Korene dychovky na Bielej Orave siahajú až do tridsiatych rokov minulého storočia. Hasičská dychová hudba z Námestova, ktorá prvýkrát účinkovala v roku 1931, bola chýrna široko-ďaleko. Kapelníkom a dušou súboru však bol jeden z tunajších židov, ktorého osud, a tým aj osud dychovky, spečatila druhá svetová vojna. V 50-tych rokoch sa postaral o znovuzrodenie a masívny rozvoj dychových hudieb učiteľ Ignác Kučera z Trstenej. A to od Trstenej a Námestova až po Párnicu. Po niekoľkých aktívnych rokoch začali zo súborov odchádzať starí muzikanti, živitelia rodín chodili za prácou, chýbali mladí ... Väčšina dychoviek na Orave sa pomaly začala rozpadávať.
V tom čase mladý učiteľ Anton Sivoň ani netušil, že preberie štafetu od starnúceho pána Kučeru. Hrával síce v trstenskej dychovke, aj bigbítovej skupine na saxofón, ale najviac času venoval futbalu. Vo veku 36 rokov však už bol najvyšší čas futbalové ihrisko opustiť: „Začal som si hľadať niečo úmerné svojmu veku a schopnostiam. Vyhrala muzika. Vtedy som zmenil aj „štáciu,„ zo Sihelného ma prevelili učiť do Hruštína. Dedina patrila k tým, kde Ignác Kučera tiež po sebe zanechal kus práce a oduševnených chlapov - muzikantov. Ignác Kučera však prichádzal do Hruštína čoraz zriedkavejšie a tak ma požiadal o výpomoc. Tam som po prvýkrát ochutnal chlebík kapelníka.
Nasledovalo Námestovo. V pohnutom šesťdesiatom ôsmom roku sme začali nacvičovať so súborom Bernolák. S chlapmi sme si sľúbili, že na Medzinárodný deň žien musíme verejne vystúpiť. Splnili sme. Odvtedy sa datuje naša existencia, toho roku sme na MDŽ oslávili 35-ku. Pre Bernolák to boli dobré časy, mali sme motiváciu. Neboli to peniaze. Boli to „hračky„ na 1. mája, MDŽ, na mnohých cirkevných príležitostiach. Na Jozefa sme sa museli rozdeliť na dve dychovky, aby sme všetko stíhali, každému Jozefovi sme chodili hrať ku domu. Začiatkom 70-tych rokov to chytilo ten správny šmrnc a s malými výkyvmi ten elán v Bernoláku pretrváva dodnes. Prežili sme aj hádky, generačné problémy... Ale hráme ďalej. Naším najstarším hrajúcim členom je 74-ročný František Vojtechovský, najstarším žijúcim je však 93-ročný Jozef Diko.„
Niektorým mocipánom sa nepozdávalo, že učiteľ chodí vyhrávať s dychovkou po cirkevných akciách, čo vyústilo do ďalšieho „sťahovania.„ Anton Sivoň putoval do školy v Mutnom, vzápätí do Lokce. Vtedajšiemu riaditeľovi sa veľmi páčila myšlienka, aby tunajšie deti založili detskú dychovku: „Toľko dobiedzal, až som neisto prikývol, aj keď s deťmi v dychovke som nemal žiadne skúsenosti. Riaditeľ ma však chytil za slovo. Jedného krásneho dňa pred Vianocami som prišiel do školy a čo nevidím? Pod jedličkou na školskej chodbe kopa lesklých nástrojov! No čo, musel som začať! A dnes má dychová hudba Kýčera z Lokce 31 rokov.„
Súčasný mladý kapelník Kýčery Martin Kormančík si dobre spomína na ťažké začiatky: „Bol som prvák a strašne som chcel hrať. Pán učiteľ ma ohodnotili na tenor. Takmer rok sme aj s kamarátmi chodili na skúšky, starší hrali a my sme sedeli na lavičke a fúkali do nátrubkov. Kto by to vydržal! A tak som s tým tresol. Ako piatakovi mi však nedalo, začal som od začiatku, už na basu, a neprestal som doteraz.
Anton Sivoň „má prsty„ aj v založení vekovým priemerom najstaršej dychovky na Bielej Orave, DH Hamuljak z Oravskej Jasenice. V 76-tom roku sa tu chytili nástrojov starší chlapi a hrajú doteraz, ibaže pod taktovkou Jána Čapka. Vekový priemer muzikantov DH Hamuljak je najvyšší spomedzi oravských dychoviek. V Rabči za pomoci zanieteného učiteľa Sivoňa vznikla Rabčanka. Keď Anton Sivoň odchádzal do dôchodku, opäť „zaúradoval„ v Hruštíne. Hruštínčanka hrá doteraz, je to vekovým priemerom najmladšia dychová hudba na Orave.
A hoci dychové hudby aj dnes prežívajú ťažké časy, podľa Antona Sivoňa dychovka na Orave nezahynie. Veď prežila už niekoľko podobných kríz. Dôkazom sú desiatky nových mladých hudobníkov: „Nikto nemá takú úžasnú bubeníčku, ako teraz Bernolák. Keď prišla školáčka Olinka Poláčková, aby som ju učil hrať na bubny, myslel som si, že ide len o rozmar. Ale taký nevšedný talent ešte asi oravská dychovka nemala. Dychovka však dnes stojí na nadšencoch, akými sú terajší kapelníci alebo napríklad manželia Katarína a Milan Hurákovci, dodávajúci elán dychovej hudbe Bernolák.„
Melánia Pastvová
