Približne v rovnakej dobe vzniklo sedem agroturistických dvorov aj na Orave. Odvtedy sa ich ponuka postupne zdokonaľuje a rozširuje, ale nové nepribúdajú. „To, čo pribúda, je vidiecka turistika, aj keď jej producenti - podnikatelia si často myslia i tvrdia niečo iné,„ povedal nám Václav Jurky z Vasiľova, predseda Slovenského združenia podnikateľov v agroturistike.
Z nižného konca Vaňovky sme sa museli „štverať„ niečo vyše kilometra hore strmým zrázom. Keď sme naľavo od poľnej cesty zazreli šantiace žriebä a za ním maringotku, vydýchli sme si. Sme na mieste, na Jurkyho salaši. Bača Václav Jurky s valachom Jánom Pazderom zo Zázrivej a honelníkom Tomášom Jančom z Krušetnice práve dojedajú obed. Dve stovky oviec po dojení odpočívajú opodiaľ. Zostáva trochu času na rozhovor.
Zaujímalo nás, aké časy dnes prežíva agroturistika na Orave.
„Ťažké,„ charakterizuje ich jedným slovom Václav Jurky. „Kým v západnej Európe turisti tento druh oddychu veľmi preferujú, u nás sa zameriavajú skôr na vidiecku turistiku. Agroturistika totiž spočíva v tom, že hosť vidí priamo až do gazdovskej kuchyne, ako to nazývame. A zároveň, keď má chuť, priloží aj ruku k dielu. Viete, koľko takých sme tu mali tento rok? Dvoch. Jeden pán doktor z východného Slovenka bol v siedmom nebi, keď nám mohol pomôcť zhrabovať a zvážať seno, Holanďana zase zaujímala práca s koňmi a dobytkom na našom hospodárskom dvore. Ale musíme byť trpezliví, veď vyspelá Európa má pred nami značný náskok. Tam sa dovolenka na sedliackych dvoroch robila oddávna, Slováci, Poliaci či Česi majú zaužívané iné spôsoby rekreácie, viac pasívne. Ale časom sa zrejme do povedomia ľudí dostane aj trávenie voľného času na vidieku - aktívne, spojené s prácou v prírode a jej poznávaním. Aj to sa spája so zdravým spôsobom života. Aj ja - hoci som si nemyslel, že mi to treba, za tie štyri mesiace, ktoré som strávil na salaši sa mi zdá, že som omladol o desať rokov.„
Agroturistický dvor Václava Jurkyho vo Vasiľove úspešne funguje už viac ako 10 rokov. Okrem vidieckeho ubytovania mali hneď v susedstve aj stajne pre hospodárske zvieratá. Priestory však nestačili a tak je dnes Jurkyho farma umiestnená do časti bývalých priestorov tunajšieho družstva. Salaš Jurkyovcov vo Vaňovke vznikol túto jar vlastne náhodou: problémy s umiestnením dvoch stoviek oviec na niekdajšom salaši a odovzdanie starostlivosti o ubytovacie služby synovi Petrovi prinútili Václava Jurkyho uvažovať, čo ďalej. A keďže je človekom činu, chopil sa roboty a s pomocníkmi odišiel s ovcami na pastvu. V polovici mája získal povolenie na salaš. Pustil sa aj do vlastnoručnej výroby prírodných ovčích produktov - bryndze a oštiepkov.
„Ešte tento rok chcem dosiahnuť, aby salaš vyzeral ako sa patrí. Zmizne provizórna maringotka, chladničku v podobe obytného prívesu schovajú kroviská. Všetko tu bude z dreva, také, ako táto chata na spracovávanie syra. Zásadne som zástancom výroby ovčích produktov z nepasterizovaného mlieka, ale za prísnych hygienických podmienok. Len tak budú mať tú správnu charakteristickú chuť i vôňu. Vyskúšajte,„ núka nás bača Jurky vlastnoručne vyrobeným oštiepkom a syrom.
Okolo nás neustále čosi robí mladý honelník, Tomáš Jančo z Krušetnice. Bača si ho nevie vynachváliť, i keď k nemu prišiel „ako slepé kura k zrnu„: „Boli tu na školskom výlete školáci z Krušetnice, nuž som sa ich spýtal, ktorý z nich by mi chcel prísť cez prázdniny pomáhať. Prihlásili sa traja, dvaja to však po niekoľkých dňoch vzdali. Vytrval len Tomáš. A veruže je šikovný, naučil sa už takmer všetko, urobí sám aj oštiepok. Dnes je na nás nahnevaný, nezobudili sme ho o štvrtej ráno na dojenie.„
A naozaj. Kým sa s bačom rozprávame, mlieko sa dokľagalo (zrážanie mlieka za pomoci syridla), valach Ján Pazdera začína robiť syr a oštiepky. Tomáš zatiaľ nezaháľa, vyháňa oddýchnuté ovce na pašu. Zväčša chodí po kopcoch pešo, občas však sadne aj na čierneho poníka, ktorého mu bača doviedol z farmy. Ako malý Indián sa bez sedla preháňa po lúkach za stádom. Ako nám povedal, sú to najkrajšie prázdniny v jeho živote. Kamaráti, ktorí ho tu nechali, môžu veru banovať.
Melánia Pastvová