Už od detstva, akosi spontánne, sme sa ich nauili slávi a prežíva, niektorí v zhone, pri nákupoch, upratovaním, prípravami, ale i neobyajným tichom a prežívaním tajomstva vtelenia Boha. Vieme však, preo sa sviatok Narodenia Pána slávi 25. decembra?
V Písme Svätom nikde nenájdeme dátum, kedy sa Ježiš narodil. Evanjelisti Matúš a Lukáš síce rozprávajú o Ježišovom detstve, ale z toho sa nedá vydedukova presný dátum. Kresania sú aj od niektorých siekt a náboženských spoloností napádaní, že sú pohania a to aj kvôli dátumu slávenia Narodenia Pána. Pozrime sa teda, ako to vlastne je s tým Ježišovým narodením.
Ježiš Kristus žil v presne urenom historickom ase za vlády cisára Augusta a Tibéria. Teda nie je legendárnou postavou, ako sme sa to nedávno uili v dejepise. Nik nedokáže poprie fakt jeho existencie. Len ten si dnes opakuje, že nežil, kto si ho nepraje, ale ten sa nepohybuje na poli vedy, ale nenávisti.
Ježiš sa narodil pred smrou Herodesa Vekého, teda nie neskôr, ako v r. 4 pred Kristom (iže pred kresanským letopotom, lebo ten sa nezaína presným narodením Ježiša Krista). Okolo asu Ježišovho narodenia sa na poli biblickej vedy viedli a vedú mnohé diskusie. Lenže jedna vec je Písmo Sväté a druhá vec tradícia, ktorá je tiež prameom kresanskej viery.
Kresanská tradícia slávi Vianoce siaha do Ríma, kde okolo roku 330, za pápeža Silvestra, vznikol tento sviatok. V Ríme bolo zvykom oslavova narodeniny vekých mužov. Ke nebol známy skutoný dátum, zvolili si iný významný de ako symbolické narodeniny.
Podobne si chceli aj kresania ucti narodeniny svojho Pána a preto, že z evanjelia nebol známy skutoný dátum, urili si 25. december. K tomuto dátumu prispeli dva dôvody:
Prvý dôvod: Už od tretieho storoia sa pokúšali zisti de narodenia Ježiša Krista. Pritom prišli k presvedeniu, že Ján Krstite sa narodil v letnom slnovrate, na rozdiel od Ježiša Krista, ktorý sa poal v jarnej rovnodennosti, teda 25. marca a musel sa teda narodi v zimnom slnovrate. ( Lk 1, 26 – V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret.)
Druhý dôvod: Na de zimného slnovratu, 25. decembra, bol v Ríme ustanovený cisárom Auréliom roku 274 sviatok boha slnka, Natale solis. Aby Cirkev elila tomuto pohanskému sviatku, stanovila Narodenie Pána práve na tento de, ke noci zaína ubúda a pribúda da. Ve Kristus je, ako to sám povedal, „svetlo sveta“ (Jn 8, 12). Avšak nebol to len protest proti pohanstvu, ale tiež zvýšený záujem o osobu Spasitea. Ke zaal arianizmus popiera Kristovo božstvo, Cirkev sa proti tomuto bludu bránila aj v liturgii zavedením sviatku narodenia vteleného Boha. Z Ríma sa sviatok rozšíril na Východ, kde bol slávený už v 4. storoí.
Teda z uvedeného vidíme, že sviatok Narodenia Pána je významným sviatkom a po Vekej noci sú Vianoce najstarším kresanským sviatkom. Ni nám nepomôžu špekulácie o tom, kedy sa vlastne Ježiš narodil, ak mu sami nedovolíme, aby sa narodil v našich srdciach. Vtedy nám už nebude vadi absencia biblického dôkazu dátumu narodenia, ako iným náboženstvám alebo jednotlivcom, ale prežijeme úžasnú silu blízkosti vteleného Boha v našom živote. Dovome, nech sa tak stane aj cez tieto Vianoce. Prajem milostiplné a požehnané.
Jaroslav Kaník, kaz
