Na „šibací utorok“ navštívil minister hospodárstva Róbert Nemcsics Žilinu. Po tom, o absolvoval návštevu firmy INA v Kysuckom Novom Meste, stretol sa s novinármi regionálnych týždenníkov vydavatestva Petit Press v Žilinskom kraji a následne s podnikatemi lukratívnych podnikov regiónu.
Pozitívny vývoj Slovenska potvrdzuje poda slov ministra hospodárstva i fakt, že „vekí hrái“ v oblasti priemyslu i iných odvetví vnímajú Slovenskú republiku v rámci medzinárodnej výrobnej integrácie vemi dobre. Pre USA sme v tomto priestore z hadiska investovania kúovou krajinou, z politického pohadu ostrovom demokracie. Slovensko má vemi široký akný rádius, v niektorých odvetviach potenciál a históriu, a to je odrazový mostík v prísune investícii.
Základným predpokladom vstupu kapitálu na Slovensko je vybudovaná dopravná infraštruktúra. V súasnosti je predmetom odborných, ale najmä politických diskusií problematika dianiného prepojenia východ – západ. Vládou schválená trasa smerom na sever je poda ministra hospodárstva nielen z ekonomického, ale i asového hadiska podstatne náronejšia (investiné náklady približne 75 mld Sk) ako ním presadzovaná južná tangenta (25 mld Sk). Od vlády bude žiada deklaratívnu garanciu, že je schopná spoji východ so západom Slovenska - akýmkovek variantom - avšak najneskôr do roku 2007 - 2008, pretože investori podmieujú svoje investovanie na Slovensku práve dopravným prepojením, a súasný investiný boom poda slov ministra treba využi o najskôr.
„Dianicu je potrebné budova všade, kde sa dá, štátny rozpoet však na to nemá zdroje. Ak by sme poítali iba s rozpotovými prostriedkami, museli by sme na výrazné posunutie dianice aka alších 50 rokov. Preto je nutné pristúpi k multizdrojovému financovaniu. Dnes sú v Európe minimálne tri až štyri finanné skupiny, ktoré sú bez problémov schopné financova južný ah. Požiadavka investorov je jasná – kvôli štruktúre a dostatku pracovnej sily chcú investova na stred a východ Slovenska,“ povedal novinárom Róbert Nemcsics.
o so severom Slovenska? Európska únia vyíta Slovensku priepastné rozdiely v ekonomickej úrovni regiónov. Ak sa má sever Slovenska, máme na mysli konkrétne Oravu, vyrovna iným regiónom, potrebuje prinajmenšom dobré dopravné prepojenie – vybudovanie obchvatov obcí a miest. Súasná situácia je katastrofálna, problém sa rieši dlhodobo a doposia sa v tejto oblasti neurobilo takmer ni...
„Otvorene povedané, ani sa toho vea neurobí. Rozpotové možnosti vlády sú vemi obmedzené a lepšie nebudú ani v najbližších rokoch. Ak niekto hovorí, že má záujem a chce tento problém rieši, je populista. Približne rok nám potrvá priláka na Slovensko o najviac investícií a oživi tie regióny, ktoré sa oživi dajú, predovšetkým v oblasti strojárskej výroby. Tam totiž bude smerova majoritná as investícií. Ke zanú regióny na spomínanej dopravnej osi produkova, vytvoria kapitál, ktorý sa môže postupne presúva do takých miest, ako je Orava. Orava je typickým príkladom regiónu s potenciálom cestovného ruchu a služieb. Vláda ju môže podpori tým, že bude orientova grantové schémy do tej oblasti a takých regiónov Slovenska, do ktorých by mohol kapitál prís o desa, možno až o dvadsa rokov. Je naivné myslie si, že vybudujeme rýchlostnú komunikáciu na Oravu, ke nemáme vybudovanú základnú dopravnú os. V dosahu desiatich rokov nevidím vemi ružovo rozmach regiónov ako je Orava takým spôsobom, že tam vybudujeme cesty a dotiahneme investorov. udia na Orave a v iných regiónoch, ktoré sú na tom z hadiska produkcie slabšie, si musia uvedomi, že im ni iné ako migrácia za prácou neostáva, ak si chcú zlepši svoje ekonomické podmienky.“
Regióny sa tak vyudnia. Mnohí obania v nich už teraz nemajú ani na cestovné za prácou...
„Zoberme si príklad Volkswagen a iných silných zamestnávateov. Volkswagen vozí na vlastné náklady 4,5 tisíca zamestnancov. A je to pre neho stále efektívnejšie, ako keby zamestnával udí z lokality Bratislava, kde je mzdová náronos obrovská. Ak sa takýchto „životabudiov“ ako je spomínaný podnik, vybuduje na Slovensku sedem, obhospodária chu po migrácii v tých regiónoch, ktoré sú dnes bez pracovných príležitostí. Je to však postupný proces, horizont desiatich rokov, ktoré sa budú musie zvládnu. Aj zmenou myslenia udí – inak to nepôjde. Región sa vyudní – zostanú v om iba tí, ktorí tu budú hada uplatnenie práve v cestovnom ruchu a službách. Každý región uživí len toko udí, koko v om bude pracovných príležitostí. Je mylné v súasnosti plošne rieši zamestnanos v každej dedine. Kúom aj k zamestnanosti je dopravná infraštruktúra a tam, kde je, budú silní investori i zamestnávatelia. Všetko ostatné je len doplnok.“
Anna Lajmonová
