„Pred pár rokmi som ponúknutú kúpenú liebu zrušila. Manžel žiarlil, vraj by som si tam našla chlapa. Koncom februára sa vrátil z kúpeov on. Pomohla som mu ich vybavi, hovoriac: Ak ti pomôžu, cho! Vrátil sa aj s frajerkou a tá dodnes býva v našom dome.“
Dnes je Mária, ako sama hovorí, zrelá na psychiatriu. Aj so synom, ktorý býva v rodiovskom dome. Schudla, obleenie na nej visí. Niektorý jej odev nosí nová žena v dome. Za Máriiným manželom prišla pár dní po jeho návrate z kúpeov. Spoiatku vyzerala ako návšteva s väšou taškou. Prvú noc sa túlali. No ostala i alšiu noc. A alšiu a alšiu... S Petrom si zaali zariaova spolonú izbu. Mária izbu nazýva „pelicháre,“ ženu „podvodníka“. Podvodníka je vraj už pri siedmom mužovi. Ktovie!
„Manžel bol krutý, zákerný, vypil si, no netýral nás fyzicky,“ hovorí Mária. „Prvýkrát som podala žiados o rozvod v osemdesiatom deviatom, bol v base. Ke však predo mnou kaal na kolenách, prosiac o odpustenie a subujúc nový život, podahla som. Prežili sme alších pár rokov. Starala som sa aj o jeho otca, on ho bil!“
Mária má dnes pädesiatšes rokov, Peter bude ma šesdesiat. Každý by si povedal: o už, zapáila sa mu mladšia. Horkýže! Tá podvodníka má šesdesiatdevä!..
„Chcela som ma v dome vnuku, mám podvodníku...“
Neubehol ani týžde, Peter manželku i syna napadol. Zavolali políciu, odviezla ich na ošetrenie. Mária sa zo zranení lieila takmer tri týždne, syn desa dní. Peter vraj tvrdí, že to je podfuk, dohodla sa s lekármi...
Nerozprávajú sa spolu. Teraz dal žiados o rozvod on.
„Aký je v nej dôvod?“ zaujímalo nás.
„Samé hlúposti. Napríklad, že cez Vianoce chcel pozera služby Božie a ja som bola opitá... Že sme sa mu so synom vyhrážali, že ho zabijeme... Že som porozbíjala obrázky jeho rodiov, i jeho vojenskú fotografiu... Že už pol roka si sám perie... Že gazdujeme osobitne... Že som mu dala do kúpeov špinavé obleenie, že chodil v deravých ponožkách... Hmm. Viete ako som kliala, ke som to ítala? Ve som mu balila nové veci, mnohé z nich dostal ako darek pod vianoný stromek!“
„Kydá na ma i na syna kade-tade. Zamestnávate mi listy ani nedal íta. Nepridávajte si starosti, hovorí. Je to hnus, o teraz o nás roznáša. Ale to nemá z vlastnej hlavy. Podvodníka cíti peniaze. Vera som sa dopoula, o plánuje. Bu vyplatím polovicu domu, alebo sa dom predá a my zmizneme. oho som sa to len na staros dožila...“
Peter si vraj berie na súdne rozvodové pojednávanie za svedka novú frajerku. A Mária? „Ja svoje deti... Všetci mi držia palce, cítia so mnou, vedia, že sa tým kydaním chce on oisti. Povedia: Šibe mu. Ako to dopadne? Bojím sa! Chce okradnú vlastné deti. Hrozný život... Ona má papuu, ja sa trápim, bojím. To klamstvo, ktoré na ma vlastný manžel vymýša, ma znií...“
Celý život Peter na Máriu žiarlil. Z obavy, aby nedochádzalo k zbytoným hádkam, nechodila na žiadne spoloenské akcie so spolupracovníkmi i známymi. Aj dnes, ke vidí, že sa muž s podvodníkou vracajú domov, stiahne sa radšej z kuchyne hore do izby. Z kuchyne, ktorá je napoly vykradnutá. Množstvo vecí z nej už putovalo do „pelichárne“. Na mraznike s mäsom sa jedného da ocitla reaz so zámkom, zmizli taniere, hrnce... o je ale dnes najdôležitejšie, aby neprišli ona i syn o strechu nad hlavou. O dom, ktorý kedysi spolu s Petrom za výraznej pomoci Máriinych rodiov stavali. Problémy sa nedajú vyhna z hlavy ani na okamih. Niekto cudzí by ju teraz mal vyhna z vlastného domu? Obracia sa na právnikov, známych, loví v pamäti, hadá, o by pomohlo... Hlavne kvôli deom.
Lýdia Vojtaššáková
