I. Pán Ježiš je odsúdený na smr
Spomínate si na to, ako zavasu ráno priviedli Ježiša k Pilátovi do vládnej budovy? Ako Kristus pred Pilátom vyznal, že je židovský krá? Bol Galilejan a tak ho Pilát posiela k Herodesovi. Ten ho s výsmechom posiela spä ku Pilátovi. Herodes a Pilát, doteraz úhlavní nepriatelia, sa zrazu spriatelia. Preo? Majú spoloného nepriatea? Ale ve Ježiš nie je ich nepriateom. To len oni si možno myslia, že je ich nepriateom. Herodes sa bojí, že príde o kráovstvo, že sa vzbúria proti nemu. Pilát sa zasa bojí Cisára, že príde o svoje miesto. Strach o svoje postavenie a pravda? Komu vlastne išlo o pravdu? Pravdou sa každý oháa. A Pilát nakoniec prepúša zloinca Barabáša a Krista po biovaní vydáva na ukrižovanie. Vojaci mu z vlastnej iniciatívy robia tovú korunu. Ke je sranda, tak nech stojí za to. Ako šelmy, ktoré zacítia krv a pudovo sa vrhajú na koris. Kde je súcit? Nehovoriac o hadaní pravdy. udia, kde je vaša “pravda”?
Pane, Herodes a Pilát sa spriatelili. Nie pre spoloné záujmy, alebo pre osobné sympatie. Spojil ich strach o svoje postavenie a spoloný nepriate. Áno, spoloný nepriate vemi asto buduje priatestvá. Donedávna sme to zažívali a dnes nevieme, o so sebou, a tak si radi vyhadávame nových nepriateov. Akoby sme bez nich ani nedokázali ži. A kokokrát je takto odsúdený nevinný.
Preo nedokážem ma rád? Preo sa nedokážem zasta loveka, ktorého iní odsudzujú? Preo moje priatestvo utužuje nepriate a nie láska? Preo sa vždy stotožním s davom a nerozmýšam, o je správne?
Bože, prosím a o zdravý úsudok, aby som neodsudzoval pod žiadnym nátlakom, ale aby som vždy hadal pravdu. Jozef Svitek, Habovka
II. Pán Ježiš berie kríž
na svoje plecia
Po hroznom posudku nastupuje Ježiš bolestnú krížovú cestu. S vekou láskou objíma a berie na svoje plecia kríž, ktorý sa o chvíku premení na oltár. Na tomto oltári bude dokonieva svoju krvavú svätú omšu. Za nás! Aj ma, i ke som hriešny, Pán Ježiš objíma a za moju spásu slúži krvavú obetu svätej omše.
I ja mám s láskou objíma a nies svoje každodenné kríže. Mám problém v práci? V manželstve? S demi? Pokúsim sa obja tieto svoje kríže a nies ich svojou krížovou cestou. Každý lovek má nejaký kríž. Ak je nesený s láskou, premení sa na radostné Aleluja. Milujme svoje kríže, ktoré nás dovedú ku Kristovi zmtvychvstalému. Tieto naše kríže budú ahké, pretože nám ich pomôžu nies dve najnevinnejšie srdcia na svete, Ježiš a Mária. Im sa zverme s našimi krížmi.
Mons. Alfonz Letanovský,
Dolný Kubín
III. Pán Ježiš prvý raz padá
pod krížom
Tento prvý pád Ježiša Krista poukazuje aj na naše pády do hriechu. Naším astým pádom je naša pýcha. V dnešnej dobe slovo pýcha už nie je v móde. Práve preto nie je ahké ani pri jedle hovori o pýche. Ide o uritý druh choroby nášho ducha, ktorú viac i menej všetci máme. Avšak preto, že sa za túto „chorobu“ hanbíme, o pýche radšej nehovoríme. Nechceme i nedokážeme sa jej zbavi. Preto pýchu radšej zakrývame a voláme ju hrdosou, dôstojnosou, vedomím vlastnej osobnosti. Pýcha je akoby jedom v hbke nášho srdca, koreom mnohého zla, škodcom, ktorý asto nií i to málo dobra, ktoré konáme. Iba Ježiš, ktorý zaína svoju revolúciu v hbkach udského srdca, nás môže od pýchy oslobodi. Navnivo obráti pyšných v zmýšaní sdc. Pýcha - znaí odmietnu závislos na druhom. Jedine láska vás môže oisova od pýchy. Láska, ktorá stále vychádza v ústrety bratom, robí nás ochotnými vždy poslúži a nehada vlastné uspokojenie. Láska, ktorá je trpezlivá, dobrotivá a nezávidí, láska, ktorá sa márnivo nenadúva ani nevypína. Takto znova iba skrze lásku, môžeme sa postupne zbavova okov pýchy a nachádza pravú vnútornú slobodu. Prosme teda Pána: Ježišu tichý a pokorný srdcom, sprav srdcia naše poda srdca svojho.
