Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Zbohatlíci aj sami poovníci pred desiatimi rokmi

Jedného veera sme sa vybrali aj s priateom Jankom

Vtedy sa pri Primuli po prvýkrát objavil medve-smetiar. Ani vo sne sme ale netušili, že sa s ním toho veera stretneme. Míajúc chatu sme uzreli najprv len siluetu, iba ke sme sa zapoúvali do zvukov, ktoré k nám od kontajnera prichádzali, vedeli sme, ktorá bije. Janko však, nemajúc skúsenosti, zdvihol zo zeme drúk a vraví: „Tak zrevem, že sa z nás pos... a zmizne!“ Zdvihol drúk a hora zahuala jeho krikom. Hne sme však boli o osi múdrejší: Nielen psa, ani medvea nehodno ruši, ke má pred nosom kus žrádla. Milý maco sa otoil a opätoval Jankov krik, ibaže o niekoko tónov nižšie a pár decibelov silnejšie. Janko zahodil drúk a obaja sme upaovali, kade ahšie. Ihliie i tráva boli mokré, šmýkalo sa. A ktovie, i len mokré...

Skryť Vypnúť reklamu

Takúto, ale i množstvo alších príhod z poovníckeho života si budú môc itatelia preíta v knihe Poovníctvo na Orave, ktorú v týchto doch dokonuje Ing. Milan Miura - živá kronika poovníctva na Orave. Hoci sám pôvodom nie Oravan, s oravským lesníctvom a poovníctvom bol spätý celých štyridsa rokov. A po celý as vytrvalo zaznamenával a zapisoval každú významnejšiu udalos v živote poovníkov, zostavoval poovnícke roenky s podrobnými zápismi lovcov trofejnej zveri. „Dnes je ažko vyda takúto knihu. Na jej napísanie ma nahovorili niekdajší kolegovia nielen z Námestova a spod Babej hory, ale i spod Roháov. Pomáhajú aj s nápadmi, vo vlastnom ale i množstve iných archívov ešte stále zbierame predovšetkým fotomateriál... Ale hlavne - žiadna kniha by nevznikla, neby pomoci Štátnych lesov SR, Odštepného závodu v Námestove,“ dozvedáme sa od autora. „Publikácia vyjde v náklade 2 000 kusov, as z nej je už predbežne „rozobratá“ poovníckymi združeniami, ve na Orave je evidovaných 1 500 poovníkov. as však bude aj vone predajná. Oficiálny „krst“ kniha absolvuje poas Poovníckych dní vo Svätom Antone 6. - 7. septembra.“

Skryť Vypnúť reklamu

Samozrejme, boli sme zvedaví, o publikácia ponúkne nielen odborníkom, ale i ostatným Oravcom, ktorí si radi preítajú o-to nové o vlastnom regióne.

