Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Zbohatlíci aj sami poovníci pred desiatimi rokmi

Jedného veera sme sa vybrali aj s priateom Jankom

Vtedy sa pri Primuli po prvýkrát objavil medve-smetiar. Ani vo sne sme ale netušili, že sa s ním toho veera stretneme. Míajúc chatu sme uzreli najprv len siluetu, iba ke sme sa zapoúvali do zvukov, ktoré k nám od kontajnera prichádzali, vedeli sme, ktorá bije. Janko však, nemajúc skúsenosti, zdvihol zo zeme drúk a vraví: „Tak zrevem, že sa z nás pos... a zmizne!“ Zdvihol drúk a hora zahuala jeho krikom. Hne sme však boli o osi múdrejší: Nielen psa, ani medvea nehodno ruši, ke má pred nosom kus žrádla. Milý maco sa otoil a opätoval Jankov krik, ibaže o niekoko tónov nižšie a pár decibelov silnejšie. Janko zahodil drúk a obaja sme upaovali, kade ahšie. Ihliie i tráva boli mokré, šmýkalo sa. A ktovie, i len mokré...

Skryť Vypnúť reklamu

Takúto, ale i množstvo alších príhod z poovníckeho života si budú môc itatelia preíta v knihe Poovníctvo na Orave, ktorú v týchto doch dokonuje Ing. Milan Miura - živá kronika poovníctva na Orave. Hoci sám pôvodom nie Oravan, s oravským lesníctvom a poovníctvom bol spätý celých štyridsa rokov. A po celý as vytrvalo zaznamenával a zapisoval každú významnejšiu udalos v živote poovníkov, zostavoval poovnícke roenky s podrobnými zápismi lovcov trofejnej zveri. „Dnes je ažko vyda takúto knihu. Na jej napísanie ma nahovorili niekdajší kolegovia nielen z Námestova a spod Babej hory, ale i spod Roháov. Pomáhajú aj s nápadmi, vo vlastnom ale i množstve iných archívov ešte stále zbierame predovšetkým fotomateriál... Ale hlavne - žiadna kniha by nevznikla, neby pomoci Štátnych lesov SR, Odštepného závodu v Námestove,“ dozvedáme sa od autora. „Publikácia vyjde v náklade 2 000 kusov, as z nej je už predbežne „rozobratá“ poovníckymi združeniami, ve na Orave je evidovaných 1 500 poovníkov. as však bude aj vone predajná. Oficiálny „krst“ kniha absolvuje poas Poovníckych dní vo Svätom Antone 6. - 7. septembra.“

Skryť Vypnúť reklamu

Samozrejme, boli sme zvedaví, o publikácia ponúkne nielen odborníkom, ale i ostatným Oravcom, ktorí si radi preítajú o-to nové o vlastnom regióne.

