Jozef Staško pochádzal zo Sedliackej Dubovej (1917 – 1997). Zo zborníka sa dozvedáme o jeho školských rokoch, štúdiách a vstupe do veľkej politiky. Emigroval v roku 1961. Práve jemu je pripisovaná najväčšia zásluha na spojení sa Demokratickej strany s HSĽS, v dôsledku čoho DS vo voľbách 1946 zvíťazila. Jozef Staško sa stal poslancom Národného zhromaždenia. Ako poslanec sa nazdával, že prvoradá je národná jednota, dokonca aj medzi katolíkmi a evanjelikmi.
„Demokratická strana vyhrala, lebo išla do volieb so štítom nepovolenej kresťanskej demokracie, za sociálnu spravodlivosť, národnú rovnosť a západnú orientáciu.„ Podľa zborníka práve Jozef Staško a Ján Kempný majú zásluhu, že sa to podarilo.
Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo je v zborníku, ale získate širší a trochu iný pohľad na časť slovenskej histórie, vďaka ktorému bude váš názor opäť o čosi vierohodnejší, úplnejší.
Dovolíme si vám ponúknuť ešte jeden citát zo zborníka: „Slovenský štát a jeho predstavitelia zanechali neblahé dedičstvo, lebo nepripravili inú alternatívu. Všetko vsadili na pronemeckú (prohitlerovskú) kartu, sami prevzali politickú moc a tým aj politickú zodpovednosť, miesto aby si rozdelili úlohy a rátali aj s inou alternatívou. Jediný Sidor, symbol slovenského antihitlerizmu, bol poslaný do vatikánskeho „exilu„, a ten „kolaborantský„ komplex sám zachrániť nemohol.„
O. Štepitová, Oravská knižnica
