Minulý týždeň absolvovalo záverečné skúšky na Strednom odbornom učilišti v Istebnom 12 mechanikov opravárov pre stroje a zariadenia, 11 operátorov skladovania, 18 autoelektrikárov a 29 technicko-administratívnych pracovníkov. Pripočítajúc ich k všetkým doterajším absolventom dostaneme úctyhodných 3 612 mladých ľudí, ktorým dala škola vzdelanie počas svojej štyridsaťročnej histórie. Jubileum oslávili žiaci i pedagógovia v piatok 20. júna za prítomnosti predstaviteľov krajského, okresného a obecného úradu, okresného úradu práce, spoločnosti OFZ, a. s. Istebné i partnerskej školy z Hlubokej nad Vltavou. Spomínali, plánovali...
Všetko sa to začalo prudkým rozvojom priemyslu na poľnohospodársky rientovanej Orave v 50-tych a začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Kvalifikovaných pracovníkov si vyžadovala i výroba ferozliatin. Už prvé roky existencie učňovského strediska pri n. p. Kovohuty Istebné, z ktorého vzniklo v roku 1963 odborné učilište, boli poznačené priestorovými problémami. Vyučovalo sa na rôznych miestach – v laboratóriu, drevených barakoch, ktoré ostali po robotníkoch, stavajúcich podnik Kovohuty, v kútiku výrobnej haly... Záujem o vzdelanie v strojárskych profesiách však rástol, škola sa „rozpínala„. Výstavba súčasného areálu sa začala v roku 1969, do užívania bol daný o štyri roky neskôr. Rekonštrukciami, prístavbami a nadstavbami sa však rozrastal i v 80-tych a 90-tych rokoch. Dnes má dvanásť rôznych odborných učební a laboratórií, osem klasických učební, kabinety, zborovne, športoviská, domov mládeže a dielne praktického vyučovania.
„V pôvodných odboroch študuje približne tretina žiakov, ostatní získavajú v SOU vzdelanie v profesiách, ktorých zaradenie do systému vzdelávania vyplynulo z reakcie na hospodárske zmeny po roku 1989,„ hovorí riaditeľ SOU Istebné Ing. Ján Klocok. „Mrzí nás klesajúci záujem o klasické strojárske profesie na Orave. Vo veľkých mestách, naopak, sa začína prejavovať nedostatok zámočníkov a silnoprúdových elektrikárov. Je to spôsobené oživovaním strojárstva a záujmom podnikateľskej sféry o kvalifikovaných pracovníkov.„
Dnes je SOU Istebné výchovno-vzdelávacou inštitúciou Žilinského samosprávneho kraja. Ako sme sa dozvedeli, na úrad práce putuje po skončení istebnianskeho učilišťa približne 30 percent absolventov.
Nie všetci z nich však z dôvodu nenájdenia uplatnenia vo svojej profesii.
Lýdia Vojtaššáková
Nikdy s takou zmluvou, k tomu ešte na 26 rokov, súhlasiť nebudem, pretože ide o podfuk! Veď adresa prenajímateľa nášho lesa je na P. O. Box. Nájomné – 1 milión a 350 000 vraj bude platiť Lichtenštajnsko. Veríte tomu? A keď už ide o taký dlhodobý a taký výhodný prenájom – nestojíme nášmu výboru urbáru my, členovia, ani za to, aby každému poslal návrh zmluvy o nájme, uzavretej so spoločnosťou vtáctva, na preštudovanie? Zmluvu chceme vidieť vopred„.
Vybrali sme najzávažnejšie z argumentov Anny Kubicovej zo Suchej Hory, vlastníčky pozemkov v Hladovke, ktorá ako členka urbáru, a teda spoluvlastníčka lesa, ešte v roku 2001 dala problém na súd. Ten jej 1. apríla 2003 dal za pravdu a platnosť nájomnej zmluvy na 154 ha lesa, podpísanej medzi Pozemkovým spoločenstvom urbáru obce Hladovka a Spoločnosťou pre ochranu vtáctva na Slovensku so sídlom vo Vranove nad Topľou zrušil.
O čo vlastne ide?