„Odvtedy, ako som prišiel na Oravu v roku 1960, som robil vlastné evidencie všetkého možného. Pracoval som síce aj v okresnej poovníckej komisii, kým fungovala pod okresom Dolný Kubín, ale ako kádrovo nespoahlivý som všetko zaznamenával najmä sám pre seba. Neskôr sa mnohé archívy skartovali a mladší kolegovia z Námestova, ktorí poznali ma i môj súkromný archív, usúdili, že by bola škoda, aby taký materiál vyšiel nazmar. A tak sa zrodila myšlienka vyda knihu. Vea nových a zaujímavých informácií v nej nájde každý, nemusí by ani poovník,“ hovorí Milan Miura. „Krátko som sa venoval aj histórii oravského poovníctva. Zaal som 13. storoím, trošku viac som sa povenoval asom od založenia Oravského komposesorátu (v r. 1616), ktorý zaal za ias Juraja Thurzu s prvou evidenciou poovníctva. Vychádzal som zo záznamov o poddanských naturálnych dávkach z poovaiek - koko odovzdávali jariabkov, koží vlkov... Ke vyšiel Oravský Urbár (1625), ktorého originál je uložený v archívoch v Budapešti, v om boli šoltýsom v jednotlivých obciach presne predpísané dávky zveriny, ktorú museli od poddaných vybra a odovzda panstvu na Oravský hrad. V Urbáre je zahrnutých ešte aj 13 oravských obcí, ktoré už dnes - po výmene za eské Sliezsko - patria do Poska. Prvá as knihy je venovaná asom od „stratena“ do roku 1900, vrátane založenia Loveckého ochranného spolku (v r. 1882 v Dolnom Kubíne).“ Viac priestoru venuje Milan Miura 20. storoiu - faktograficky, historicky, štatisticky, ale neopomenúc ani k životu poovníkov neodmyslitene patriace nezabudnutené príbehy.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes už sotvakto vie, že na Orave po celé stároia neexistovala jelenia zver. Vyhynula tu kedysi v 12. storoí a opä sa sem dostala až zaiatkom 20. storoia, po 1. svetovej vojne. Vaka starostlivosti poovníkov sa zaala v oravských lesoch jelenia zver rozširova a už v roku 1936 striea Ing. Valena z Prahy na Babej hore kapitálneho jelea, ktorý vzápätí získal na výstave v Berlíne 215 bodov, po zmene bodovacieho systému na medzinárodný systém CIC na výstave v Budapešti túto jeleniu trofej ohodnotili odborníci na 217 bodov CIC. Táto trofej vzbudila ohromný záujem v Prahe, všetky eskoslovenské asopisy o nej písali ako o najlepšej jelenej trofeji tých ias, ako sa neskôr zistilo, bola druhá. Poovníci však naalej „ospevovali“ hlavne jej súmernos a vetvenie parožia. Najlepší srnec na Orave bol tiež strelený na Babej hore v roku 1932, vo vtedajšom bodovom ohodnotení získal 157 bodov. Práve pre tieto, ale i alšie kvalitné kusy zveri vyhlásila Praha Oravu za „ministerský“ poovný revír, do ktorého nemohol ís lovi len tak hocikto. Aj toho najkrajšieho srnca odstrelil niekdajší zakladate pražských parkov a lesoparkov (napr. Prhonice), ech talianskeho pôvodu Silva Tarouca. Ing. Miurovi nedalo, aby v knihe nespomenul aj lesníka z Oravskej Polhory Vláka, rodáka z Novote, ktorý nielenže sa zaslúžil o povojnový chov vysokej pod Babou horou v 30 - 40-tych rokoch, ale bol aj najlepšou „vábnikou“ zveri a výborným strelcom. Práve on privábil kapitálneho jelea na mušku Ing. Valenu. Mnohí poovníci i dnes ešte spomínajú na kurióznu poovaku, na ktorej sám ulovil 6 diviakov. Kuriozitou medzi svetovými vojnami pod Babou horou bol aj diviak, ktorému ktosi strelil cez sánku a poškodil horný kel. „Vaka“ tomu mu dolný kel, ktorý sa inak obrusuje o horný, narástol popri hlave takmer do kruhu a do džky 35 cm! Zlatými rokmi raticovej zveri a poovníctva na Orave boli 70 - 80-te roky, kedy tu boli najvyššie stavy. O osi neskôr tu boli vzácnosou a raritou losy, ktorí prišli na Oravu cez Babiu horu z Poska, najprv prišli v roku 1978 tri losice, neskôr v Mutnom zaznamenali samca a o desa rokov už našli poovníci dôkaz, že aj tento druh vysokej sa na Orave udomácnil a zaal sa i rozmnožova. V roku 2000 však zmizol z Oravy posledný los. Nestrieali sa, len v Tvrdošíne našli v r. 1972 poovníci zvyšky jedného losa po pytliakovi. Losy sme však opä vyhnali - cesty a otvorené hraniné priechody v Oravskej Polhore, Bobrove a Novoti preali ich pravidelné chodníky a tak sa zvieratá stiahli naspä na sever.

Poda Milana Miuru zaiatok posledného desaroia 20. storoia, neviazaná „sloboda“ a koniec platnosti zákona o poovníctve spôsobili na Orave na stavoch zveri takmer „povojnový“ stav. Po každej svetovej vojne totiž vždy prudko klesali stavy zveri - každý bol ozbrojený, jedla málo, striealo sa takmer všetko. Asi desa rokov vždy trvalo, kým sa stavy zveri opä ako-tak znormalizovali. V rokoch 1992 a1993 „nabehli“ do lesov zbohatlíci, pytliaci ale i poovníci, ktorí si zaumienili, že keže poda nového zákona už ich revír nebude ich, nedajú inému, o sami dochovali. Dokumentuje to napríklad lov medveov na Orave - predtým každorone poovníci, zväša zahraniní, ulovili priemerne 2 medvede. V tých rokoch poet strelených medveov však stúpol na osem!

A aká je súasnos? Stavy, ktoré hlásia z jednotlivých poovných revírov štátnym úradníkom sú nadsadené, aby poovníci mohli poova. Dôkazom toho sú všetky trofeje poovníkov z ostatných rokov. Napospol sú len z mladých kusov. Pritom napríklad jele potrebuje v drsných podmienkach Oravy na to, aby dospel do plnej krásy, až 13 rokov.

Melánia Pastvová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 147
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 035
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 10 351
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 025
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 984
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 262
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 612
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 542
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 531
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 434
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Začali nevinne, skončili na stovke

Kamaráti strieľali na Silvestra šampanské na vrchole Šípa. Zvládli veľkú výzvu.

Kamaráti Ján Obrin (vľavo) a Vladimír Krška (vpravo) zvládli uplynulý rok vyjsť 100-krát na Šíp.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

Už ste čítali?