Viac ako dvadsaťpäť súťaží a cez dve stovky detí, ktoré voviedla do tajov zdravovedy má za sebou učiteľka na dôchodku Mgr. Marta Malastová z Nižnej. Družstvá jej mladých zdravotníkov obsadzovali roky prvé a druhé miesta na regionálnych i krajských súťažiach. „Ešte mám v živej pamäti pracovnú poradu v šestdesiatomdeviatom, kde sa rozdeľovala učiteľom mimoškolská činnosť. Mne sa ušla, bez možnosti výberu, úloha učiteľa - zdravotníka, ktorý má školiť hliadky mladých zdravotníkov,„ vysvetľuje Marta Malastová. „Spočiatku som sa pohybovala na „tenkom ľade„. Do obrazu som sa dostávala vďaka školeniam Slovenského Červeného kríža. So zásadami prvej pomoci nás zoznamovali lekári, skúsený zdravotnícky personál, záchranári. Získať žiakov pre prácu v hliadkach mladých zdravotníkov kedysi nebolo problematické. V piatkové odpoludnia sa ich stretávalo v chemickej učebni ZŠ toľko, že sedeli aj na podlahe.„
Začiatkom mája sa žiaci ZŠ Nižná zapojili v Dolnom Kubíne do súťaže Mladý zdravotník v kategórii mladších i starších žiakov, kde obsadili 2. a 1. miesto. Starším žiakom umiestnenie umožnilo postup do vyššieho kola, tam sa stretli so súťažiacimi z 13 okresov bývalého Stredoslovenského kraja. Tretie miesto v tejto konkurencii im otvorilo cestu do Košíc, kde sa v piatok a v sobotu konalo celoslovenské kolo.
Dnešný mladý zdravotník musí mať teoretické vedomosti o Červenom kríži, o konvenciách, ratifikáciách dohôd, právnych normách, štruktúrach, poslaní SČK, jeho princípoch... Musí poznať množstvo liečivých rastlín, časy zberu a ich účinky pri liečení chorôb. Najviac a najprísnejšie je však hodnotená praktická časť - prvá pomoc.
V Marte Malastovej drieme entuziazmus a mladé srdce, o čom svedčia aj jej slová: „Hoci dnes ubúda záujemcov o nepovinné predmety, veď mládeži zaberá veľa času televízor, počítač, internet, mobil, sladké ničnerobenie, hreje ma vedomie, že deti z Nižnej nie sú zlé. Dobro v nich však treba objavovať a podchytiť. Budúcnosť vidím v hľadaní a uplatňovaní nových, príťažlivých foriem práce s deťmi. Dôchodok nechcem prežívať sama so sebou. Skúsenosti, poznatky chcem odovzdávať deťom, ktoré si vážim, lebo sú ochotné učiť sa zásadám prvej pomoci nie pre súťaž, ale pre život. Zaväzuje ma aj pamätná medaila, ktorú som získala v roku 1999 z rúk PhDr. M. Kručaya, prezidenta SČK.„ Jozef Vengríni
