„To je jediný váš problém?„ - odpovedá nám protiotázkou primátor Ivan Šaško.
„Podľa nás je to problém a obmedzovanie návštevníkov bazénov a ostatných podnikateľov v Oraviciach. Mnohí z nich by radi vedeli, prečo ste siahli po takom riešení,„ upresňujeme.
„Vy ste tu už narobili toľko zla, že môžete byť rada, že sa s vami vôbec bavím! Môžete si napísať, čo chcete, ako všetci debi... novinári! Mňa to nezaujíma! Aj tak si každý z vás napíše len to, čo mu vyhovuje.„
V takomto duchu sa ďalej „rozvíjal„ náš rozhovor s primátorom Tvrdošína. Dozviete sa aj to, ako sa skončil. Najprv však načrtneme, o čo vlastne ide.
Odvtedy, ako mesto Tvrdošín vytrestalo obyvateľov regiónu a turistov dočasným zastavením bazénov za to, že územie Oravíc zmenilo kataster, termálne kúpaliská už rok opäť fungujú. Vrátili sa poniektorí, predtým stáli návštevníci z Poľska, prichádzajú dovolenkári, vstupným zvýhodnení Tvrdošínčania, mnohí ľudia z blízkeho okolia tiež neváhajú, aj keď vstupné pre nich je rovnaké ako pre cudzincov, 100 Sk. V posledných týždňoch ich však prevádzkovateľ opäť nepríjemne prekvapil: ak kúpalisko z akýchkoľvek dôvodov opustíte (hoci len naobedovať sa na chatu, kde ste ubytovaní), viac sa neokúpete. Iba ak si kúpite ďalšiu vstupenku. Vyskúšali sme si to na vlastnej koži. Pri pokladni nám pracovníčka chcela automaticky vydať „tvrdošínsky„ lístok. Veď Tvrdošín nie je veľkomesto, takmer každý tu takmer každého pozná. Nižšie vstupné lákalo, ale - máme pracovníčke pri vstupe vyrobiť problémy? Priznajúc sa, že nepatríme práve medzi obdivovateľov úradovania tvrdošínskeho primátora a tak nevlastníme preukaz občana (sme neobčania?) mesta Tvrdošín, kupujeme si namiesto 20-korunovej vstupenky lístok za rovnú stovku. S kľudom Angličana vstupujeme medzi stovky slniacich a kúpucich sa návštevníkov. Mimochodom, žiaden Angličan by nevedel, že nesmie areál opustiť, pri vstupe sú oznamy vypísané len v poľštine a slovenčine. Preto ešte občas prichádza k dohadovaniu sa medzi personálom a návštevníkmi.
Voda dobrá, pivo drahé
Spoza plota volá starší pán na slniace sa dôchodkyne, vraj nesie čo-to na opekanie, môžu ísť k potoku. „Musíme sa najprv dosýta vykúpať, druhý raz nás sem už nepustia,„ reagujú oddychujúce ženičky z neďalekej Čimhovej a namiesto ku ohníčku opäť mieria do zaplneného bazénu.
Ďalší Tvrdošínčan oddychuje so synom a švagrovcami na súkromnej chate: „Pre mňa to nie je až také drahé, chodím sem aj s chlapcom pred obedom aj večer, vyjde nás to na 60 Sk. Štve ma ale cena piva v tomto jedinom bufete. Na prudkom slnku človek vysmädne a tu stojí pivo až 25 Sk, kým za plotom 20. Vadí mi aj upratovačka, ktorá behá medzi nahými chlapmi v sprchách. Alebo pánske toalety - sú stavané pre troch, ale dvaja chlapi s trochu väčším bruchom sa tam už neobídu. Oravická voda mi však robí veľmi dobre, takže sem idem vždy, keď môžem.„
Návštevníci z Čiech i Poľska sú opatrením prevádzkovateľa znechutení, najmä tí, okolo ktorých pobehuje viac ratolestí. Veď tie toho za deň pojedia a vypijú... A systém „návratiek„ alebo permanentiek sa tiež dá nájsť, len by niekto musel chcieť...
Presvedčili sme sa, že ceny vo väčšine okolitých bufetov sú približne o 25% nižšie, než v bufete, umiestnenom priamo v areáli. Ruskú zmrzlinu tu kúpite za 25 Sk, u iných podnikateľov za 20, praženú makrelu dostanete za 149 Sk/200 g, mimo areálu je to 60 Sk /100 g, atď. Bufet prenajali Urbárski spolumajitelia z Tvrdošína dvom podnikateľom, údajne za dosť kurióznych podmienok. Biznis je biznis, prevádzkovatelia bufetu sú spokojní, veď o prenájom sa uchádzali aj najmenej dvaja ďalší konkurenti. Zvláštne je len to, že podľa obchodného registra sú Urbárski spolumajitelia jediným spoločníkom v spoločnosti Urbári, s. r. o., Tvrdošín. A táto má ako jeden z predmetov podnikania tiež pohostinskú činnosť bez ubytovacích zariadení a výčap. Kto pozná Tvrdošín, vie, že predseda spoločenstva Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín, konateľ jej dcérskej spoločnosti Urbári s.r.o., Tvrdošín a primátor mesta Tvrdošín Ivan Šaško sú jedna a tá istá osoba. Primátor zvykne hovoriť, že robí vždy len to najlepšie pre mesto, alebo pre urbár. Žeby bol zisk z prenájmu stánku v uzatvorenom areáli kúpaliska väčší, ako zisk z jeho prevádzkovania? Posudzovať to však neprináleží nám, ale podielnikom tvrdošínskeho urbáru. Ide o ich majetok. Iba oni s ním môžu nakladať podľa vlastného uváženia.
