„Odrazu som od minulého roka iný občan, než všetci ostatní Tvrdošínčania v mojom veku„, začína svoje rozprávanie bývalý predseda MsNV v Tvrdošíne, dôchodca Bohuš Drobka. A pokračuje: „Približne tisícka dôchodcov od 65. roku, rovnako ako invalidní dôchodcovia, každoročne dostáva pred Vianocami z mestského úradu finančný príspevok päťsto korún, mesto ich pozýva na vianočné posedenie, pribalí darček... Mňa, hoci aj ako invalidný dôchodca dokonca dvojnásobne spĺňam spomínané kritériá, od minulého roka zo zoznamu občanov tejto kategórie vyškrtli. Vlastne – ako som sa dozvedel neskôr – preradili ma do inej „kategórie.„ Dostal som sa, spolu s niekoľkými ďalšími obyvateľmi mesta Tvrdošín, na zoznam „záporne posúdených občanov.„ A tým podľa orgánov nášho mesta jednorazový finančný príspevok nepatrí. Vôbec mi nevadí, že som nedostal 500 korún. Vadí mi, že si ma, ale i ďalších občanov niekto z radnice dovolil „vymodelovať„ ako občana iného, než sú všetci ostatní, a bezdôvodne ma „potrestať„ za niečo, o čom neviem a nikto ma nikdy na nič neupozornil.. Radnica poškodila moju dobrú povesť a osobnú dôstojnosť. Kvôli čomu? Akým právom? Je možné v dnešnej spoločnosti kategorizovať ľudí? Bezdôvodne ich deliť na dobrých a zlých? Tých dobrých označovať – Preukazom občana mesta Tvrdošín so všetkými výhodami a zľavami – tých zlých bez akéhokoľvek dôvodu a oznámenia prípadných výhrad písať na listinu „záporne posúdených občanov„ a upierať im práva, ktoré sú právami pre všetkých. Voči svojmu mestu si plním všetky povinnosti, vždy som načas zaplatil poplatky i dane... Tí, ktorí z radnice takto delia obyvateľov mesta, prespali na svojich stoličkách dobu. Žijeme v slobodnej spoločnosti 21. storočia! Na tvrdošínskom magistráte je tiež ešte niekoľko ľudí z dávnejších storočí – priam otrocky, na povel a slepo urobia všetko, len aby neprišli o miesto,„ uzatvára Bohuš Drobka svoj rozhorčený monológ.
Na „500-korunový dôvod„ a pravidlá rozdeľovania finančného príspevku sa neustále pýtal. Telefonicky, osobne na radnici i prostredníctvom listov. Primátor Tvrdošína mu v telefóne údajne povedal, že na jeho požiadavku ohľadne príspevku a pravidiel nebude odpovedať. „Prečo?, opýtal som sa.„ „Ty vieš, prečo„, znela odpoveď v telefóne. „Som predsa občanom Tvrdošína. A ty ako primátor si tu pre všetkých občanov, nie?„ Nie, iba tých, čo ma volili,„ znela údajne podľa slov Bohuša Drobku odpoveď primátora.
