku, na zadnom sedadle, sa vydalo chumelici oproti. Boli štyri popoludní. Po prvom kilometri narazilo na záveje, a lopaty nikde... - Doštikou širokou sná dvadsa centimetrov som prehala cestu, - spomína mamka. Prejazd päkilometrovým úsekom trval do desiatej veer. – Vtedy som na vlastnej koži pocítila, aký je to pocit, ke lovek niekde v snehu a mraze odovzdane, vyerpaný na smr ostane sedie v závejoch a... Sadla som do auta a povedala: Už ani meter! Urite to musel pou Boh. Posledných asi osemsto metrov sme prefrali našup, no celú noc ma opantávali kové bolesti. Dodnes som sa mamky neopýtala, i sa práve preto zaala ui šoférova. Vedela a jazdila, ani nemala vodiák. Urobila si ho až po rokoch, ke sme sa presahovali do civilizácie.

Pátrajúc narýchlo v pamäti sa mi tiež vybavuje, ako nás mamka v lete sprchovala. Vyzliekla, holé vyhnala na letný dáž, potom namydlila a opä sme pobudli na daždi... Kedysi nedávno som to, samozrejme v plavkách, praktizovala ako vedúca v detskom stanovom tábore. Nikto sa nepridal.

Sahovanie na Zverovku do novej horárne bolo príjemnejšie, predsa len tam aspo, aj ke sem-tam, premávali autobusy a cesta bývala aj v zime udržiavaná. Brali sme so sebou aj Pejka, aj husi, tie nám však po ase ukradla líška. Z domácich zvierat sme chovali kadeo, všetko sa zvyklo sem-tam zatúla, mne najviac vyhovoval niekokodový pobyt medvieaa v našej maštali. Našli ho lesní robotníci, otec ho však zaniesol spä do hory. Asi si to medvedí rod nevážil, celkom trináskrát poas otcovho velárenia vykradli medvede jeho velíny.

Kde bolo malinie, dnes už nová hora stojí, kde žblnkotali riavy, jarky teú, kde sa pásla lesná zver, traktory vria, kde turbíny huali, elektrické vedenie straší...

Vždy sme boli tak trochu technickejšia rodina, pamätám si ako sme raz na Vianoce vyplašili mojich starých rodiov. V tie Vianoce pribudol do našej rodiny kotúový magnetofón. Ke k nám prišla po spievaní partia dedinanov, otec ich potajme nahral. Tá nahrávka spolu s našimi hlasmi znela onedlho v pitvorci u starých rodiov. Zakli sa, že prišlo pol dediny...

Ke som dostala na Vianoce bábiku obleenú v bielom plášti a jej lekársky kufrík, túžila som by doktorkou. Neskôr ma však držalo povolanie uiteky. To preto, lebo som si našla obetavých žiakov - sliepky. Dodnes neviem, í to bol nápad a ako sme vlastne na to prišli, že sliepky majú slabú orientáciu i stabilitu. Viete, aké pokusy sme robili? Z otcovho vekého koša na drevo viedol špagát, na jeho konci bol kúsok drevenej tyky, ktorá podopierala prepravku zo zeleniny. Pod u sme nasypali zrno. A ke tam vošla sliepka – šup. alší osud sliepky bol nasledovný: Putovala do vreca zo zemiakov, s nim sme dobre zatoili a omámenú sliepku postavili na rebrík, vedúci na šopu. Aké len boli krotké! Ja som ich potom vyuovala. Ke zaali precita z letargie, vyhlásila som radšej prestávku.

Krotili sme i divé vely, poznali všetky obydlia jašteriiek, i iných tvorov takmer popri celej roháskej ceste i v Látanej doline. Preháali sme sa po nich na detských bicykloch. Vtedy som si myslela, že ím viac namáham bicykel, jazdiac po lese, konároch, tým bude lepší. Hoci horské ešte neexistovali, ten môj ním bol. Jazvy sa dnes zahojili, bicykel ako technické dielo skonil v šrote a ja som vyštudovala strojárinu. Jedna jazva však ostala, ale nie kvôli bicyklu. Ke sa zaala Zverovka a Roháe trochu civilizova, stavali nealeko našej horárne turistickú chatu a saunu. Ako deti nás to zaujalo, nemuseli sme sa šplha iba po stromoch. Na tú nedokonenú strechu sme však nemuseli liez. Padajúc strmhlav po rebríku som si roztrhla nos na príliš vystrenom klinci.

Nestrašili sme však iba na stromoch a na stavbách. Nezabudnem, ako sme mamke kradli zo skrine šaty, a vydávajúc sa za lesné žienky, strašili sme turistov. Dnes už v Roháoch okrem prírody vea atrakcií nenájdete...

Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ


  1. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 670
  2. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 472
  3. Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne? 414
  4. Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú 399
  5. Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec 386
  6. Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko 236
  7. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 178
  8. Služby na cintoríne bude zabezpečovať opäť mesto 122
  9. Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa 118
  10. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 116

Najčítanejšie správy

Orava

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku

Oravský športovec súťaží už vyše 20 rokov. Počas nich sa stal dvakrát majstrom Európy a dve medaily získal aj na svetovom šampionáte.

Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne?

Dom smútku má novú strechu, čoskoro sa zmení aj jeho okolie, pribudne zeleň a zmizne oplotenie.

Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú

Najväčšie mesto Bielej Oravy bude tento rok hospodáriť s rozpočtom viac ako 7,7 milióna eur. Výdavky by mali presiahnuť 7,4 milióna eur.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Blízke regióny

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Prezident Andrej Kiska navštívi Turčianske Teplice

Návšteva kúpeľného mesta sa uskutoční v pondelok doobeda.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

K derivačnému kanálu sa ľudia chodili fotiť

Zmizli náboje v muničnom sklade v Sklenom, vypustili derivačný kanál pri Sučanoch, na Národnom cintorín sú nové infotabule a cestu pod Strečnom zarúbali pre padajúce skaly z hradného brala. A Detský divadelný súbor Kamarát oslávil polstoročie.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Batman z Handlovej pracuje v bani. Kostýmami prekoná aj Hollywood

Dospelí po celom svete si vyrábajú kostýmy filmových postáv, často len na jedno použitie. Dávajú do toho aj posledné peniaze.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?