„Odvtedy, ako som prišiel na Oravu v roku 1960, som robil vlastné evidencie všetkého možného. Pracoval som síce aj v okresnej poovníckej komisii, kým fungovala pod okresom Dolný Kubín, ale ako kádrovo nespoahlivý som všetko zaznamenával najmä sám pre seba. Neskôr sa mnohé archívy skartovali a mladší kolegovia z Námestova, ktorí poznali ma i môj súkromný archív, usúdili, že by bola škoda, aby taký materiál vyšiel nazmar. A tak sa zrodila myšlienka vyda knihu. Vea nových a zaujímavých informácií v nej nájde každý, nemusí by ani poovník,“ hovorí Milan Miura. „Krátko som sa venoval aj histórii oravského poovníctva. Zaal som 13. storoím, trošku viac som sa povenoval asom od založenia Oravského komposesorátu (v r. 1616), ktorý zaal za ias Juraja Thurzu s prvou evidenciou poovníctva. Vychádzal som zo záznamov o poddanských naturálnych dávkach z poovaiek - koko odovzdávali jariabkov, koží vlkov... Ke vyšiel Oravský Urbár (1625), ktorého originál je uložený v archívoch v Budapešti, v om boli šoltýsom v jednotlivých obciach presne predpísané dávky zveriny, ktorú museli od poddaných vybra a odovzda panstvu na Oravský hrad. V Urbáre je zahrnutých ešte aj 13 oravských obcí, ktoré už dnes - po výmene za eské Sliezsko - patria do Poska. Prvá as knihy je venovaná asom od „stratena“ do roku 1900, vrátane založenia Loveckého ochranného spolku (v r. 1882 v Dolnom Kubíne).“ Viac priestoru venuje Milan Miura 20. storoiu - faktograficky, historicky, štatisticky, ale neopomenúc ani k životu poovníkov neodmyslitene patriace nezabudnutené príbehy.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes už sotvakto vie, že na Orave po celé stároia neexistovala jelenia zver. Vyhynula tu kedysi v 12. storoí a opä sa sem dostala až zaiatkom 20. storoia, po 1. svetovej vojne. Vaka starostlivosti poovníkov sa zaala v oravských lesoch jelenia zver rozširova a už v roku 1936 striea Ing. Valena z Prahy na Babej hore kapitálneho jelea, ktorý vzápätí získal na výstave v Berlíne 215 bodov, po zmene bodovacieho systému na medzinárodný systém CIC na výstave v Budapešti túto jeleniu trofej ohodnotili odborníci na 217 bodov CIC. Táto trofej vzbudila ohromný záujem v Prahe, všetky eskoslovenské asopisy o nej písali ako o najlepšej jelenej trofeji tých ias, ako sa neskôr zistilo, bola druhá. Poovníci však naalej „ospevovali“ hlavne jej súmernos a vetvenie parožia. Najlepší srnec na Orave bol tiež strelený na Babej hore v roku 1932, vo vtedajšom bodovom ohodnotení získal 157 bodov. Práve pre tieto, ale i alšie kvalitné kusy zveri vyhlásila Praha Oravu za „ministerský“ poovný revír, do ktorého nemohol ís lovi len tak hocikto. Aj toho najkrajšieho srnca odstrelil niekdajší zakladate pražských parkov a lesoparkov (napr. Prhonice), ech talianskeho pôvodu Silva Tarouca. Ing. Miurovi nedalo, aby v knihe nespomenul aj lesníka z Oravskej Polhory Vláka, rodáka z Novote, ktorý nielenže sa zaslúžil o povojnový chov vysokej pod Babou horou v 30 - 40-tych rokoch, ale bol aj najlepšou „vábnikou“ zveri a výborným strelcom. Práve on privábil kapitálneho jelea na mušku Ing. Valenu. Mnohí poovníci i dnes ešte spomínajú na kurióznu poovaku, na ktorej sám ulovil 6 diviakov. Kuriozitou medzi svetovými vojnami pod Babou horou bol aj diviak, ktorému ktosi strelil cez sánku a poškodil horný kel. „Vaka“ tomu mu dolný kel, ktorý sa inak obrusuje o horný, narástol popri hlave takmer do kruhu a do džky 35 cm! Zlatými rokmi raticovej zveri a poovníctva na Orave boli 70 - 80-te roky, kedy tu boli najvyššie stavy. O osi neskôr tu boli vzácnosou a raritou losy, ktorí prišli na Oravu cez Babiu horu z Poska, najprv prišli v roku 1978 tri losice, neskôr v Mutnom zaznamenali samca a o desa rokov už našli poovníci dôkaz, že aj tento druh vysokej sa na Orave udomácnil a zaal sa i rozmnožova. V roku 2000 však zmizol z Oravy posledný los. Nestrieali sa, len v Tvrdošíne našli v r. 1972 poovníci zvyšky jedného losa po pytliakovi. Losy sme však opä vyhnali - cesty a otvorené hraniné priechody v Oravskej Polhore, Bobrove a Novoti preali ich pravidelné chodníky a tak sa zvieratá stiahli naspä na sever.

Poda Milana Miuru zaiatok posledného desaroia 20. storoia, neviazaná „sloboda“ a koniec platnosti zákona o poovníctve spôsobili na Orave na stavoch zveri takmer „povojnový“ stav. Po každej svetovej vojne totiž vždy prudko klesali stavy zveri - každý bol ozbrojený, jedla málo, striealo sa takmer všetko. Asi desa rokov vždy trvalo, kým sa stavy zveri opä ako-tak znormalizovali. V rokoch 1992 a1993 „nabehli“ do lesov zbohatlíci, pytliaci ale i poovníci, ktorí si zaumienili, že keže poda nového zákona už ich revír nebude ich, nedajú inému, o sami dochovali. Dokumentuje to napríklad lov medveov na Orave - predtým každorone poovníci, zväša zahraniní, ulovili priemerne 2 medvede. V tých rokoch poet strelených medveov však stúpol na osem!

A aká je súasnos? Stavy, ktoré hlásia z jednotlivých poovných revírov štátnym úradníkom sú nadsadené, aby poovníci mohli poova. Dôkazom toho sú všetky trofeje poovníkov z ostatných rokov. Napospol sú len z mladých kusov. Pritom napríklad jele potrebuje v drsných podmienkach Oravy na to, aby dospel do plnej krásy, až 13 rokov.

Melánia Pastvová

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Ako sa mení dynamika firiem?
  3. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  4. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 24 915
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 14 206
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 862
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 037
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 10 604
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 872
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 021
  9. Po Slovensku na motorke 5 393
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 4 922
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vynovený chodník v Oravskej Porube.

Obec má z toho viacnásobný osoh, bezpečné miesto pre chodcov aj kanalizáciu.


7 h
Oprava cesty si vyžiadala presmerovanie dopravy do jedného jazdného pruhu.

Dnes začali frézovať cestu od Veličnej až do Dolného Kubína, vozidlá môžu jazdiť len v jednom jazdnom pruhu.


11 h
Vítkovice získali trofej tretí raz za sebou. Denisa Ferenčíková (spodný rad celkom vľavo).

České finále ukázalo skvelú reklamu na florbal.


8 h
Istebné (v ružovom) nastúpilo v Oravskom Podzámku.

Liga starých pánov ponúkla susedské derby v Nižnej.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Podobné prípady sa stali na viacerých miestach Slovenska.


11 h

Osoba na 15 metrov štvorcových už nie je limitom pre prevádzky v zelených a žltých okresoch.


TASR 14. jún

Zrazená osoba utrpela doposiaľ nezistené zranenia.


SITA 15. jún

Už ste čítali?