„Záporne posúdený občan„ Drobka sa teda domáhal informácie písomne, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Reakciu, za ktorú, mimochodom, zaplatil 174 Sk, nakoniec dostal. Poplatok však bolo treba uhradiť najprv, až potom úrad vybavil žiadosť! Bohuš Drobka však nežiadal celý 12-stranový rozpočet mesta, ako mu z radnice poslali. Prizvukoval povinnosť zverejniť prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých mesto koná a rozhoduje – teda v danom prípade mu išlo o kritériá – zásady, podľa ktorých sa peňažné či vecné dávky jednotlivým občanom poskytujú a kto dostal právomoc rozhodovať o poskytnutí či neposkytnutí dávky. Pýtal sa, či boli tieto zásady schválené formou uznesenia mestského zastupiteľstva. Zo spomínaného 12-stranového rozpočtu mesta za rok 2002 (prefotenie každej strany pre občana stojí na radnici 5 Sk, pozn. aut.) vyplýva, že na „jednorazové dávky pre starých občanov„ Mestské zastupiteľstvo v Tvrdošíne schválilo 450 000 Sk, na kultúrne podujatia – v rámci nich vianočné posedenie s dôchodcami – 170 000. Dôchodca Bohuš Drobka a minimálne 10 ďalších občanov sa teda na zozname dôchodcov, ktorí päťsto korún dostali, podľa všetkého nenachádza. Na dôvod sme sa telefonicky opýtali vedúcej oddelenia sociálnych vecí, školstva a kultúry Klementíny Šaradínovej, ktorej v tejto oblasti, ako si povieme neskôr, táto „úloha„ prináležala. Povedala nám: „Pán Drobka dostal informáciu, o ktorú požiadal, viac k tomu nemám čo dodať.„ Vybrali sme teda z informácie, ktorú Bohušovi Drobkovi ako zdôvodnenie poslala spomínaná vedúca oddelenia sociálnych vecí, spolu s výpisom uznesenia z Rady MsZ, týkajúceho sa tejto problematiky. Mestská rada 28. novembra 2002 schválila „vyplatenie jednorazových finančných príspevkov 65 a viacročným dôchodcom, plným invalidných dôchodcom a deťom ťažko zdravotne postihnutým v zmysle rozpočtu mesta, okrem tých, ktorí si neplnia povinnosti v zmysle Štatútu mesta, negatívne prezentujú mesto pred verejnosťou nepravdivými a ohováračskými spôsobmi poškodzujú mestu dobré meno. Zoznam takto tu kladne aj záporne posúdených občanov predloží vedúca sociálno-správneho oddelenia k vyplateniu na finančné oddelenie.„ A tak spomínaná vedúca v liste dôchodcovi Bohušovi Drobkovi po úvodnom odstavci, kde zdôvodňuje výšku poplatku za poskytnutie informácie o rozpočte a jeho schválení MsZ, uviedla takéto zdôvodnenie: „V danej veci ďalej uvádzame, že Vaše výhrady v opätovnej žiadosti sú nedôvodné aj preto, že Vami požadovaná písomná informácia má nadväznosť na počiatok stanovených zásad prijatých MsZ ešte v roku 1992, vyčlenenia finančných prostriedkov vo výške 500 Sk na jedného dôchodcu nad 65 rokov i prijatých zásad, kde finančné prostriedky sa každoročne začleňujú do rozpočtu mesta a spôsob rozdeľovania sa osobitne posudzuje podľa plnenia si základných povinností občana mesta v zmysle štatútu mesta, ako aj poznatkov, ktoré kladne, resp. záporne pôsobia na území nášho mesta.„
Nuž, radnica Tvrdošína sa takto, bez uvedenia jasného dôvodu, so „záporne posúdeným občanom„ Bohušom Drobkom hrala hru podľa vlastných pravidiel. Nielenže nedostal finančný príspevok, nedostal ani adekvátne zdôvodnenie svojej žiadosti, za ktorú vopred zaplatil takmer dve stovky. A nadôvažok – nedostal, a to už nie s desiatkou, ale varí stovkou ďalších obyvateľov tiež Preukaz občana Tvrdošína. Zavtipkoval si: „Keďže nie som medzi dôchodcami, som zrejme ešte mladý. Ale že nie som medzi občanmi, a fyzicky tu ešte som, to už je prinajmenšom divné...
A teraz vážne: Obyvateľ Tvrdošína, ktorý nám vyrozprával svoj „nespokojný príbeh,„ rovnako ako desiatky ďalších občanov v tomto meste, sa cíti, jemne povedané, hlboko dotknutý. Boli totiž porušené jeho ústavné práva, ktoré každému občanovi tejto republiky zaručujú právo na zachovanie osobnej cti a dobrej povesti. A tak vyzýva ďalších obyvateľov brániť sa, poslancov mestského zastupiteľstva i kompetentných výkonných pracovníkov mestského úradu zas nabáda k sebareflexii. Problém, o ktorom nám porozprával, chce tiež predostrieť orgánom, kompetentným konať, keď sa vedome a zámerne porušujú základné práva občana.
Anna Lajmonová
