Minulý týžde navštevoval chalupy v Oravskej Polhore, jej okolí a v poskej Peweli Wielkej Holanan, nahrávajúc a zapisujúc staré goralské piesne. Sústredil sa najmä na gajdošskú muziku, ktorá má na oboch stranách Babej hory dávnu tradíciu. „Bludným“ Holananom bol Ernesto Fischer, žijúci v meste Der Bosch, asi 100 km južne od Amsterdamu. Keže nás zaujímalo, ako sa vlastne k Orave dopracoval, položili sme mu zopár zvedavých otázok:
Medzi Oravou a Holandskom ležia stovky kilometrov. Preo práve Orava?
„Prvýkrát som „narazil“ na bližšie informácie o Orave a jej folklóre, osobitne o polhorských gajdách, na internete. Vzápätí sa rozbehla cez satelity ulá elektronická komunikácia medzi mnou a sekretárom Cechu slovenských gajdošov Milanom Ruskom, ktorý webovú stránku vášho cechu spravuje. Slovo dalo slovo a Milan ma pozval na minuloroné gajdošské fašiangy v Malej Lehote. A práve tu som sa stretol so živým oravským gajdošským prejavom vašich majstrov. V septembri som už ani nezaváhal, i prís alebo neprís do Oravskej Polhory na Gajdovaku 2002. To, o ešte na Orave zo starého gajdošského umenia zostalo, sa musí zachova aj v písanej podobe. Preto som dnes tu, nahrávam, odpoúvam a prepisujem všetko, o sa dá zachyti.“
Robíte to len pre seba, alebo sa so svojimi vedomosami o Orave a jej folklóre aj s niekým podelíte?
- To najpodstatnejšie, o sa tu poas pobytu dozviem, nauím a zapíšem, zverejním na internete. Okrem Oravy navštívim aj gajdošov v Zlatých Moravciach a výrobcu udových hudobných nástrojov Turíkach. O nich platí to isté.“
o vás oslovilo na oravskom folklóre?
„Nepoviem ni nové - každá krajina a každý región má svoje špecifiká: jazyk, hudbu, nástroje, tradície i zvyky. Nikto nikdy nemôže poveda, že tie alebo iné sú krajšie, nápaditejšie. Tak je to aj u gájd, na ktoré sa špecializujem. Ale rozdiely tu sú: polhorské gajdy majú napríklad kontru, ktorá udáva rytmus, na gajdách z Ponitria si gajdoš rytmus musí udáva avou rukou na dvojitej gajdici, o je vemi ažké.
Aj v Holandsku existovali gajdy ako udový nástroj. Ale vymizli takmer úplne, celá krajina sa „amerikanizovala“. Dnes u nás poznám sotva 25 udí, ktorí tento nástroj ovládajú. Podobne je to aj na Slovensku. Tiež tu už cíti vplyv americkej kultúry. Prešiel som Macedóniu, ktorá bola dlhé desaroia od vplyvu západnej „kultúry“ uchránená, ale tam to zaína by podobné. lovek a udia všeobecne si málokedy uvedomujú, aká je ich vlastná dávna kultúra vzácna. Kým ju nestratia.
A tu na Orave máte z nej ešte vea. Hoci nie sú tu udia bohatí na majetky, vlastnia viac: úprimnos, oduševnenie, priateskos. A dobrého gajdoša charakterizuje nielen technika hry, ale aj to, ako dokáže hra srdcom.“
Odkedy sa venujete zbieraniu gajdošských piesní?
- Donedávna ma naplno pohlcovala moja práca. Som doktorom psychológie a teológie a mojím povolaním bolo uahi posledné obdobia života ažko chorým a zomierajúcim pacientom v nemocnici. Vtedy mi vea asu na koníky nezostávalo. Moja šesdesiatka však bola hranicou, kedy som si povedal - dos. Bolo to ažké, ale dokázal som to. Zbieranie a zaznamenávanie gajdošskej hudby v iných krajinách považujem za zaslúžené prázdniny.
To sú na tom dôchodcovia v Holandsku tak dobre, že si môžu dožii takéto cestovanie?
„Krátko: Holandsko je bohatá krajina, takže sú na tom dobre aj dôchodcovia. Na Slovensko prídem ešte aj v júni a v septembri znovu na Gajdovaku. Ale vemi by ma potešilo, keby aj moji slovenskí priatelia mohli prís na naše folklórne slávnosti do Holandska.“
Melánia Pastvová
