Znova som sa presvedila, aký dôležitý je lovek. Nie televízor, veera, obleenie... Len obyajná prirodzená prítomnos udí. Ke sa v živote pritrafí situácia, kedy sme odkázaní na nemocniné prostredie, nieo sa v nás láme. Uvedomíme si dôležitos zdravia, ktoré iná nevnímame.
Keže si aj ma s dvoma bábätkami v brušku táto situácia našla, konene som si to uvedomila aj ja. Po dvoch mesiacoch som, pri odchode z nemocnice, bola však taká preplnená pocitmi vaky k personálu, že som musela zadržiava slzy. Nedokážem slovami ani približne vyjadri silu, hodnotu a hlavne udskos, s ktorou som sa tu stretla.
Prostredníctvom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v trstenskej nemocnici pod vedením MUDr. Mariána Tholta som sa znova presvedila, že ešte existujú udia. Za všetko akujeme. Všetci, o sa o nás starali, vedia, že skutone máme za o.
Eva, Táa a Daniel Rakovanovci
