Jedno nešťastie za druhým sa valilo Európou v minulých storočiach - vojny, križiacke výpravy, mor... A potom i boj s diablom a jeho pozemskými služobníkmi. Strach z tajuplných javov, ktoré si človek nevedel vysvetliť a obava z neočakávaného nešťastia vytvárali totiž živnú pôdu na vieru v mágiu a čarodejnice. Bežný obraz mnohých stredovekých miest dopĺňali rozpálené hranice, na ktorých upaľovali nielen kacírov, ale hlavne čarodejnice, bosorky či strigy po celej Európe, najviac vari v Nemecku, Poľsku, Taliansku, Švajčiarsku, Francúzsku, v Čechách, Anglicku. Územie dnešného Slovenska zasiahla táto epidémia, našťastie, až v závere týchto „bosoráckych„ čias a v zmiernenej podobe. Viacerí bádatelia sa pokúšali stanoviť počet obetí honu na čarodejnice. Avšak množstvo spisov zo súdnych procesov bolo zničených zámerne, mnohé archívy zhltli vtedy časté požiare, stopy po procesoch zahladzovali i vojnové udalosti tých dôb. Niektorí autori dospeli k záveru, že v Európe sa počet obetí pohybuje od niekoľkých desiatok tisíc až k deviatim miliónom! Prijateľnejšie pôsobí odhad, že v rokoch 1575 až 1700 tomuto prenasledovaniu v katolíckych a protestantských častiach Európy padol za obeť jeden milión osôb, istý český autor hovorí o dvesto tisícoch... A u nás? Podľa zachovaných dostupných, ale vôbec nie kompletných dobových záznamov, v rokoch 1565 až 1756 bolo v Uhorsku pred súdmi rôznych inštitúcií prerokovaných 554 prípadov obžaloby z čarodejníctva a z nich sa 403 skončilo rozsudkom.
Poslednú bosorku v strednej Európe upálili v roku 1741 v Krupine. Ďalší zdroj však uvádza rok 1744, iný konštatuje, že poslednú bosorku v Uhorsku upálili v roku 1768, no v roku 1777 v Lubline sťali za bosoráctvo Máriu Gurkovú a jej druha Jána Poleczka. Ale definitívne posledná bosorka, ak neklamú údaje, bola upálená v Mexiku v roku 1873!
Zánik čarodejníckych procesov v priebehu 18. storočia však neznamenal, že by sa z ľudských myslí vytratila tradičná poverčivosť. Tá pretrvala nielen 18. storočie, ale môžeme ju v istom zmysle pozorovať až dodnes. Z jednej správy z roku 1977 sa dozvedáme: „Vo Francúzsku je 23 tisíc veštcov a veštkýň, ktorí majú jedenapol milióna klientov. Honoráre za predpoveď budúcnosti sa pohybujú od tridsať do jedného milióna frankov.„ U nás, na Slovensku, stačí napr. veštkyni poslať fotografiu, či nakreslenú figúrku a – budúcnosť vám príde poštou...Ak vám nevyhovuje, hoďte do ohňa (veštbu, nie veštkyňu). Nás prednedávnom neďaleko slovensko-poľskej hranice tiež oslovila černovalsá černooká veštkyňa: „Niechce pani znać swoją przisłosć?
Po stopách bosoriek sa vybrala i putovná výstava, inštalovaná od 16. júla vo vstupnej hale MsKS v Dolnom Kubíne. Dozviete sa tam, že najprv išlo o spojenie s diablom, neskôr s Bohom. Prečítate si zariekania, veštenia, liečebné i magické praktiky tých, ktoré vzbudzovali uznanie i strach zároveň. Sú tu i protokoly zápisníc z procesu s Evou Poliakovou zo Žaškova, ktorú súdili ako čarodejnicu pred župným súdom vo Veličnej v roku 1727. Výstava potrvá do 16. septembra. (vš)