Náš dedo oslávil v tomto roku, na prvého mája, osemdesiatku. Stryná Maa, podnikateka ako hrom, o mení autá a chlapov ako traja mušketieri kone, vymyslela originálnu oslavu dedkovho výroia. Už 30. apríla sa poschádzala celá rodina - pä synov, tri dcéry, pä neviest, traja zaovia, pätnás vnukov, štyria pravnuci, no a - naša Starká, ktorá o všetkom vedela a nikdy žiadnu srandu nepokazila.
Oslavu sme prichystali u tety Zuzky, ktorá má krmu, piváre, penzión, obchod so zlacnenou pálenkou, predaju podprseniek mimoriadnych vekostí a vekú záhradu. Na záhrade boli dlhé stoly, ako vo filme. Na stoloch - o sa patrí. Pod starým storoným orechom sme postavili tribúnu s výzdobou. Dedko sedel vo svojom kresle na verande a všetko ostro sledoval. Maa obliekla svojho terajšieho partnera do uniformy plukovníka bývalej spriatelenej armády. Uniformu si požiala v divadelnej požiovni, vyznamenania kúpila od akéhosi dôchodcu. Predal jej všetky stužky aj plechy za poltisícku, práve toko potreboval zaplati doplatok za kúrenie. Strýko Gabo, ktorý bol kedysi novinárom a teraz robí komusi kdesi hovorcu, si pripravil prejav. alší strýkovia a ich najstarší synovia vystúpili na tribúnu a robili funkcionárske krovie. Mali zväzácke košele, ktoré našla po synoch Starká na pôjde. Cez silné repráky znela hudba z prvomájových osláv spred dvadsiatich rokov. Celé zariadenie plus ozvuenie inštaloval zvukár z folklórneho súboru za dve tisícky - vraj...
Ke sa po vekej záhrade a širokom okolí rozliala hudba a spev, dedko, sediaci na tribúne vo vyzdobenom kresle sa prebral a dirigoval a dirigoval a pospevoval si. Všetky pesniky spred štyridsiatich rokov poznal. Vnuci a vnuky vypochodovali spoza brány saby sprievod. Kto niesol transparent, a mal osemnás a viac, dostal fašku vína. Kto mal menej rôkov - študentskú pea. Ja som niesol portrét ako auzlág z ias, ke dedko bol lenom okresného byra, a pretože som vysokoškolák, strynká Maa mi šuchla pästovku. Ten portrét vymaoval akýsi maliar za finannú odmenu, lebo o sme ako len mohli všelikade hadali, portrét Vodcu sme nenašli. Sprievod zavšila naša Starká alegorickým obrazom: bola príšerne vyobliekaná, zuby si nechala v poháriku, jazdila na starej kolobežke, potískala sa jednou nohou a na chrbte mala napísané vekým literami: BIEDA. Gabo zaal íta prejav, ktorý našiel v dedovom archíve. Najprv ítal, potom improvizoval. Bol to nádherný prejav, lebo Gabo si predtým hrkol štyri kalíšky slivovice. Po Gabovi pristúpil k mikrofónu strýko Štefan a pozdravil manifestáciu v štyroch svetových jazykoch. Vraj aj po anglicky, ale jeho anglitine som veru nerozumel.
Sprievod sa vytratil za bránu. Hre udí, o stáli za plotom, sa šúali od smiechu. My - tiež. Bránu sme zavreli. Služobníctvo natiahlo na plot vysoké dvojmetrové rohože. Nemusia umie do našich tanierov tí, o sú mimo, povedala strynká Maa, ktorá pamätala na všetko. Dedko sedel za vrchstolom. Starká sa vyobliekala do najkrajších šiat. Dedko držal v trasúcej sa ruke dvojdecový pohár s jeho obúbenou moskovskou vodkou. Vypil na ex, ani okom nemihol, zajedol kúskom chleba a povedal: akujem vám... deti.... moje... som naozaj... šastný.... Ján Štepita
