Tak sme sviatky prežili. Niektorí zdraví, niektorí si pokazili žalúdok, životosprávu, vzahy. Ve Slovák od nepamäti hladoval a sporil, aby si „cez sviatky užil.“ Preo by DNES nedodržiaval dobré zvyky? Cez dni sviatoné treba bolo aj pôst drža, aj radova sa. Ve Kristus vstal z hrobu! Pán prezident sa nám vrátili z Kanady a USA, pán premiér z Ruska a obaja z Grécka. Náš sused sa vrátil z robôt v esku. Preo by sa lovek neradoval?
RADOVA sa dá všelijako: okúpa baby doma. Nezazerajú, ke otec, prvý kúpa v dome, vypije na zdravie každej ženy, o v dome má, vrátane vnuiek. (Môj priate na slovenskom Juhu má pä dcér. Okúpe doma, zje doma, vypije doma, zaahne, a - spí až do utorka rána.)
Radova sa dá aj tak, že tatko vykúpe baby na poschodí, v bytovke. aleko chodi nemusí. Obleje, pofka voavkou tie dámy, ktoré neznášajú studenú vodu. Všade ponúknu, vráti sa, okúpe o sa dá doma ešte raz, zaahne a spí do utorka rána. Desaroný syn vidí otca v utorok ráno prvý. Zvolá: „Náš tatko vstal z mtvych!“
Radova sa dá aj tak, že v bytovke zaína len rozbeh. Vybra sa treba s kamarátmi do dediny, i do mesta, aj do susedného mesta. (Môj kamarát J. K. D. sa v roku l988 tak rozkúpal, že zašiel na kúpaku až do Žiliny. Ženu on má múdru: nevyhlásila po om pátranie. Vrátil sa pokorne, sám, po vekononom pondelku až... v stredu veer.)
V nemenovanej obci sa koní kúpaka v krme - ráno. Vyoblieva sa krmárka, kuchárka, servírka, ke niet nikoho, pooblievajú sa chlapi navzájom. Obas dostane niekto po hube. Krmár to strpí, ve všetko zaplatia v pálenke s pridanou DPH mierne zvýšenou.
Najhoršie je, že pri kúpake treba chodi pešo. udia vidia odvšadia, že lovek má chôdzu neistú, že ho kamaráti šikujú ako zatknutého bossa podsvetia. Preto je vždy lepšie, ke piati až ôsmi chlapi objednajú taxík a vozia sa bezpene, podaktorí cestnej kontrole ešte aj veselo zamávajú. (V nemenovanom meste jeden tiežkamarát sa onehdy OBETOVAL kvôli kamarátom. Naozaj! Nepil. Naozaj! Do jedla len obol, hovoril, že si nechce pokazi žalúdok, lebo sa ešte pred sviatkami nadlabal domácej šunky. Ke došiel domov akože „náhradný taxikár“ od každého vybral na benzín, z kufra vytiahol fašku koaku, fašku boroviky, sedmiku goralskej vodky, pollitrovku eského fernetu a plnú krabiku všakovakých obložených chlebíkov. Deti mali desiatu do školy na štyri dni.)
V nemenovanej oravskej obci jeden kúpa-samotár vykrikoval pred rodným domom starostu: „Pao, po von!“ Starosta zachoval dôstojný a demokratický prístup, otvoril okno a povedal: „Igorko, iže si ty ahnú.“ „Nepôjdem,“ zvolal Igorko na celú dedinu, „chcem, aby sme to prejednali ihne! Navrhujem, aby sme dolu dedinou vykopali rieište a dolu ním pustili potok, o nám teie poza humná! „
„A to už na o!?,“ spýtal sa starosta, „vieš dobre, že nemáme ani na údržbu školy!“ Igorko sa nedal: „... aby sme mohli vykúpa naše baby rovno v potoku, nie len také ofkance pod vodovodom!“
Informoval som sa v nemocnici, ako to vyzeralo po kúpacom Pondelku. Štatistika hovorí, že šlo o normálnu prevádzku: 12 pokazených žalúdkov, l0 podráždených žlníkov, obliková kolika z presolenej údeniny, tvrdá diéta po sfutrovaní pol kila doma vyrobenej šunky s rýchlosoou, dve zašívaky rán po bitke, odreté líce na pravej strane tváre pri pomalom páde popri ostrom brizolite a podobne. Chvályhodným ukazovateom je fakt, že každým rokom týchto sviatoných pacientov rapídne ubúda.
Staré mamky boli radodajné: svojim vnúikom za byku voavky prisunuli stovku. Zlé jazyky tvrdia, že podnikateka, pani Evelína . prisunula vnukovi za okúpanie horský bicykel. Jej vnúik je už v ranom veku nemilosrdný obchodník. Povedal:“ Budúci rok vylejem na babinu celé vedro vody a bude za to motorka!“ Ján Štepita
