Je to zaujímavá náhoda. Predstavitelia moskovskej univerzity vám odovzdali diplom práve v ase návštevy slovenského premiéra v Moskve.
„Náhoda, ale príjemná. Som rada, že aj v oblasti, v ktorej žijem, sa zaína o Rusku hovori v dobrých a nádejných súvislostiach. Toto vysoké vedecké vyznamenanie je pre ma vekou poctou.
Moskva a Lermontovova univerzita – to je v našom ponímaní akési ustálené spojenie. O Štátnej akadémii slovanských kultúr však vieme vemi málo. Aká je to ustanovize?
„Ide o prestížnu akademickú pôdu, novú univerzitu, ktorá tým, že je financovaná Štátnou bankou Ruska, má akési vedúce postavenie v novovznikajúcich (posledné desaroie) vzdelávacích štruktúrach. Reaguje na všetky nové pedagogicko-metodické podnety Západu i Východu, o jej kvalite svedí aj záujem budúcich poslucháov: 50 na jedno miesto. Má zaujímavé fakulty, napr. kulturologická, filozofická, filologická, bohoslovecká, umeleckej kultúry, sociologicko-psychologická a alšie. Rada by som podiarkla neobyajne vysokú úrove jej vydaní – nielen obsahovú, ale aj formálnu, grafickú – napr. trojdielne Dejiny kultúr slovanských národov a prekrásny atlas Rusko a Európa. Rei o materiálnej chudobe vysokých škôl na túto univerzitu rozhodne neplatia.“
ím vás najviac oslovila ruská literatúra?
„Svoje uebnice, lánky i pôsobenie na Fakulte humanitných vied v Banskej Bystrici neorientujem literárnocentricky, ale kulturologicky. No napriek tomu odpoviem. Celý môj citový svet sa formoval poda ruských literárnych vzorov. Na puškinovskej Tatiane, na jej hodnotách vernosti, istej cudnosti a neexhibicionizme, na tej „záhadnosti duše“, ktorá nechce šokova, iba zahka sa dotýka. Milovala som Turgeneva, tie ruské dievatá - múdre, pekné, šachetné, o neskôr prevzal do svojich románov náš Vajanský.
Ak sa vám to zdá staromódne, je tu Bulgakov, Platonov, Ajtmatov, Solženicyn, je tu mravný odkaz i alších súasných ruských spisovateov a básnikov. Predpokladám totiž, že nechceme ma národ len poítaovo gramotný, ale aj emocionálne, morálne a esteticky bohatý.“
Nezdá sa vám, že v posledných rokoch sa vemi málo dozvedáme o ruskom umení? Tatu – a ni viac.
„Ach, Tatu, o len z nich reklama urobila! Boli to milé, dobre spievajúce dievatá, dnes sú z nich symboly istej „módnej“ orientácie. Ale nechajme ich. Máme tu mnohé dobré televízne návraty k echovovi (Višový sad), Dostojevskému (Krotká), Andrejevovi (Balada o siedmich obesených). Nadšená som hlavne T 2, kde sa k ruskej kultúre vracajú reláciami na vysokej estetickej úrovni.“
Vráme sa k atmosfére veera na poes odovzdávania diplomov v Primaciálnom paláci.
„Moskovská akademická delegácia prišla k nám v reprezentatívnej zostave: rektorka, všetci prorektori a dekani fakúlt, medzi ktorými sú traja národní umelci. V atmosfére krásneho koncertu a perfektných vokálnych výkonov bolo pre ma prevzatie vedeckého titulu, ktorý mi udelili v susedstve takej osobnosti, akou je veký lovek a veký básnik Milan Rufus, obzvláš významným zážitkom.
Jozef Brezovský
