Dolný Kubín – Najhorúcejšiu diskusiu pri schvaovaní štatútu mesta Dolný Kubín vyvolali uplynulý štvrtok na pôde mestského parlamentu nové návrhy erbu. Erb predstavuje základnú symboliku, je vyjadrením totožnosti mesta a tak jeho schvaovanie bolo najdôležitejším bodom rokovania.
Vývoj erbu je úzko spätý s históriou dolnooravskej metropoly. V minulosti sa niekokokrát menil, no ako povedala riaditeka Okresného štátneho archívu v Dolnom Kubíne Soa Maugová, v poslednom období najastejšie. Podrobnejšie formovanie erbu opísal Vladimír Mišala, no navrhol schváli aj vznik vekého erbu. V minulosti totiž Dolný Kubín používal erb, kde sa okrem dnešného štítu nachádza aj svätá Katarína Alexandrijská: „Bola patrónkou mesta a strážkyou erbu. Vybrali si ju naši predkovia, o by sme mali rešpektova.“ S jeho názorom súhlasil aj Peter Drozd a uviedol, že bola hrdinkou svojej doby: „Trpela a zomrela pre svoju vieru. Nemala by by vzorom aj dnes? Bola síce patrónkou katolíckeho kostola, no symbolom môže by aj pre neveriacich.“ Lenže v histórii viedli cirkvi v dolnooravskej metropole spor a práve návrh vnies do erbu katolícky symbol mohol vyvola alší spor. Ako napokon povedal zástupca primátora Ján Bencúr, s takýmto vekým erbom evanjelická cirkev nesúhlasí a predložil návrh vekého tzv. alianného erbu, kde by okrem dolnokubínskeho boli periférne rozmiestnené aj erby všetkých mestských astí. Vývoj erbu na správnu mieru uviedla Soa Maugová: „V dnešnej podobe erb vznikol už v roku 1632. Potom bolo mesto dos zniené, stratili sa všetky peate a používali sa rodové erby. V roku 1689 si dali mestskí radní neznámemu rezbárovi vypracova nový, a remeselník nešastne do erbu vsunul svätú Katarínu.“ Poda jej alších slov sa od roku 1978 už používal erb správny, mal len nesprávny štít s bonými vykrojeniami: “Dnešný erb je správny. Nám to však nestaí, chceme veký a dokonca aj alianný. Návrh so svätou Katarínou je historický, no dnes už nevyjadruje totožnos mesta a ani jeho bývalé evanjelické obce. Erb s prímestskými asami je pekný, výpovedný a ich zaradenie je správne.“
V alšej diskusii sa objavil aj návrh vytvorenia stredného erbu a mestskí poslanci už zaali stráca prehad. Svojím hlasovaním mali rozhodnú o dôležitej symbolike mesta, ale ako povedal primátor ubomír Bláha: „Mám pocit, že nevieme, o om budeme hlasova.“ Situáciu najlepšie vystihol Juraj Kubas: „Zo schvaovania erbu sa stala fraška.“ Napokon mestský parlament nové erby neschválil a uložil Jánovi Bencúrovi pripravi alšie návrhy aj s erbami mestských astí. (jv)
