Františkovi Ptainovi z Rabe takéto diela uarovali už v detstve, pred dvadsiatimi rokmi sa pustil do ozajstnej stavby veterného mlyna pri svojom rodinnom dome. Prešla rôznymi vývojovými štádiami s rôznou technickou úrovou. Zašiel aj na skusy. Kde inde ako do krajiny veterných mlynov? V Holandsku, ako povedal, sa však vea nenauil. „Je to podobné, akoby ste chceli robi malotraktor a niekto vám ukázal ako vzor mercedes. Môj veterný mlyn má stožiar vysoký 12 metrov, v krajine veterných mlynov sú také elektrárne, ktoré majú len list vrtule 35 metrov.“
Vlani rodine Ptainovcov vyrobila „okrasa“ v záhrade 2 600 kW elektrickej energie. Tento rok oakáva približne o tretinu viac. Ak bude dobre fúka, okrem elektrického kúrenia si bude domácnos v zásobovaní elektrickou energiou sebestaná.
„o budeš robi s ušetrenými peniazmi“? - doberali si susedky pani domu.
„Každý mesiac si kúpim nové lodiky“ – odpovedá žartom a dodáva: „Ak bude fúka.“
Najlepšie vetry sú od západu, severozápadu a severu. Dlhodobý problém s reguláciou sa Františkovi Ptainovi podarilo vyrieši aj s pomocou syna. „U ma zmaturuješ vtedy, ke bude fungova naša elektráre,“ povedal otec študentovi po ukonení elektrotechnickej školy. Podarilo sa. Spolu vymysleli systém natáania elektrárne, brzdenia pri silnom vetre, napojenia na sie elektrární v dobe bezvetria. A tak skrotili energiu vetra na svetlo v domácnosti a pohon najrôznejších elektrospotrebiov... (vš)