Miloš Uchál, Žaškov
IV. Pán Ježiš sa stretá
so svojou Matkou
Mária mu nezastala cestu. Ani bedákaním nesažila jeho obetu. Ba ani len slovom ho od nej neodrádzala. Mária – žena, matka hrdinská, prišla, aby Ježiša povzbudila. Povzbudený láskou svojej matky kráal alej a kríž na jeho pleciach sa mu zdal zrazu ahším. Preukázala mu vernos až k smrti a k hrobu. I ja sa stretávam s trpiacimi ako Mária s Ježišom. Je to môj otec, matka, syn, dcéra, manžel, manželka... Som pri tomto stretnutí podobný Márii? Mária prišla, aby Ježiša povzbudila. Neutekala od svojho syna na jeho krížovej ceste, ale pochopila, že plní otcovu vôu. „Ote, ak chceš, vezmi odo ma tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôa nech sa stane. (Lk 22, 42)
Z matkinej viery a lásky Ježiš erpá povzbudenie. Prosme Pannu Máriu, potešenie zarmútených, o dar viery a lásky. Aby sme sa na jej orodovanie aj my navzájom povzbudzovali v prijímaní a plnení Božej vôle. Štefan Kojš, Veliná
V. Šimon Cyrenejský pomáha
Pánu Ježišovi nies kríž
Kto vlastne komu pomáha nies kríž? Uniesli by sme svoje kríže, ak by im P án Ježiš nebol dal zmysel? Ak by naše kríže neprijal do svojho a svoj kríž nevtlail do našich krížov? Sme však príliš ponorení do bolesti svojich krížov a nevidíme spásotvorné tajomstvo tejto jednoty. Ježiš nechce, aby sme boli „mimo hru“, chce, aby sme mali úas na novom stvorení. Mohol by všetko urobi za nás a bez nás. Ale on to nechce. My skôr chceme všetko urobi bez neho a za neho. Ako sa potom môžeme neprepada do pesimizmu?
Cyril Jaroslav Brázda,
Františkánsky kláštor, Trstená
VI. Veronika podáva
Pánu Ježišovi runík
Veronika... Hoci evanjeliá a nespomínajú, predsa by si nám chýbala na krížovej ceste nášho Pána. Veda tých, plných nenávisti voi Kristovi, ktorí sa aktívne podieali na jeho muení, veda tých bojazlivých, ktorí síce nesúhlasili, ale sa iba pasívne so strachom prizerali, Ty sa nebojíš vystúpi z davu a verejne prizna svoju lásku ku Kristovi konkrétnym inom pomoci. Šimona prinútili, aby pomáhal, plaúce ženy len z aleka prejavovali svoju spoluúas na Ježišovom utrpení. Ty však neváhaš pristúpi celkom blízko a poda Ježišovi pomocnú ruku.
Po Ježišovej Matke si najžiarivejšou postavou na krížovej ceste.
A o my...? A o ja...? Viem sa s Tebou stotožni, alebo patrím skôr k tým, ktorí sa len z aleka prizerajú, možno niekedy aj úplne ahostajne, ba dokonca i pohdavo a s nenávisou...?
Dokážem nepodahnú davovej psychóze, vystúpi z davu a prizna sa k Ježišovi aj vtedy, ke budem sám a vystavený posmeškom, možno aj pohdaniu tých liberálnych tohto sveta... (napríklad i tým, že idem v nedeu na svätú omšu, aj ke som mimo domova)? Dokážem nepodahnú liberálnym názorom tých, ktorí náboženstvo vyhlasujú za isto súkromnú vec a Boha ani len spomenú nechcú aj v tak dôležitom dokumente, ako je Ústava Európskej únie? Dokážem obraova vieru aj verejne? Dokážem obraova cirkev, ke je napádaná a potupovaná na verejnosti? Dokážem obhajova a prezentova kresanskú morálku svojím vlastným životom?
Koko je príležitostí denne k tomu, aby som vystúpil z davu a verejne sa priznal ku Kristovi... Dokážem to ako Veronika?
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami bojazlivými, zastrašenými, zakríknutými... Pomôž prekona tú našu „holubiiu“ povahu.
