Mnohí tvrdia, že súasná slovenská vláda je pravicová. „Ja by som ju nazval skôr rozpaitou,“ hovorí Martin Fronc. „Nepredpokladali sme vnútorné politikárenie. Mnohé veci nie sú naviazané na avicu i pravicu, ale na nás Slovákov. asto nemáme systém, nechceme rešpektova pravidlá...“
K vstupu Slovenska do Európskej únie...
„Pre Slovensko je vstup do EÚ dôležitý. Je pravdou, že prvé roky budú ažké, pretože nie sme pripravení. Nauíme sa však poriadku. o mne osobne vadí je to, že západoeurópsky svet akoby nechcel vníma kultúrne korene, z ktorých pochádza. Bude narasta tlak na uznanie homosexuality, eutanázie... A my budeme musie zvádza zápas o hodnoty, ktoré sú nám, kresanom, blízke.“
K reforme verejnej správy v školstve...
V oblasti školstva je vea vecí, ktoré nielenže nefungujú dobre, ale nefungujú vôbec... „Presun kompetencií zo štátu na samosprávu nebol dobrý. Reforma je dobrá iba vtedy, ak je sprevádzaná i fiškálnou reformou. Inak dochádza k chaosu. A pri chaose je najväšie riziko, že sa zdeformuje celý systém...“
K programu výchovy a vzdelávania...
„Vláda SR i Národná rada SR prijala koncepciu národného programu výchovy a vzdelávania. Program sme nazvali Milénium a je ideovým zameraním na obdobie 15 až 20 rokov. Niektoré jeho projekty už odštartovali. Patrí medzi ne i projekt Infovek, ktorý má za cie informatizáciu škôl. V súasnosti robíme curiculum k obsahovej reforme programu, na jese by sme mali ma pripravený legislatívny zámer nového zákona o výchove a vzdelávaní. Celý program Milénium je vlastne víziou. Hovorí o budúcnosti školstva, o jeho zmenách vzhadom na vývojové trendy v spolonosti.“
K mimoškolskej záujmovej innosti...
„Každú mimoškolskú aktivitu typu centier voného asu i základných umeleckých škôl pokladám za mimoriadne užitonú. Je to najlepší spôsob, ako rozumne vypa voný as detí, zárove i jeden z najlepších prostriedkov protidrogovej innosti. o bude s financovaním CV a ZUŠ? Istá participácia rodiov na nákladoch musí by. Ja som ni iné neurobil, len upozornil na to, že už roky existuje platné legislatívna vyhláška, poda ktorej sú rodiia detí, zúastujúcich sa aktivít CV, povinní uhradi 25 % nákladov. V dnešnej situácii, ke peniaze potrebujeme v základnom školskom procese, nemôžeme navyšova prostriedky na CV. Pripravili sme zmenu vyhlášky o príspevku rodiov detí navštevujúcich ZUŠ. Je predsa nepomer, ak dnes poskytuje štát na žiaka ZŠ napríklad 20 tisíc Sk a žiak v škole trávi 24 hodín týždenne a na žiaka ZUŠ 8 tisíc Sk a trávi tam 2 hodiny. Hoci sú ZUŠ-ky prospešné, ich financovanie nie je povinnosou štátu. Preto tu dochádza k istému posunu, aby vo väšej miere participovali rodiia.“
K budúcnosti mnohých malotriedok...
„Štát v žiadnom prípade nebude ruši malotriedne školy. Na Slovensku ich je okolo 800, o je približne 30 percent všetkých základných škôl. Výška finanného príspevku na školy sa však bude riadi poda potu žiakov, takýto systém financovania škôl formou normatívov na žiaka podporujú mnohí odborníci. A to je prirodzený tlak na to, aby sa malotriedky spájali, fixné náklady na prevádzku budov sú totiž pri nízkom pote žiakov vysoké. O budúcnosti malotriedok sa bude rozhodova v obciach a mestách...“
K Orave a prosbám Oravanov...
Poas návštevy Oravy sa minister školstva stretol so starostami obcí a riaditemi škôl Tvrdošínskeho a Námestovského okresu. „Vypoul som si mnohé sažnosti a prosby. Musím prizna, že som vemi opatrný na suby. Niektorými problémami sa však musíme vážne zaobera. Jedným z nich sú telocvine. Súbil som, že ak bude pokraova projekt Vráme šport do škôl, podporím oravský región. Ale i sa bude stava telocvia v tej alebo inej obci, to nie je v mojej kompetencii...“
K rozdielom medzi Slovenskom a Oravou...
„Slovensko sa stáva egoistické. Chceme ma dovolenku, auto, chatu, techniku, ale deti asto nie sme ochotní prijíma. To vnímam v tejto krajine vemi negatívne. Región Orava je však v tomto ponímaní iný. Vemi dobrou správou pre ma je, že sa tu rodí vea detí. A to môžem komentova len slovami Pán Boh zapla.“ Lýdia Vojtaššáková
