Námestovo - Ani nepriaznivé počasie, ktorým sa začal uplynulý víkend neodradilo približne 1500 zaregistrovaných účastníkov od návštevy tradičného gospelového festivalu Verím Pane. Konal sa na brehu Oravskej priehrady v Námestove od 23. do 27. júla. Okrem nich sa na takmer poltisícku účinkujúcich spevákov a hudobníkov prišli pozrieť mladí i starší diváci z Námestova a neďalekých miest a obcí. „Voda dolu, voda hore,„ komentoval vrtošivé počasie hlavný organizátor Juraj Drobný zo spoločnosti Lux Comunication. Podľa jeho slov, bol tohoročný 13. ročník festivalu výnimočný hneď niekoľkými novotami: prvý raz sa konal počas piatich dní, v jeho oficiálnom programe nechýbali obľúbené tvorivé dielne a na pódiu námestovského amfiteátra vystúpili aj také skupiny a zbory, na ktoré po minulé roky „nebol čas„. Deväťdesiat hodín programu tohoročného sviatku gospelovej hudby v Námestove vyplnili vystúpenia hudobných skupín a zborov, medzi nimi zaujali i Kefas, Adriel, Sába, Heavens Shore, Shine, Jocara, Timothy..., ale aj sólisti Eva Henychová, Mária Podhradská či Marek Novotný. V programe boli aj tvorivé dielne s ústrednými témami ako autorské práva, bicie a klávesové nástroje, muzikoterapia, spev, hra na elektrickej gitare, kultúrny manažment a výtvarná komunikácia. Dlhotrvajúci potlesk sprevádzal tiež vystúpenia tanečného divadla aTak z Bratislavy s novou hrou Stromy, či liturgický tanec tvorivej dielne s rovnomenným názvom. Svedkami netradičného tanca, ktorý so šesticou dievčat nacvičili sestry Joyce a Ancicia z komunity misijných sestier Kráľovnej Apoštolov, sa stali veriaci zhromaždení v Kostole sv. Šimona a Júdu na piatkovej a nedeľnej bohoslužbe. Ako nám povedala sestra Joyce z Indie, pri svojej choreografii využívali tradičné indické tance počas slávnostných svätých omší. Liturgickým tancom, podľa nej, tiež možno vyjadriť úplnú odovzdanosť a lásku k Bohu, pretože si od tanečníka vyžaduje nielen dokonalú techniku pohybu, ale aj spoznanie významu liturgie. Jedna novinová správa by bola krátka na spomenutie všetkého, čo námestovský festival robí výnimočným nielen na Slovensku. Preto aj v tomto prípade platí, že lepšie ako stokrát vidieť či čítať je zažiť atmosféru festivalu „na vlastnej koži„. Aj keď v niektorých momentoch do nitky premočenej, či dozlata opálenej.
Vladimír Buzna