Michal Tondra, Trstená
VII. Pán Ježiš druhý raz padá
pod krížom
udia v dnešnej dobe prežívajú vea stresov. Do ich života prichádzajú mnohé sklamania. Prídu nepochopenia, zranenia na duši. Poniektorí stratia zamestnanie. lovek, ktorý prežíva tieto kríže, sa neraz hnevá, znechutí, prestane bojova. A pády zo znechutenia života sa opakujú. Pán Ježiš vyerpaný od utrpenia padá pod krížom. Predsa pozbiera sily. Prekonáva únavu, vstáva a kráa alej so svojím krížom. Brat a sestra, kráaj so svojimi problémami! Nedaj sa niím znechuti, ak a nieo trápi, prichádzaj za Ježišom! V duši mu silno dôveruj! On bude stá pri tebe. Popros Ježiša, aby ti vlial do duše novú nádej a novú odvahu, popros Ježiša aby ti daroval rados, ktorá ti vráti chu alej ži.
Ladislav Drengubiak,
Oravské Veselé
VIII. Pán Ježiš napomína
plaúce ženy
Na krížovej ceste Ježiš prvý raz prehovoril. Ženám, ktoré nad ním nariekali, povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplate nado mnou, ale plate samy nad sebou a nad svojimi demi.“ (Lk 23, 28 – 29) Hriešnici a ich hriechy sú príinou Kristovho utrpenia, Kristovej bolesti, Kristovej smrti.
Ježiš však nechce, aby sme plakali nad ním, nad jeho utrpením, chce, aby sme plakali nad sebou, nad vlastnými hriechmi a hriechmi iných. Hriech je najväšie zlo! Treba nám prizna svoje viny, robi pokánie, utova, vráti sa k Bohu. Aj k tomu nás vyzýva Ježiš pri rozjímaní nad ôsmym zastavením jeho krížovej cesty. Pane Ježišu, pomôž nám vidie, kde je príina tvojho utrpenia a pomôž nám robi pokánie.
Ján Farkašovský, Nižná
IX. Pán Ježiš padá tretí raz
pod krížom.
o poveda pred takou biedou plnou múk? Všetky slová tu vyznejú prázdno. o Kristus teraz cíti? Je na konci svojich síl. Napriek tomu sa ešte raz zdvíha a nesie svoj kríž až do konca. A tam ho neaká spása, ale hrozná smr. Ježišu, Ty si mocný, Ty si vo mne a ja som v Tebe. S Tebou musím dokáza vytrva v utrpení, aj ke si myslím, že to už alej nejde.
Pomôž mi, aby som v ažkostiach svojho života nemalomysenel. A ke padnem a ochabnú mi moje sily, potom mi pomôž znova povsta. Nau ma, Pane, pochopi, že Ty nežiadaš, aby sme nikdy neboli slabí, ale že musíme znovu povsta. U ma pozna, že celý náš pozemský život znamená vždy znova a znova zaína. Pane, s Tebou chcem vyjs na vrchol mojej životnej kalvárie.
Ako sa my, udia, chováme, ke sa opakujú veké skúšky života? Strácame nádej, zúfame sami nad sebou, obraciame sa od ciea, ktorý nám Boh uril. Pane Ježišu, Ty jediná nádej, zmiluj sa nad nami, ke budeme ažko pokúšaní a ažko skúšaní krížmi, aby sme neklesali do zúfalstva. Zachrá všetkých zúfajúcich od priepasti veného zatratenia. Daj všetkým nádej víazstva.
Jozef Dzurek, Klin
X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Pri krížovej ceste zvykneme asto spieva piese, kde sa vemi výstižne pred týmto zastavením hovorí: „Ke prišli na horu, na Krista hne siahli a razom mu odev z tela dolu stiahli. Všetky jeho rany obnovili a vyzleeného žlou napájali.“
Vojaci teda Ježiša pred ukrižovaním vyzliekli zo šiat. Aj táto skutonos je vemi poburujúca, ve ma na sebe šaty, ktorými zakrývame svoju nahotu, znamená ma svoju udskú dôstojnos. O túto udskú dôstojnos teraz pripravili Krista, ktorý toto potupujúce strhnutie šiat a obnaženie tela trpezlivo a mlky znáša. Nezúastujem sa aj ja tak trocha na tomto vyzliekaní? Môžem s istotou poveda, že som asto aj ja nevyzliekol seba, alebo iného loveka z dôstojnosti? Z jeho cti a vážnosti? Nezúastujem sa aj ja priasto na rôznych klebetách a ohováraniach? Nepridávam aj ja svoje klamstvo o druhom, len aby som ja vynikol, len aby som bol ja ten lepší, ten prvý?
Pane Ježišu, daj nám pochopi, že znienie materiálnej veci sa dá ahšie nahradi, ako nahradi a napravi dobré meno loveka, ako mu vráti jeho dôstojnos. Daj nám silu, aby sme nevyzliekali iných, nevyzliekali seba, nevyzliekali Teba...
