Bocian nepotrebuje geometrické plány, mapy, ani listy vlastníctva, aby vedel, kde mu je najlepšie, kde má žiť a lietať. U nás vtáctvu, ani zvieratám nikto nikdy neubližoval, a prosím vás, ktože v našich horách kedy videl živého čierneho bociana? Mám 64 rokov a v živote som ho ešte nevidela! A nielen ja! Veď do tých lesov chodíme na brusnice. Postavili mu tam búdky. Ani len pierko sme v nich nenašli. A bazény mu narobili! Toľko bazénov, že by sa tam vykúpala celá Hladovka. Znivočili naše pozemky, povypiľovali, rozbagrovali! Vyzerá to tam ako po vojne v Iraku!
Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS) vypracovala projekt pod názvom Ciconia nigra Slovakia 2000, na ktorý získala finančné prostriedky od nadácie z Lichtenštajnska. Súčasťou realizácie tohto projektu sú aktivity SOVS na území Významného vtáčieho územia Oravská kotlina a okolia (približne územia obcí Rabčice, Bobrov, Rabča, Zubrohlava, Klin, Námestovo, Ústie, Tvrdošín, Trstená, Hladovka, Suchá Hora), ktoré je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, ležiacej tiež v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie Sosnina. Les o rozlohe 154 ha v Hladovke je vhodný najmä na hniezdenie a ochranu bocianov čiernych, ktoré tu podľa ornitológa Dušana Karasku žijú vo veľmi vysokej hustote, dosahujúcej jedny z najvyšších známych hodnôt na svete. Tento podmáčaný rašeliniskový smrekovo-borovicový les predstavuje európsky unikátnu lokalitu pripomínajúcu sibírsku tajgu. Je domovom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Spomínané územie savýznačuje aj tým, že prírodné hodnoty tu zostali zachované vo významnej miere v dôsledku podmáčania tohto územia a blízkosti štátnej hranice. Aby tu SOVS mohla realizovať svoje aktivity - opravu a inštalovanie hniezd bociana čierneho a bieleho, budovanie rozmnožovacích miest pre obojživelníky ako potravinovej bázy pre bociany, monitorovanie hniezdenia bocianov a pod., rozľahlý les od urbáru v Hladovke si v septembri 2001 prenajala na 26 rokov. Urbár od prenajímateľa dostal po vystavení listu vlastníctva na túto spoločnosť polovicu z nájomnej sumy, 675 000 Sk, čo je približne 52 000 ročne. Na druhú splátku má Urbár v Hladovke podľa zmluvy nárok v roku 2013. Anna Kubicová však zmluvu napadla, pretože hlasovanie o prenájme na valnom zhromaždení urbáru ako najvyššom orgáne, neprebehlo podľa stanov – nesčítavali sa teda hlasy podľa podielov, ale iba počty hlasujúcich za prenájom, a to na schôdzi, ktorá mala byť zároveň verejným hovorom obce. Naviac, prezenčná listina sa, podľa rozhodnutia súdu, dopĺňala dodatočne, zbieraním podpisov členov urbáru v domácnostiach a rodinní príslušníci podpísali aj už mŕtvych vlastníkov pozemkov. S takýmto postupom žalobkyňa, ktorej sa spôsob hlasovania dotkol, nesúhlasila a súd teda platnosť zmluvy zrušil.
URBÁR
„Ruky-nohy im treba bozkávať, Pán Boh zaplať za to, čo nám dali,„ hodnotí zmluvnú spoluprácu so SOVS predseda Pozemkového spoločenstva urbáru v Hladovke Ján Korček. „Ja by ju zastrelil, zbytočne nám vyhnala z kešene 40 000. A že sa vypílili stromy? Mám 73 rokov, a za ten čas tam nikdy strom nenarástol, iba borovice – majú po 60 – 70 rokov. Lesu sa neurobila žiadna škoda! Zmluvu súd zrušil, ale už sme pripravili novú, bude tá istá. Aj druhá valná hromada za prenájom už bola, v apríli. Všetci zaň hlasovali – iba tri baby nie, tie, čo nás predtým udali. Že sme nesprávne hlasovali. Mŕtvi neboli na listine, oni zomreli potom. Novú zmluvu dáme pozrieť už iba notárovi. Švajčiari boli v Hladovke, už zo tri razy – sú to solídni ľudia. Hniezda? Hej, sú tam hniezda, aj bociany. Na druhý týždeň pôjdeme do hory pozrieť zas. Peniaze za prenájom sme požičali Obecnému úradu v Hladovke na sálu a kultúrny dom,„ reaguje na naše telefonické otázky predseda urbáru Ján Korček.
