Modré nebo nad Habovkou sľubovalo horúci letný deň. Na Grúni sa už krátko predpoludním začali schádzať traktory, popri nich prúdila prvá tisícka návštevníkov. Kulisu javisku dotváral hrebeň Roháčov. Návštevníci i aktéri súťaže podomácky vyrobených traktorov O Habovský kardan prišli zhodnotiť, čo priniesol rok v tejto nezvyčajnej prehliadke technických nápadov a zručnosti domácich majstrov – motoristov. Podporovaní rodinou, či priateľmi a spolupracovníkmi, vlievali každoročne novú krv tomuto podujatiu. Podujatie sa rozrastá a zdá sa, že mu bude treba upraviť košeľu, lebo tá jestvujúca je už pritesná.
Päť až šesťtisíc ľudí a ich vozidiel naplnilo a zvalcovalo zadnú časť chotára nad Habovkou. Bolo vidieť, že obec sa utešene rozrastá a stáva sa čoraz známejšou aj vďaka tomuto podujatiu.
Už pred obedom sa stroje účastníkov začali zoraďovať na otvorenom parkovisku tak, aby si mohol každý pozrieť novinky technického riešenia domácich pomocníkov. Stretli sa známi z predošlých ročníkov, pribudol zahraničný účastník z Děčína, neskôr búrlivo vítaný na trati. Vôňa guláša sa miešala s výfukovými plynmi a vznikala atmosféra ľudovej technickej prehliadky. Svorne vedľa seba stáli stroje vzájomne ťažko porovnateľné. Spájala ich však spoločná projekčná báza a filozofia.
Dedinský majster, gazda, projektant a motorista v jednej osobe stojí pred problémom, ako zabezpečiť dopravné problémy v rámci vlastného hospodárstva. Trčí vo finančnej mizérii. Chovať koňa je náročné. Vozy a postroje pomaly miznú zo scény, priestor vo dvore možno využiť pre turistov. Pribúda však všakovakého motoristického šrotu. Čo so starou prehnitou embéčkou, trabantom, gazom či aviou? Čo so starými súčiastkami, ktoré sitom STK neprešli a zaberajú miesto v šopách a stodolách či pivniciach?
Odborné učilištia a fabriky nielen na Orave odchovali množstvo zručných, celkom slušne technicky vybavených odborníkov, ktorí z praktických dôvodov či iba tak z motoristickej záľuby trávia voľný čas radšej vo vlastnej dielničke, než v krčme. A tak vznikajú rôzne kombinácie častí bývalých vozidiel, ktoré sa postupne menia na báječné, takmer „lietajúce„ stroje. Často prekvapia aj ich tvorcu. Ak čosi nepasuje, prispôsobí. Ak niečo praskne, zvarí. Ak niečo nefunguje, zahodí. Je pravda, že bez hlbších teoretických znalostí vznikne občas aj nezmysel, ktorý potom putuje do šrotu o niečo skôr, ako sa počítalo. Ale taký je už život, nie všetko sa podarí.
Tohtoročný, v poradí štvrtý „habovský kardan„ priniesol klasiku. Tridsať strojov poskladaných z motorov, prevodoviek a náprav Jawa, ČZ, Trabant, Škoda, Aro, Avia, V3S, Zetor, Mercedes, Desta, Hanomag, Oktávia, Slávia, Multicar, Opel, Fiat, VW a ktovie akých rozmetadiel, ale aj upínačov lyží typu Kandahar, doplnených jednoduchou hydraulikou a elektronikou stálo popoludní na štarte. Takmer všetky stroje mali ako základ oceľový rám, klasické riadenie prednej nápravy, viac alebo menej vydarený dizajn kapotáže, ochranné rámy, ale aj navijaky, radlice, pomocné rámy na upevnenie náradia. Objavil sa aj stroj s pohonom na propán- bután.
Mimoriadne zaujal stroj s číslom 19. Konštrukčne aj dizajnérsky vzorne vyriešený prototyp ľahkého lesného traktora, zrelého pre sériovú výrobu. Pútal pozornosť divákov a technickým prejavom na trati budil podozrenie, že ide o stroj, pripravený odborníkmi. Divákov pobavil tím Tina Janduru zo Zuberca, predvádzajúci širokú škálu schopností. Stroj č. 30, zaťažený spolujazdcom – kaskadérom, jazdiaci väčšinou na zadnej náprave nakoniec predsa len zvládol všetky nástrahy terénu s prehľadom.
Treba kriticky poznamenať, že stroje účastníkov nie sú vhodné na rýchlostné preteky v teréne. Neraz sa stalo, že pretekár, vyburcovaný okolím, stratil kontakt s vlastným strojom a zachránil ho len volant či rám o ktorý sa zachytil a zachránil pre vypadnutím. Našťastie sa nič nestalo a väčšina divákov to brala ako šou. V tomto prípade treba zvážiť zodpovednosť usporiadateľov a ich možností do budúcnosti. Rozbehnutý dvojtonový stroj, ktorého riadiaca náprava opustí zem, je neovládateľný. Kde skončí po dopade, vie len Najvyšší.
Prihliadnuc na rastúci počet účastníkov súťaže sa usporiadatelia budú musieť rozhodnúť, či ostanú či doterajšom systéme prehliadky strojov rôzneho typu, veľkosti a určenia, kde sa o súťaži dá ťažko hovoriť. Dá sa aj podeliť účastníkov do kategórií podľa určenia a veľkosti (hmotnosti) a tak vytvoriť podmienky pre súťaž riadenú pravidlami. Malotraktory nemôžu súťažiť s autokrosovými špeciálmi, určenie každého z nich je totiž úplne odlišné.
Poľnohospodársky či lesný malotraktor musí mať dostatočnú ťažnú silu pre orbu a približovanie dreva, veľký rozsah pracovných rýchlostí a musí byť prispôsobený pre využitie pracovného náradia. Autokrosové stroje prekonávajú stúpania a náhle odpory rýchlosťou. Musia mať vysoký výkon motora a musia byť čo najľahšie, primerane odpružené. Trať pre rýchlostný pretek musí byť veľmi náročne zabezpečená proti nedisciplinovaným a neopatrným divákom.
Habovský kardan je podujatie, ktoré prekročilo rámec Oravy. Je úspechom usporiadateľov a obce Habovka, ktorých úsilie a vykonanú prácu treba vysoko hodnotiť. Kto sa rozhodol stráviť nedeľňajšie popoludnie 27. júla na súťaži (či šou?) v Habovke, určite si prišiel na svoje. Motoristi – otcovia a synovia – obzerali stroje a v duchu skladali nové pre budúci ročník. Matky debatovali, oddychovali a opaľovali sa v krásnom prostredí. Mnohé manželky sa presvedčili, že takých čudákov, ako je ich vlastný manžel je veľa a že tie čudné stroje okolo sú vášňou, ktorá prináša aj veľa osohu do gazdovstva.
Ing. Cyril Urban,
Oravský Podzámok
Výsledky v jednotlivých
súťažných disciplínach:
O habovský kardan
(nad 1500 cm3)
1. Karol Valent, Moškovec,
č. 19
2. Miroslav Pánik, Trstená,
č. 15
3. Pavol Bebej, Zuberec, č. 3
O habovský kardan
(do 1500 cm3)
1. Peter Valek, Oravský Biely
Potok, č. 26
2. Tibor Windisch, Mošovce,
č. 21
3. Stanislav Šutliak, Nižná,
č. 16
O najkrajší traktor
(divácke hlasovanie)
Miroslav Pánik, Trstená, č. 15
O najsilnejší traktor
Karol Valent, Moškovec, č. 19