Pred trinástimi rokmi začali u nás milovníci poézie najprv nesmelo, potom odvážnejšie vyťahovať zo zaprášených políc či povál knihy, ktoré dovtedy čítali len potajomky. Zakazované a neznáme. Básne kresťanského ducha.
Pred dvanástimi rokmi sa v Trstenej po prvýkrát stretli nadšenci z Oravy s úmyslom pripomenúť si literárnu tvorbu rodáka, františkána a básnika Rudolfa Dilonga. Hoci Dilong zomrel v exile, ďaleko od rodného mesta, od tohoto prvého sviatku duchovného slova sa do Trstenej vrátil 6. júna už po dvanásty raz.
Postupom rokov sa z malého regionálneho podujatia stala prehliadka celonárodnej úrovne a do Dilongovho rodiska sa schádzajú desiatky najkvalitnejších recitátorov duchovnej poézie. Kým pred dvomi rokmi mala odborná porota veľké starosti vybrať najlepších zo stovky súťažiacich, teraz sa potrápila dvojnásobne. Sedem trojčlenných porôt si vypočulo prózu a poéziu v podaní 156 recitátorov. Ako sme sa dozvedeli od jedného z porotcov, redaktora košického štúdia Slovenského rozhlasu Petra Vilhana, v tejto polohe súťaže už kvantita začína prevažovať nad kvalitou. K rovnakému záveru dospeli aj organizátori Dilongovej Trstenej a začali dumať nad zmenami, hľadať, nejaké „sito,„ cez ktoré by sa do Trstenej napokon dostali len tí najkvalitnejší recitátori. Prezident súťaže Ján Štepita na záverečnom seminári interpretoval názory viacerých porotcov i súťažiacich, že tematický výber poézie a prózy je z roka na rok širší, hoci pôvodný zámer bol zoznámiť verejnosť s kresťanskou a náboženskou literatúrou. Preto stojí za to zamyslieť sa nad definíciou, na akú oblasť literatúry sa majú recitátori v spolupráci s učiteľmi pri výbere diela orientovať. V ostatných rokoch si tu porotcovia často vypočujú napríklad aj Miroslava Válka, ktorého ani s riadnou dávkou fantázie nemožno považovať za katolíckeho básnika. V jeho tvorbe však napriek tomu možno nájsť množstvo krásnych duchovných „vecí.„ Pojem „duchovná“ totiž prináleží každému druhu poézie, ktorá nie je antihumanistická. Okrem odborných hlavolamov nemožno zabudnúť ani na fakt, že zabezpečiť finančné krytie takej obrovskej súťaže je v dnešných pomeroch neuveriteľne ťažké a vyčerpávajúce.
Napriek týmto kritickým pripomienkam - veď ako inak súťaž stále zdokonaľovať - recitátori priniesli niekoľko osviežujúcich „závanov.„ Medzi najzaujímavejšie patril napríklad prednes diela Milana Rúfusa v rómčine, i keď porota ho najprv ohodnotila v slovenskom podaní. (mp)