ZMLUVA
Okrem toho, že je zaujímavá dĺžkou trvania, pre niekoho aj výškou nájomného, žalobkyňu v negatívnom slova zmysle oslovila aj tým, že je v niektorých bodoch pre urbár nevýhodná. Poukázala na tieto: „Akékoľvek informácie, ktoré Urbár získa v súvislosti s predmetom nájmu, alebo informácie, ktoré sa dozvedel alebo dozvie v budúcnosti v súvislosti s touto zmluvou, nesmie bez predchádzajúceho písomného súhlasu SOVS poskytnúť, ani inak sprístupniť inej osobe.„ Avšak – o informácie v roku 2002 požiadal SOVS samotný predseda spomínaného urbáru. Dostal písomnú odpoveď, že SOVS nie je povinnou osobou podľa zákona o informáciách, a preto mu požadovanú informáciu neposkytnú. A ďalej: „Urbár„ po skončení nájmu ponechá na predmete nájmu všetky zariadenia, ktoré na ňom v súvislosti s realizáciou projektu Ciconia nigra Slovakia inštalovala SOVS.„
„Znamená to, že početné bazény pre bociana na našom majetku, ktoré sa začali budovať počas súdneho konania, tam zostanú už navždy?„ - reaguje Anna Kubicová.
SOVS
O názor na rozhodnutie súdu sme požiadali výkonného riaditeľa SOVS Rastislava Rybaniča. Ten úlohou poveril najzasvätenejšieho, koordinátora spomínaného projektu Dušana Karasku: „SOVS rozhodnutie súdu rešpektuje. K pochybeniu došlo zo strany Urbáru obce Hladovka. Vyplýva to zo všeobecne nízkeho právneho vedomia v pozemkových spoločenstvách vôbec. Následne sme všetky sily venovali kvalitnej príprave novej zmluvy. Valná hromada urbáru v apríli 2003 väčšinou hlasov rozhodla (proti nebol nikto, len tri osoby sa zdržali) o uzatvorení novej nájomnej zmluvy. Na zasadnutí výboru urbáru 25. júna 2003 boli prejednané a odsúhlasené jej detaily. Je dosť neobvyklé, keď člen urbáru koná v rozpore so záujmami väčšiny ostatných členov a svojím konaním priamo i nepriamo poškodzuje urbár. Vyhraným súdnym sporom vlastne nič nezískal. Žalobkyňa tak postavila verejnú mienku obce Hladovka a členov Urbáru proti sebe. Ochrane bocianov čiernych, ďalších vtáčích druhov i celej prírody na tejto lokalite sa plánuje SOVS venovať aj naďalej,„ uzavrel reakciu na naše otázky ornitológ Dušan Karaska.
ŠOP
Stanovisko k hĺbeniu jazierok na pozemkoch Urbáru v Hladovke nám prezentoval aj riaditeľ Štátnej ochrany prírody, pracoviska v Námestove, Róbert Trnka: „Bol som sa tam pozrieť na jar, v čase, keď sa umelé vodné plochy hĺbili. Viem, terén dnes vyzerá, ako keď sa stavia dom, výkopy po buldzéri sú surové. O jeden až dva roky sa všetko zacelí a už teraz tvrdím, že tento projekt v praxi bude plniť svoju funkciu. V súčasnosti sú tam 3 páry bociana čierneho, robia sa umelé vodné preložky a veríme, že počet týchto vzácnych vtákov v tejto lokalite určite narastie. Je to vskutku realita, nie iba túžba. Proti budovaniu umelých vodných plôch v Hladovke, podobne ako v Trstenej a Bobrove, nemám námietky,„ povedal Ing. Trnka a dodal: „Orava je v rámci Slovenska najbohatšou lokalitou na výskyt bociana čierneho, preto sa mu u nás venuje taká pozornosť - hniezdi tu 60 – 80 týchto vtákov, na Slovensku ich je 400 – 600.„
Hoci odbor životného prostredia OÚ v Tvrdošíne sa na návštevu spomínaného terénu ešte len chystá, aj odtiaľ zaznelo predbežne podporné stanovisko realizácii projektu ochrany bociana čierneho v lesoch Hladovky.
Ide vlastne aj o to
A tak trojročné putovanie paragrafmi, ktoré“ spôsobili„ 3 páriky bocianov čiernych, končíme sumárom: „Tri baby, ktoré nás udali„ a ktoré by predseda urbáru najradšej „zastrelil,„ by sa, predpokladáme, zachovali inak, nebyť napr. „hlasovania, aj v mene mŕtvych,„ toho, ktoré SOVS nazýva pochybením urbáru. Urazilo ich, tie tri baby, „že z nich robia blbcov,„ i to, že obe strany spomínaného zmluvného vzťahu sú na poskytovanie informácií skúpe, hoci vlastníci chcú a aj majú právo byť informovaní o stave svojho majetku.
Vyostrený vzťah vyústil až do rozhodnutia: „hlasovanie napadneme súdnou cestou opäť!„ A potom – že bociana čierneho v hladovských lesoch nevidieť? Možno sa už nemôže dívať na konanie ľudí. Rozprestrel čierne krídla a... Požiada o poľskú príslušnosť? Anna Lajmonová