Prvýkrát chytil do ruky gajdy v roku 1944. Boli prežraté moľami a tak sa mu z nich nedarilo vylúdiť práve uchu lahodiace zvuky. Dvanásťročnému chlapcovi však nedalo, poprosil o pomoc majstra Ondreja Mičinca, vtedy jediného gajdoša v Sihelnom. Odvtedy pretieklo veľa vody, rokov plných starostí i radostí. Až sa presne pred mesiacom, 15. júna, životná púť posledného oravského gajdošského nestora Jána Fernézu zo Sihelného tíško skončila.
Ján Fernéza bol dôkladný človek, nielenže si veľa pamätal, ale odkladal a opatroval aj všetky písomné a fotografické materiály - o vlastnej činnosti i aktivitách svojich príbuzných a známych, pokračovateľov ľudových tradícií.
V jeho spomienkach nachádzame: „Kaď tu bol front, môj otec išli do Poľska zaviezť Nemcov. Cestou domov ich zastavil jeden Poliak a ponúkal im, či by nekúpili gajdy. Otec nemali peniaze, len kúsok slaniny a masť, čo dostali od Nemcov. A tak kúpili gajdy za kúsok slaniny...„
Gajdy chytili malého Janka Fernézu za srdce a viac ho nepustili. Hrať mu časom nestačilo, začal tento rýdzo pastiersky hudobný nástroj aj vyrábať. Za viac ako polstoročie vyrobil Ján Fernéza viac ako päťdesiatku gájd, mnohé z nich našli svojich nových majiteľov za hranicami Slovenska. Gajdoš pracoval na výrobe drevených častí nástrojov po celé roky dlátkami, ktoré mu na smrteľnej posteli odkázal majster Mičinec. Ján Fernéza mal 14 detí, ani jedno sa však nestalo jeho nasledovníkom. Pokračovateľa našiel až v zaťovi Františkovi Skurčákovi z Oravskej Polhory. Tomu odkázal i svoje staručké náradie. Rovnakými dlátkami starý majster vyčaril aj nástroj, s ktorým pred pätnástimi rokmi zvíťazil v Detve v silnej konkurencii slovenských výrobcov gájd. Takmer 60-ročná tvorba remeselníka a umelca sa nedá zhrnúť do niekoľkých viet. Stopa v podobe audionahrávok však po ňom zostala napríklad v hudobnom archíve Kráľovskej akadémie vo Švédsku či v archívoch Českého rozhlasu, ale aj u gajdošskej „konkurencie„ v Maďarsku. Keď chceli rodáci majstra Fernézu získať jednu z nahrávok ostravského rozhlasu, narazili na neúprosné pravidlo: biznis je biznis. Zástupca rozhlasu si cenil nahrávku na 60 000 Kč. Dokážeme vlastné dedičstvo takto oceniť aj my?
Zrejmé je však už len to, že od 15. júna Ján Fernéza na svojich gajdách už nikdy nikomu nezahrá... (mp)