V Bruseli sa 24. apríla stretli poslanci Európskeho parlamentu, experti v oblasti výskumu, bioetici a predstavitelia členských i kandidujúcich krajín EÚ. Na seminári zvolanom komisárom Európskej komisie pre vedu a výskum Philippom Bousquinom zastupoval Slovensko Dolnokubínčan MUDr. Miroslav Mikolášik, ako poradca ministra školstva pre otázky bioetiky.
Európa„ sa radila, či má Európska komisia uvoľniť peniaze na výskum, pri ktorom by sa využívali embryonálne, fetálne a dospelé kmeňové bunky. Môžete nám bližšie vysvetliť podstatu prerokovávanej témy?
„Dnes existujú potenciálne možnosti liečiť niektoré bežné i vážnejšie choroby tak, že odborníci zoberú z organizmu bunky, špeciálne ich pripravia a nechajú ich rásť v tzv. tkanivových kultúrach, v laboratóriu. Keď sa takto namnoží veľa buniek, tie sa buď používajú priamo na liečbu vkladaním do chorého organizmu, alebo sa na nich pokusne skúšajú nové chemické látky, lieky. Rôzne laboratóriá a rôzne krajiny na to používajú buď embryonálne alebo dospelé kmeňové bunky. Dospelé bunky sa odoberajú z dospelého organizmu človeka (napr. kožné, svalové, kostné a iné bunky), čo nepredstavuje žiadny etický problém. Iní výskumníci pracujú s bunkami z ľudských zárodkov, embryí. Používajú na to bunky z embryí, ktoré boli vytvorené pri umelom oplodnení. Vtedy sa postupuje totiž tak, že žene, ktorá nemôže prirodzene počať, sa po hormonálnej stimulácii odoberie spravidla 5 až 6 jej vajíčok z vaječníka. V laboratórnych podmienkach sa tieto vajíčka spoja so spermiami a u všetkých takto vznikne počatie, začne sa vývoj ľudského jedinca. Po niekoľkých dňoch lekári ich rast zastavia vložením do „termosiek„ s extrémne nízkou teplotou (až mínus l75 oC). Týmto jedincom akoby zastal čas. Neskôr, v príhodnom čase, sa vkladajú po jednom, alebo po dvoch do maternice záujemkyne. Plod sa buď uchytí, alebo uhniezdenie nie je úspešné a k ďalšiemu pokračovaniu tehotnosti nepríde. Keďže ide o metodiku spojenú s operáciami a bolesťou, často sa stáva, že žena rezignuje po dvoch, troch neúspešných implantáciách embrya a ďalšie procedúry odmietne. Vtedy v termoboxoch ostanú tzv. nadbytočné, nadpočetné embryá.„
Čo sa deje s „nadbytočnými„ embryami? Ako dlho môžu čakať na svoje „pokračovanie„ života?
„V niektorých krajinách niekoľkí vedci využívajú bunky z týchto embryí na tkanivové kultúry kvôli výskumu chorôb a skúšaniu nových chemických látok. Pritom je takéto embryo, ľudský zárodok, zničené. Embryá môžu čakať na plnú realizáciu svojho života aj päť rokov. Väčšina z nich však nemá to šťastie, k plnosti žitia nedôjde. V USA existuje hnutie, ktoré chce dosiahnuť, aby títo zmrazení malí ľudia aspoň dostali šancu ďalej rásť. Dobrovoľné matky sa hlásia, že dieťa si nechajú vložiť do maternice, hoci nejde pôvodne o ich embryo. Chcú však, aby malo šancu sa narodiť a žiť plnohodnotný život ľudskej bytosti. Spomínam si, že organizácia Donum Vitae, v ktorej pracujem už v roku 1992 upozorňovala, aj v rámci televíznej debaty, že vytvorenie kliník na umelé oplodnenie prinesie aj u nás problém neetického zaobchádzania s ľudskými embryami. Žiaľ, nikto vtedy nepočúval.„
Zrejme nielen na slovenskej politickej scéne, ale i v Európe sú na otázku etiky pri výskume s použitím embryí názory rozdielne. Aké sú postoje jednotlivých členských či kandidátskych krajín Európskej únie?
„Áno, postoje sú rôzne. Sú krajiny, kde je výskum na takýchto embryách zakázaný (Nemecko, Rakúsko, Írsko), sú iné, kde nie je dovolený (SR). Potom sa jednotlivé krajiny líšia rôznymi národnými právnymi úpravami až po krajiny, kde je experimentovanie možné, dokonca je možné ľudské embryá vytvoriť nie s úmyslom riešiť sterilitu ženy, ale len za účelom výskumu a teda zničenia takýchto zárodkov (Veľká Británia). V niektorých kandidátskych krajinách sa legislatíva k tomu ešte len tvorí (ČR).„
Čo všetko je možné získať z kmeňových buniek embrya či dospelého človeka? Sú pre výskum nevyhnutné práve tie z embryí?