Je to netypické...
Nás skôr zaujímalo, ako sa na takýto spôsob podnikania pozerá obchodná inšpekcia v Žiline. Podľa riaditeľa Inšpektorátu SOI, krajského radcu Ing. Jozefa Poláka ide o netypické riešenie situácie. Bežne bývajú vstupenky na kúpaliská celodenné, v opačnom prípade sú označené, akú majú platnosť. Na slabo čitateľnom bločku z pokladnice kúpaliska v Oraviciach však takýto údaj nie je. Posúdiť diskrimináciu či rovnosť šancí pre všetkých podnikateľov však SOI môže iba priamo na mieste, čo aj po podaní písomného podnetu urobí, spolu s ďalšími súvisiacimi kontrolami.
Nad vstupom do areálu kúpalísk si každý zákazník prečíta: Venujeme vám svoj čas. Pod nápisom sú uvedené otváracie hodiny, rôzne v lete a v zime. Nás však zaujalo slovíčko „venujeme.„ Pri bazénoch v Oraviciach nikto nikomu nič nevenoval – iba ak zľavu na vstupnom držiteľom preukazu občana mesta Tvrdošín, dôchodcom a zdravotne postihnutým občanom Tvrdošína. Z pohľadu na návštevníkov, vyťahujúcich svoje obedy z prenosných chladiacich boxov, mikroténových vreciek a igelitiek nám napadlo, že ich niekto skôr o čosi obral. O možnosť kultúrne sa najesť v jedálni na chate, či zdriemnuť si v chládku izby počas horúceho poludnia.
Váš problém
Prevádzkovateľom termálnych kúpalísk v Oraviciach sú Technické služby mesta Tvrdošín. Preto sme sa na príčinu zmeny režimu na kúpaliskách spýtali najprv tam. Riaditeľ nás však poslal ďalej, pretože podľa príkazu „zhora„ nesmie poskytovať novinárom informácie. To môže len zástupkyňa primátora alebo primátor sám. Navštívili sme teda radnicu a primátora Ivana Šaška. Pripojil sa k nám aj kolega Vlado Buzna z Liptova, ktorého celá záležitosť zaujímala rovnako. Chceli sme poznať odpoveď na jedinú otázku: „Prečo sa celodenné vstupenky na termálne kúpalisko v Oraviciach zmenili na jednorazové?„
„To je jediný váš problém?„ - odpovedá nám protiotázkou primátor Ivan Šaško.
„Podľa nás je to problém a obmedzovanie návštevníkov bazénov a ostatných podnikateľov v Oraviciach. Mnohí z nich by radi vedeli, prečo ste siahli po takom riešení,„ upresňujeme.
„Vy ste tu už narobili toľko zla, že môžete byť rada, že sa s vami vôbec bavím! Môžete si napísať, čo chcete, ako všetci debi... novinári! Mňa to nezaujíma! Aj tak si každý z vás napíše len to, čo mu vyhovuje. Že som nebol na zasadnutí ZMOHO, ale na poľovačke! Nebol som, to je moja vec! Ja tam nebudem sedieť s takými... ako niektorí sú a baviť sa o ničom alebo o smetiach. Ale nebol som ani na poľovačke! Seriózne informácie vás nezaujímajú!„
„My sme vás predsa prišli požiadať o serióznu odpoveď,„ snažíme sa primátora upokojiť.
„Už som vám ju dal.„
„Nuž, neviem, zrejme som hlúpa, ale ja som ju vo vašej „reakcii„ akosi nepostrehla...„
„Sama ste si to povedali.„
„Pán primátor, prepáčte, ja som tu nenarobil žiadne zlo, môžem vás o odpoveď na úvodnú otázku požiadať ja? Ale prosil by som odpoveď v rovnakej hlasovej rovine, veď my na vás nekričíme, tak neviem, prečo by to malo byť naopak,„ pomáha nám mladý kolega z redakcie Liptov.
„Vy nemáte morálne právo ani skúsenosti, aby ste sa mi tu usmievali a takto ma provokovali! Okrem toho, od nás nikto nemôže žiadať, aby na jednu vstupenku celý deň chodili ľudia hore-dole!„
„Takže dôvodom bolo, že ľudia podvádzali?„
„Pravdaže! A ceny nám tiež nikto nebude diktovať! Odvtedy, ako sme zaviedli na kúpalisku takýto režim, tržby nám vzrástli o 500 tisíc. A v bufete pri bazéne majú ľudia všetko, čo potrebujú.„
„Ale o štvrtinu drahšie, než v okolí...„
„To je už ich problém. Mňa nezaujíma, čo na to hovoríte vy, ani nejaký Zboja či stánkari, čo si vás najali...„
Darmo sa snažíme Ing. Šaška presvedčiť, že nám stačí stručná a konkrétna odpoveď, debata (ak sa to tak dá nazvať) sa končí, hoci predtým si vypočujeme ešte niekoľko obvinení. Vstávame: „Tak vám ďakujeme, pán primátor...„
„Skončil som. Odchod!„ Primátor nám otvára dvere, nie však zrejme zo slušnosti, keďže tresli až do skrine či steny za nimi. Na naše „dovidenia„ sa nám už odpovede nedostalo. Kráčajúc po prvých schodoch na prízemie zazrieme ešte pracovníčku tvrdošínskej radnice, ako opatrne nakúka (či počúva), aké názory si, odchádzajúc, s kolegom vymieňame. Nevymieňame. Na to niet slov...
Melánia Pastvová