Ján Marhefka, Tvrdošín
XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Už a pribili na kríž. Niet kam ís. Výsledok diela loveka! Je možno urobi ni? Naopak! Kríž je oltárom, miestom obety. Bez kríža nejestvuje obeta. Každý, ke ho kladú na plecia, ešte môžeš odhodi. Teraz sa však máš s ním stotožni. Slobodne vystieraš ruky a nohy a nechávaš sa pribi klincami. Necha sa pribi znamená odovzda všetko z lásky. Ona má by posilou pre kríž udí, ona má by odvahou, nádejou, kompromisom. Toto pribíjanie aká každého. Tu nie je miesto pre súcit a náreky, ale pre zastavenie. Vyhnem sa tomuto strašnému divadlu, alebo sa na to podujmem? Budem dos silný? Ukážem i ja svoju pravú tvár lásky? Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží, láska nikdy nezanikne...
Ján Rusnák, Zázrivá
XII. Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobroreíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Vidiel si už niekedy, ako zomiera lovek? Ak áno, naisto si toto zomieranie pocioval ako koniec. Potláajúci koniec, ktorý sám osebe nedáva žiadnu nádej, žiadnu rados. Skôr môžeme poveda - smr vlastne križuje nádej, odoberá rados, nespieva akovnú hymnu...
Ježišova smr však nebola žiadnym koncom, žiadnou prehrou. Ježiš to pred smrou jasne povedal: „Dokonalo sa.” iže: „môj život sa naplnil”.
Aj ty dnes môžeš poveda, že tvoj život sa naplnil, že všetko si už vykonal...
Ježiš tiež povedal: „Ote, do Tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.” iže s celým vedomím prechádzal z tohto života do iného života, v ktorom navždy žije Otec, Syn i Duch Svätý - jeden Boh.
Ježišova smr bola smrou za ma, za každého loveka, za všetkých udí...
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v oistci.
Henryk Sitek, Sedliacka Dubová
XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža
Medzi obrazy dneška, žia, patria aj obrazy vojny, utrpenia, najmä bolestí detí. Pred pár dami obletela svet takáto fotografia. Otec nesie v náruí dievatko, ktorému bomba utrhla nohy. Skôr, ako ho odniesol do nemocnice, zastavil sa pred fotografom, aby zakrial všetkým uom: „Pozrite, o ste urobili môjmu dievatku.“ Zvykli sme si pri trinástom zastavení díva sa na Sedembolestnú Matku Máriu s Ježišom v jej náruí. Objavme však dnes Nebeského otca, ako drží v náruí mtve telo svojho milovaného syna. A skôr, akoby nám vyítal: pozrite, aká je vaša zloba, pozrite, o ste urobili môjmu synovi, nám hovorí: „Pozrite, ako vás milujem. Môj syn trpel a zomrel, aby ste aj vy žili. Žite v láske a nie v hriechu. Nech jeho obeta nie je pre vás zbytoná.“
Marián Dopater, Novo
XIV. Pána Ježiša pochovávajú
Konene. Už sa mi nikto nebude stara do života. Hrob je zapeatený a stráž sa postará, aby ten slávny krá z neho nevyšiel. Boh vo svojej láske šiel až do krajnosti. On dovolil vlastného syna usmrti, potupi, znevaži. Toho, ktorý poas svojho života miloval udí, povzbudzoval k láske a robil len dobre – lieil chorých, kriesil mtvych.
Lazar, po von! Ako to, že jemu teraz nemá kto poveda: Ježiš po von! Ale má! Boh to tak nenechal. Na tretí de vzkriesil svojho syna sám. Ako asto vieme Ježiša vo svojom živote pochova a hlavne vtedy, ke nám je dobre. Ke máme plno snov a plánov, ke sa nám zdá že ho nepotrebujeme. Bránime mu tak, ako tá stráž, len aby sa v nás neozval jeho hlas. Ale on aj napriek nášmu vzdoru a zatrpknutému srdcu nás neprestáva milova. Dáva nám najväší dar – život. Život, ktorý sa zaína každým ránom nanovo, v ktorom sa tešíme, pracujeme, modlíme, trpíme. Dáme v om ži aj Kristovi, alebo ho pochováme bez odvahy zvola: Ježiš, po von!
Krížová cesta sa nekoní hrobom ale zmtvychvstaním. ím sa skoní moja životná cesta, to závisí odo ma. Blažej Dibdiak, Námestovo
Pripravila: (vš)
Obrazy krížovej cesty v tvrdošínskom kostole Najsvätejšej Trojice. Snímky: (lá)