„Tkanivové kultúry rôznych tkanív môžu poskytnúť napr. nervové bunky, ktoré je možné používať pri liečbe Chorea minor, alebo Huntingtonovej choroby, pri reparácii chýbajúcich tkanív po úrazoch svalov, kostí, kožných defektoch, ale aj pri výskume cukrovky, Parkinsonovej choroby a ďalších. Z vedeckej diskusie priamo na zmienenej schôdzke sa experti vyjadrili, že niet rozdielu medzi rastom a rýchlosťou rastu telových, dospelých a embryonálnych buniek. Nikto nepotvrdil, že by embryonálne bunky boli nejaké lepšie ako tie dospelé. Preto sa dospelo k záveru, že embryonálne ponúkajú omnoho viac etických problémov, tak je lepšie používať kmeňové bunky dospelé.„
Pred pár mesiacmi prebehla médiami správa o prvom „vyklonovanom„ človeku. Bez ohľadu na pravdivosť či nepravdivosť tejto informácie, prečo to vedci robia? Naozaj ide o výskum potrebný pre človeka, alebo viac-menej o prestíž vedca samého?
„Klonovanie predstavuje ďalšie riziko, že ľudstvo zájde vo svojej „ pýche„ priďaleko a bude schopné vyrábať duplikáty, kópie hocikoho. Vždy tam bude nebezpečie, že takíto jedinci budú mať nižšiu právnu ochranu a bude možné ich časti tela „použiť„ ako náhradné diely, po častiach. Je to hrozná predstava , ale žiaľ, úplne reálna. Dnes vedci dokážu v laboratóriu zmiešať ľudské bunky so zvieracimi. Ak sa takúto bytosť podarí vyvinúť, bude to ešte človek? Bude to bytosť z rodu homo sapiens? Je to zvrátený sen človeka zaistiť si vyrobením svojho duplikátu akoby nesmrteľnosť. Aká bude psychika, city a vášne takej duplikovanej bytosti? Môže človek takto hrubo narušiť prirodzený poriadok?„
Prispeli ste aj vy na seminári v Bruseli do diskusie? Aký názor ste za Slovensko prezentovali na európskej pôde? Aký jazyk ste používali?
„Áno, stručne som zhrnul stav legislatívy na Slovensku. Slovenská republika totiž už niekoľko rokov dozadu, najmä vďaka poslancom KDH, prijala v NR SR Konvenciu o ľudských právach a biomedicíne ako aj Dodatkový protokol o klonovaní ľudských bytostí. V týchto a ďalších platných dokumentoch sa zakazuje „neliečebný výskum„ na ľudských embryách a plodoch, čo je zároveň interpretované aj ako zákaz klonovania ľudí. Informoval som tiež, že sa chystá novela Trestného zákona, kde by malo byť nové ustanovenie, ktoré definuje klonovanie ľudí ako trestný čin. Hovoril som v angličtine.„
Do akého záveru vyústila konferencia?
„Hlavnou otázkou bolo, či Európska komisia a jej ministerstvo pre vedu a výskum môže použiť peniaze daňových poplatníkov doterajších členských krajín na financovanie výskumu na nadpočetných embryách s následným ničením týchto embryí. Pretože názory medzi prítomnými boli hlboko rozdelené, hlavný komisár Philippe Bousquin vyhlásil, že do konca roka sa ešte o veci musí diskutovať a prijať neskôr meritórne rozhodnutie. Európa je v tejto veci hlboko rozdelená. Nemecko, napríklad, verejne vyčítalo, aby sa mu nevnucovali britské názory, keďže podľa doterajšej legislatívy je akékoľvek embryo v Nemecku považované za ľudskú bytosť a preto spomínaná manipulácia s ním nie je dovolená.„
Bude Európa rešpektovať slovenské názory na tému klonovania, potratov, eutanázií..?
„Komisár EK konštatoval, že Európa nebude a nechce vnucovať členským a kandidátskym krajinám nejaký jednotný názor na tieto citlivé otázky a že v tejto otázke bude rešpektovať názory národných parlamentov. A to je, mimochodom, aj priorita súčasnej koalície a najmä poslancov za KDH, aby sa citlivé otázky, týkajúce sa ľudského života, riadili zákonmi platnými v tej ktorej krajine. Osobne tieto myšlienky plne podporujem a zastávam názor, že ľudský život je nedotknuteľný a má byť chránený zákonmi vo všetkých štádiách svojej existencie!
Inými slovami, Európa na základe prijatého princípu subsidiarity bude plne rešpektovať názory jednotlivých členských i kandidátskych krajín. A teda aj legislatíva prijatá v NR SR je v týchto otázkach nadradená legislatívnemu rámcu EU.
(vš)
